«Usie jany niebiaśpiečnyja dla čałavieka». U Kitai znajšli 8 novych virusaŭ, jakija pahražajuć čałaviectvu

Daśledčyki z Kitajskaha tavarystva mikrabijałohii (CSM), jaki kantralujecca ŭradam Kitaja, vyjavili na terytoryi krainy 8 novych virusaŭ, jakija majuć «vysokuju vierahodnaść» zaražeńnia i niebiaśpieki dla ludziej.

25.10.2023 / 15:01

Kitajski žychar u mascy padčas pandemii karanavirusa. Fota: AP Photo / Ng Han Guan

Virusy byli znojdzieny na kitajskim trapičnym vostravie Chajnań, dzie kamanda navukoŭcaŭ za niekalki hadoŭ uziała amal 700 bijałahičnych uzoraŭ u miascovych hryzunoŭ. Analiz paćvierdziŭ najaŭnaść 8 novych virusaŭ, adzin ź jakich źjaŭlajecca raniej nieviadomaj raznavidnaściu karanavirusa, što maje ciesnuju suviaź z sumna viadomym Covid-19. Ab hetym navukoŭcy niadaŭna napisali ŭ svaim časopisie Virologica Sinica, pieradaje vydańnie Daily Mail.

«U pieryjad z 2017 da 2021 hoda my ŭziali 682 bijałahičnyja ŭzory ŭ hryzunoŭ z vostrava Chajnań i vyjavili 8 novych niebiaśpiečnych dla čałavieka virusaŭ. Siarod ich jość raznavidnaści žoŭtaj lichamanki, lichamanki denhie, dva novyja virusy papiłomy čałavieka i dva novyja parvavirusy, a taksama raniej nieviadomyja štamy astravirusa i karanavirusa (apošni źjaŭlajecca pabracimam Covid-19).

Kali znojdzienyja virusy vyjduć za miežy vostrava i svaich nośbitaŭ, toje heta spravakuje masavy zaanoz (zaražeńnie ludziej z boku žyvioł) na kantyniencie», — paviedamili kitajskija navukoŭcy ŭ svaim daśledavańni.

Na samim vostravie Chajnań žyvie bolš za 9 miljonaŭ čałaviek.

Kitajski trapičny vostraŭ Chajnań z nasielnictvam 9 miljonaŭ čałaviek, jaki znachodzicca niepadalok ad paŭdniovaha ŭźbiarežža Kitaja. Fota: Daily Mail

Daśledčyki taksama dadali, što dla bolš daskanałaha razumieńnia ŭzroŭniu niebiaśpieki novych virusaŭ dla čałavieka i płaniety, nad imi płanujecca ładzić ekśpierymienty. U dadzieny momant virusy ŭžo znachodziacca ŭ kitajskich łabaratoryjach.

Akramia taho, jak adznačaje vydańnie Daily Mail, adnym z aŭtaraŭ novaha daśledavańnia źjaŭlajecca ŭpłyvovaja kitajskaja doktarka Šy Dženli, jakaja pracuje ŭ instytucie virusałohii horada Uchań. Mienavita ŭ hetym horadzie pačałasia pandemija karanavirusa ŭ 2019 hodzie. 

Dahetul dakładna nieviadoma, što vyklikała hetuju pandemiju, jakaja zabrała žyćci miljonaŭ čałaviek pa ŭsioj płaniecie. Siońnia isnuje dźvie asnoŭnyja viersii zdareńnia.

  1. Heta vynik niaŭdałaha ekśpierymienta ŭ łabaratoryi Uchańskaha instytuta virusałohii, dzie jakraz ładziacca ekśpierymienty nad niebiaśpiečnymi štamami roznych zachvorvańniaŭ.
  2. Heta naturalny vypadak pryrodnaha zaanozu ad latučych myšej da ludziej, jaki adbyŭsia biez navukovaha ŭmiašańnia čałavieka.

Pieršaja viersija pachodžańnia kavidu padtrymlivajecca ŭ tym liku niekatorymi ŭradavymi strukturami ZŠA, ale sam Kitaj kateharyčna admaŭlaje svaju datyčnaść da pravakavańnia pandemii. 

Čytajcie taksama:

«Sputnik V» zusim pierastaŭ abaraniać ad novych štamaŭ kavidu. A ŭ Biełarusi im praciahvajuć vakcynavać

U Maryjanskaj upadzinie znojdzieny novy virus. Jon moža akazacca samym hłybakavodnym u śviecie

U Polščy zaniepakoilisia pracaj biełaruskich i ŭkrainskich miedykaŭ. Źviazana heta z pracaŭładkavańniem padčas pandemii kavidu

Nashaniva.com