Syru i vidoviščaŭ: u Minsku prajšoŭ Treci Syrny fest FOTAREPARTAŽ

23.06.2015 / 08:03

Nadvorje 20 červienia, ŭ dzień Treciaha Syrnaha fiestyvalu ŭ Minsku stajała pachmurnaje. Papiarednija dva mierapryjemstvy takoha kštałtu byli azmročanyja daždžom – čakali jaho i ŭ hety raz. Ale pryroda źlitavałasia, a pad viečar uvohule vyhlanuła soniejka — vidać, u znak salidarnaści ź vialikimi syrnymi hałovami, jakich na placoŭcy ŭ minskim Bataničnym sadzie chapała.

Narodu na mierapryjemstva sabrałosia šmat. Pierad uvachodam u Bataničny sad za kvitkami stajali salidnyja čerhi. Navat try pracujučyja kasy nie ratavali ad straty lišnijaj pałovy hadziny ŭ sprobie nabyć kvitok.

Šmat chto pryjšoŭ u žoŭtym. Mienavita takoj była zadumka arhanizataraŭ – pierafarbavać Bataničny sad u koler syru.

Užo na padychodzie da placoŭki, dzie znachodziłasia scena i adbyvalisia asnoŭnyja padziei, chapała zabavak. Naprykład, usie žadajučyja mahli svaimi rukami vyrabić sabie manietu na ščaście. 

Voś takuju.

Ci paŭdzielničać u konkursach na chutkaść dy moc z metaj atrymańnia pamiatnaha pryzu.

Bolš za ŭsio na fiestyvali padabałasia dzieciam – dla ich aktyŭnaści było vielmi šmat mahčymaściej. Dy jašče i ŭ takim pryhožym miescy!

A my nie admaŭlajemsia ad dehustacyi – cikava ž pasprabavać roznyja vidy syroŭ na smak, a siabie ŭ roli ekśpiertaŭ! Darečy, pa jaje vynikach byli vyznačany najlepšyja syry ŭ svajoj katehoryi.

Da taho ž i žančyny ŭ hetaj pałatcy vielmi miłyja:— A dzie paśla možna budzie fatahrafii pahladzieć?— U «Našaj Nivie».— O, «Naša Niva»! Dyk vy ž samaje čytanaje vydańnie, tak? Budziem čakać, pośpiechaŭ vam!

Adzin z samych bahatych stendaŭ u SAAT «Biełaviežskija syry».

A pobač ź im — cikavaja instalacyja, jakaja paśla stanie častkaj vialikaj kolkaści siamiejnych fotaalbomaŭ — užo nadta hetyja karoŭki padabalisia małym.

A starejšaje pakaleńnie nie saromiełasia karystacca atrybutykaj «Syrnaha fiestyvalu».

Hałoŭnym partnioram mierapryjemstva byŭ Kobrynski MSK. Aproč jaho ŭ fiestyvali pryniali ŭdzieł jašče 7 biełaruskich vytvorcaŭ syru, pradstaviŭšy razam bolš za 70 vidaŭ syroŭ.

Dla dehustacyi prapanoŭvałasia prosta bieźlič syroŭ — kožny zavod chacieŭ prademanstravać svaju pradukcyju ŭ najlepšym śviatle. Asabliva z ulikam faktu, što manietyzavać cikavaść publiki možna było na miescy — tut ža pobač byŭ razhornuty handal, jaki išoŭ davoli bojka — košty ad vytvorcaŭ čaściakom byli nižejšymi za roźničnyja.

Najvialikšym popytam karystałasia pradukcyja z Pružan. U hetaj samaj čarzie da pałatki nam daviałosia prastajać dobrych 20 chvilin, a to i bolej. Ale heta było taho varta.

Rostavyja lalki ŭ vyhladzie małočnych praduktaŭ — taksama papularnyja hieroi fatahrafij taho dnia.

Mužyk, apranuty ŭ tohu, čałaviek u vyšyvancy i pobač piersanaž u futbołcy z Pucinym. Što tut adbyvajecca?

I voś vam dla kantrastu pryhožych dziaŭčatak ź vianočkami.

Niekatoryja hałovy syru prosta lažali…

…a niekatoryja — chadzili!

Hety syrny ščupak prosta kupaŭsia va ŭvazie naviedvalnikaŭ festu (nie ali — fatahrafavali). Dumajecie, heta pradukt Ščučynskaha masłasyrzavoda? Nie ŭhadali! Navahrudskaha!

Žyvioły tut byli nie tolki dekaratyŭnyja. Dzietki mahli pahulacca z maleńkimi kozačkami ŭ kantaktnym mini-zaaparku — takuju kancentracyju stanoŭčych emocyj na kvadratny mietr nie pabačyš nidzie.

Chapała zabavak i dla darosłaha kantynhientu — ludzi prymali aktyŭny ŭdzieł u konkursach i viktarynach, za što ŭznaharodžvalisia pryzami ad sponsaraŭ fiestyvalu.

A na scenie bieź pierapynku adbyvaŭsia niejki ekšn. Konkursy źmianialisia muzyčnymi i tancavalnymi vystupami, a taksama majstar-kłasami ŭ vykanańni viadomych biełaruskich kucharaŭ. Viadoma ž, usie stravy byli z syram. Voś, naprykład, Alaksandr Čykileŭski pakazvaje, jak hatavać papularnuju zakusku da piva – syrnyja šaryki.

Nie takaja heta ŭžo i składanaja strava, jak vyśvietliłasia. A na smak — bomba!

Nie dziva, što kucharaŭ słuchali vielmi ŭvažliva i zadavali im roznyja pytańni. Hledačy ź nieciarpieńniem čakali, kab samim na smak acanić, što pryhatavali znakamityja biełaruskija kuchary.

Ale hałoŭnymi dehustatarami na Syrnym fiestyvami byli, jak i naležyć, nie ludzi. Pieramožcu ŭ naminacyi «Karol syroŭ» vyznačali pryznanyja śpiecyjalisty pa syrnych spravach — pacuki.

Pavodle mierkavańnia ekśpiertaŭ pieramožcam byŭ abrany syr «Pikavaja dama» vytvorčaści ŭžo zhadanaha vyšej SAAT «Biełaviežskija syry».

A kulminacyjaj festu stali ŭžo tradycyjnyja «syrnyja tancy», u jakich prymali ŭdzieł usie, chto padtrymaŭ ideju arhanizataraŭ — pryjści ŭ žoŭtaj vopratcy.

Tut jak raz i sonca vyhlanuła — dałučyłasia da syrnaj kampanii, padśviaciŭšy šmatlikija ŭśmieški.

Karaciej kažučy, treci Syrny fiestyval vyjšaŭ sapraŭdy ŭdałym! Spadziajemsia na praciah.

Źmicier Mickievič, fota Julii Balcevič