Top-100 samych upłyvovych biełarusaŭ. 12. Michaił Miaśnikovič

05.04.2015 / 18:37

12 (3). Michaił Miaśnikovič

Staršynia savieta respubliki.

 

Urad Michaiła Miaśnikoviča Łukašenka faktyčna abjaviŭ vinavatym u valutnym kryzisie. Ale nikoha z čynoŭnikaŭ tak i nie pakarali.

Novaja pasada Miaśnikoviča — siniekura. Amal nikoha ź jahonych papiarednikaŭ (aproč Barysa Batury) Łukašenka nie viartaŭ u vialikuju palityku.

Ale ci vieryć chto-niebudź, što daśviedčany Michaił Miaśnikovič nasamreč zastaniecca pa-za hulnioj? Jon byŭ kiraŭnikom vybarčaha štaba ŭ Viačasłava Kiebiča padčas razhromnaj parazy ŭ 1994, na dziesiacihodździe trapiŭ u Akademiju navuk, ale ŭsio adno viarnuŭsia navierch.

Jašče z 1990-ch jon maje ščylnyja suviazi z rasijskimi elitami i zastajecca samym paznavalnym biełaruskim palitykam paśla Łukašenki.

U statusie staršyni savieta respubliki Miaśnikovič praciahvaje katacca pa krainie, nibyta i nie sychodziŭ z pasady premjer-ministra.

 

Cytata

«Pieradusim my pavinny hladzieć, kab było spakojna na valutnym rynku».

Listapad 2014, padčas publičnaj dyskusii z pamočnikam prezidenta Kiryłam Rudym.

 

Abjektyŭka

Nar. u 1950 u vioscy Novy Snoŭ Niaśvižskaha rajona. Zakončyŭ Brescki inžynierna-budaŭničy instytut (1972), Minskuju Vyšejšuju partyjnuju škołu (1989). Doktar ekanamičnych navuk.

Inžynier «Minskvodakanała» (1973—1977), hałoŭny inžynier, kiraŭnik upraŭleńnia pradpryjemstvaŭ kamunalnaha absłuhoŭvańnia Minharvykankama (1977—1983). Pracavaŭ u kiraŭnictvie minskaha Savieta narodnych deputataŭ (1983—1985), byŭ sakratarom Minskaha harkama KPB (1985—1986). Ministr ŽKH BSSR (1986—1990), staršynia Dziaržkamiteta pa ekanomicy i płanavańni (1990—1991). Vice-premjer (1990—1995), kiraŭnik Administracyi prezidenta (1995—2001), kiraŭnik Akademii navuk (2001—2010), premjer-ministr (2010—2014). Z 2015 — staršynia savieta respubliki. Žanaty, maje syna i dačku.

* * *

Čytajcie taksama:

«Miaśnikovičy nikoli ŭ KDB pracavać nie buduć!»

* * *

7. Ihar Šunievič
8. Pavieł Kałaŭr
9. Uładzimir Siamaška
10. Viktar Šejman
11. Juryj Čyž
12. Michaił Miaśnikovič
13. Valancin Šajeŭ
14. Mikałaj Snapkoŭ
15. Leanid Anfimaŭ
16. Viktar Šynkievič
17. Alaksandr Radźkoŭ