Maładafrontaviec Skočka: rychtavaŭ «Urał» dla vystupu Hančaryka, pryvioŭ arkiestr na Akreścina, staŭ jurystam u Homieli

20.07.2018 / 12:17

«Žyvaja lehienda Maładoha frontu» — tak nazvali svajho paplečnika Jaŭhiena Skočku siabry-maładafrontaŭcy. Pad jahonym kiraŭnictvam źjaviłasia družyna «Maładoha frontu» z 200 čałaviek, jakaja paźniej stała spartova-patryjatyčnaj arhanizacyjaj «Kraj». Učora i siońnia byłoha moładzievaha lidera — u praciahu prajektu Radyjo Svaboda «Zabytyja. Razmovy z hierojami ŭčorašnich dzion».

Rychtavaŭ «braniavik» dla adzinaha kandydata, staŭ «padre Jaŭhienam»

Dzie źjaŭlaŭsia Jaŭhien Skočka padčas mitynhaŭ 1990-ch, tam adrazu kancentravaŭsia specnaz i milicejskaje načalstva. Jaŭhien rychtavaŭ hruzavy «Ŭrał» dla vystupu «z branievika» adzinaha kandydata ad demakratyčnych siłaŭ padčas vybaraŭ 2001 hodu. U vyniku — siem kryminalnych spraŭ i dziasiatki sutak źniavoleńnia.

Hamialčuk Jaŭhien Skočka dałučyŭsia da mienskaj hramadzka aktyŭnaj moładzi ŭ 1995 hodzie, na pieršym kursie Biełaruskaha dziaržaŭnaha technalahičnaha ŭniversytetu. Praz dva hady, u suviazi z kryminalnym pieraśledam i źniavoleńniami, jaho z VNU vyklučyli.

«Niekalki sotniam maładafrontaŭcaŭ pad kiraŭnictvam Jaŭhiena Skočki ŭdałosia dvojčy sabrać mitynhi pratestu z paleńniem sajuznych damovaŭ, truščańniem vusatych pudziłaŭ i bieł-čyrvona-biełymi ściahami. U toj čas, kali ŭ Maskvie afarmlałasia zdača biełaruskaj niezaležnaści, a ŭsio hramadztva maŭčała, hetyja akcyi sapraŭdy ratavali nacyjanalny honar», — pisaŭ u knizie «Pakaleńnie Maładoha frontu» kolišni maładafrontaviec, sustaršynia Biełaruskaj chryścijanskaj demakratyi Pavał Sieviaryniec.

Suchuju haładoŭku Jaŭhien Skočka trymaŭ pałovu ź dziesiacidzionnaha terminu źniavoleńnia, jaki atrymaŭ za vuličnuju akcyju «Biełaruś u Eŭropu» ŭ lutym 1999 hodu. U dzień, kali vyjšaŭ z turmy, atrymaŭ čarhovuju kryminalnuju spravu — «za arhanizacyju i ŭdzieł u hrupavych dziejańniach». U červieni byŭ asudžany na hod pazbaŭleńnia voli z adterminoŭkaj.

Jaŭhien Skočka pryvioŭ duchavy arkiestar da turmy na Akreścina, kab sustreć paplečnikaŭ, viaźniaŭ-maładafontaŭcaŭ. Kali muzyki «ŭrezali» «Vajarski marš» i «Pahoniu», da zakratavanych voknaŭ prylip uvieś specpryjomnik.

Naviarnuŭšysia da Boha, Jaŭhien staŭ adnym z zasnavalnikaŭ Biełaruskaj chryścijanskaj demakratyi i pačaŭ addavać šmat uvahi duchoŭnaj padrychtoŭcy moładzi, zasłužyŭšy ŭ jaje mianušku «Padre Jaŭhien».

U 2004 hodzie Jaŭhien Skočka viarnuŭsia ŭ rodny Homiel, dzie žyvie i ciapier. Skončyŭ jurydyčny fakultet Homielskaha ŭniversytetu, haduje čaćviarych dziaciej, palitykaj nie zajmajecca.

«Dapamahaju ludziam «adbivacca» ad ułady»

— Čamu vy pierastali zajmacca palitykaj: pieraśled, rasčaravańnie, inšyja pryčyny?

— Mianie ničoha nie rasčaravała. Napeŭna, syšoŭ moj čas. Ja ŭmieju siłaj raźbiracca — mianie navat «bajevikom» nazyvali. U 1990-ja heta było važnaje ŭmieńnie, a ciapier krychu nia tak. Takija, jak ja — va Ŭkrainie siońnia. Tam i praŭda šmat maich siabroŭ, paplečnikaŭ z «Maładoha frontu» ŭ tym liku.

Adpaviedna, ułady mianie i «canili» — kryminalnyja spravy byli i za «złosnaje chulihanstva», i za «abrazu supracoŭnika milicyi pry vykanańni», i za «kantrabandu», i navat «teraryzm» i «sprobu dziaržaŭnaha pieravarotu zbrojnym šlacham» sprabavali «pryšyć». Ciapier šmat što źmianiłasia, i tyja «lichija 90-ja» ŭžo nie pasujuć.

Akramia taho, ja tady ažaniŭsia, i ŭ Miensku nam nie było dzie žyć. U Homli była kvatera — voś praź niekatory čas my i źjechali. Ja i ciapier udzielničaju ŭ hramadzkim žyćci, tolki krychu inakš: atrymaŭ adukacyju jurysta i ŭ volny ad asnoŭnaj pracy čas dapamahaju ludziam. Najčaściej — «adbivacca» ad ułady. Na movie jurystaŭ heta nazyvajecca «jurydyčnaja klinika», kali kansultuješ i dapamahaješ ludziam biaspłatna.

— A jakaja vašaja «asnoŭnaja» praca i čamu nie jurystam?

— Ja chaču raspačać svoj jurydyčny biznes — napeŭna, niekali tak jano i budzie. A pakul zajmajusia tymi spravami, jakija najbolš pasujuć u peŭny momant.

Byŭ hieneralnym dyrektaram bujnoha pradpryjemstva ŭ Smalenskaj vobłaści Rasiei, ale tam zdaryŭsia kryzis i daviałosia viarnucca nazad. Niekalki hadoŭ zajmaŭsia hruzapieravozkami, pakul płacili, a ciapier — budaŭnictvam.

Ale ja buduju nia toje, što ŭsie, a biarusia za składanyja architekturnyja prajekty — ad raspracoŭki da ŭźviadzieńnia budynkaŭ. Da prykładu, budavaŭ škołu mastactvaŭ u Homli, šmat pryvatnych damoŭ, a jašče dva hady z naparnikam uzvodziŭ čałavieku sapraŭdny zamak — ciapier uvieś horad jeździć tudy fatahrafavacca. A voś zusim niadaŭna mianie zaprasili budavać carkvu.

«Usio ŭ žyćci pryvyk rabić sam»

— Adukavany juryst i prafesijny budaŭnik — jak takoje mahčyma?

— U mianie jość rysa: kali za niešta biarusia, to vielmi chutka navučajusia. Da prykładu, ułasnymi rukami pierabraŭ mator u mašynie — a heta samaja składanaja praca — i ciapier hetaj mašynaj ježdžu. Mahu adramantavać televizar ci inšuju składanuju techniku — napeŭna, jość u mianie taki inžynerny talent. I hałoŭnaje — usio ŭ svaim žyćci pryvyk rabić sam, absalutna ŭsio.

— Usio dla domu, usio dla siamji?

— Naturalna, bo ja jašče i chryścijanin. Ja zaŭsiody maryŭ i chacieŭ mieć šmat «maleńkich Skočak». U nas z žonkaj čaćviora dzietak. Starejšamu synu 18 hadoŭ, jon student. Dźvie dziaŭčynki — 11 i 9 hadoŭ — rychtujucca pastupać u kaledž mastactvaŭ, a małodšamu synu 2 hodziki. Dzieci dobra razmaŭlajuć i pa-biełarusku, i pa-rasiejsku, razumiejuć pa-ŭkrainsku. Ukraina ŭ nas tut pad bokam — da Čarnihava 90 kilametraŭ. My tam i kormimsia, i apranajemsia, bo ŭ Homli heta niemahčyma.

— Ci nie škadujecie, što pakinuli Miensk i toje aktyŭnaje hramadzkaje žyćcio?

Nie, ja i ŭ Homli, i ŭ Miensku jak doma. Jašče adna maja rysa — być u kursie ŭsiaho, što adbyvajecca ŭ palitycy, i nia tolki zvonku, ale i ŭnutry arhanizacyj, da jakich maju dačynieńnie. Tamu, naturalna, kantaktuju i z byłymi maładafrontaŭcami, i ź ciapierašnimi partyjnymi liderami — u tym ža «katle» varusia, što i raniej.

Akramia taho, i ŭ Homli, jak i ŭ Miensku, pryvučaju dziaržaŭnyja słužby pavažać maje pravy. Zimoj, da prykładu, śniehaačyščalnaja technika abaviazkova budzie jeździć u maim dvary. Jak jany sami kažuć — «kab vy bačyli».

Albo tut jość krama «Eŭraopt», da jakoj prakładziena daroha, ale niama chodnikaŭ. Ludziej zaŭsiody vielmi šmat, dzieci iduć u škołu — i ŭsio heta pa prajeznaj častcy. I voś za takija rečy ja zmahajusia: pravodžu techahlad svajho mikraaŭtobusa, płaču darožny zbor i pišu — maŭlaŭ, zapłaciŭ ja nia dziela hanka ŭ abłvykankam, a dziela chodnikaŭ — budu patrabavać, pakul nie pakładuć.

Šmat pracuju ź ludźmi — navat kali jedu ŭ tralejbusie, abaviazkova ŭzačniecca dyskusija, i ŭ tym kirunku, u jakim ja chaču.

— Hamielčuki padzialajuć vašy dumki?

— Niekali za Łukašenku mo pabili b, a ciapier jaho ž na viły padniać hatovyja — ludzi vielmi złyja. Navat u abłvykankamie čuŭ takija vykazvańni, što až mianie ździviła.

Ja ŭstrymlivajusia ad niejkaj złości, ale ŭ hramadztvie jana kipić. Jak i niekali ŭ «Maładym froncie», ja nie zasiarodžvajusia na nianaviści da Łukašenki. Jon pamre, a što my tady rabić budziem, kaho nienavidzieć? Jość šmat spraŭ, jakija možna rabić užo zaraz.

Nu, i moj «avaryjny klapan» — heta jurydyčnaja dapamoha ludziam.

«Što my ciapier nie ŭ Rasiei — biezumoŭna, adna z zasłuhaŭ «Maładoha frontu»»

— Va ŭmovach zaŭsiodnaha adstojvańnia svaich pravoŭ i z vašym «palityčnym bahažom» — ci nie było spakusy źjechać na «lahčejšy chleb»?

— Mnie nieadnojčy zadavali hetaje pytańnie, i nia tolki zadavali, ale vypraŭlali ź Biełarusi, kali była realnaja pahroza atrymać try hady turmy. Ale ŭ mianie navat dumki takoj nikoli nie ŭźnikała. U mianie jość šmat siabroŭ i ŭ Polščy, i ŭ Rasiei, i va Ŭkrainie — ja tam časta byvaju, mnie tam dobra. Ale svaju krainu ja lublu bolš: tut turma, ale jana svaja, a tam svaboda — i jana čužaja.

Da taho ž ja nie pakidaju spadziavańniaŭ, što tut, u Biełarusi, my realizujem tuju prahramu reformaŭ — ekanamičnych, palityčnych i zakanadaŭčych, jakija niekali my raspracoŭvali ŭ «Maładym froncie». Hetaja prahrama zusim nia straciła aktualnaści, i siońnia ŭ vypadku realizacyi jana daść mahutny šturšok dla raźvićcia Biełarusi. Kali ja staŭ jurystam, to jašče lepš heta zrazumieŭ.

Słovam, «Małady front» — heta nia prosta ruch, a źjava ŭ žyćci krainy. I toje, što my ciapier nie ŭ Rasiei — heta, biezumoŭna, adna z zasłuhaŭ «Maładoha frontu». Bo kali moładź raspačynała chvalavańni, to heta prymušała impercaŭ adstupać. A naš ruchavik byŭ i jość — heta luboŭ da Biełarusi.

— Składajecca ŭražańnie, što vy nia viedajecie, što takoje žal ci rasčaravańnie.

— Hlabalnych rasčaravańniaŭ sapraŭdy niama. Adzinaje — ciapier šmat što zrabiŭ by inakš. Inšym razam rasčaroŭvajuć stałyja palityki i ich dziejańni, asabliva kali hetym dziadźkam 40—60 hadoŭ — užo čas nabracca vopytu i mudraści.

Ja škaduju tolki pra toje, što mała zrabili, mahli b bolš. Adzinaje — sapraŭdy sumuju, ale nie pa partyjach ci arhanizacyjach, a pa ludziach — adnapartyjcach i siabrach.

5 pytańniaŭ Svabody

— Biełaruskaja nacyjanalnaja ideja — heta…?

— Heta nia niejkaja idealohija, choć heta taksama važna, ale sukupnaść roznych idealahiem. Heta pieradusim nacyjanalnaja śviadomaść, salidarnaść narodu, jaho mova i kultura, a ahułam — heta luboŭ da radzimy.

— Nazavicie troch nacyjanalnych hierojaŭ Biełarusi.

— Ja b ich i tryccać nazvaŭ, ale pieradusim heta Kaściuška, Kalinoŭski, Kanstancin Astroski, Skaryna — usie našyja vialikija ludzi. A siarod sučaśnikaŭ — Vasil Uładzimieravič Bykaŭ, a jašče Baradulin, Hilevič, Volski — šmat inšych. Z mnohimi my byli ŭ sojmie BNF, i voś hetym ja budu hanarycca ŭsio žyćcio, budu raskazvać svaim dzieciam.

— Jakaja kniha najbolš paŭpłyvała na vas jak na asobu?

— Ja ź dziacinstva biblijaman — pieračytaŭ usie knihi ŭ rajonnaj biblijatecy, usio, što moh, i ciapier čytaju. Akramia mastackaj litaratury, filazofskaj, vielmi šmat apalahietyki — mahu hadzinami razmaŭlać. Ja b chutčej skazaŭ, što paŭpłyvała voś usia hetaja masa knih i kryštalizacyja ź ich samaha lepšaha. Tamu nie mahu nazvać peŭnuju knihu — niama takoj knihi, heta ŭsio razam.

— Kolki hrošaj vam treba dla poŭnaha ščaścia?

Było b dobra ŭvohule biaz hrošaj, ale tak nie pražyvieš — siamju treba karmić. Tamu hrošaj patrebna hetulki, kab siamja nie haładała i možna było zakryvać niejkija inšyja drobnyja patreby — i heta ŭsio. A šmat hrošaj — heta zło.

— Kali i jak u Biełarusi źmienicca ŭłada?

— Chočacca spadziavacca, što demakratyčnym šlacham i biaskroŭna. Ale biaskroŭnyja varyjanty projdzienyja. A kali siłavy varyjant, to adnaznačna budzie kryvavy. Kali heta adbudziecca, pradkazać składana. Jość element niečakanaści — nichto nia viečny. I voś tady budzie cikava, chto pieršy paśpieje i jak. Bo našaje hramadztva nie kansalidavanaje, akramia taho — jość faktar Ukrainy, jakoha ŭsie bajacca. I heta moža być zaraz, a moža i praź dziesiać hadoŭ.