Łužkoŭ vyviez svaich dziaciej z Rasii, ale nie ŭ Biełaruś

Dočki buduć vučycca ŭ Anhlii.

08.11.2010 / 14:39

Były mer Maskvy Juryj Łužkoŭ daŭ interv’iu brytanskaj haziecie The Sunday Telegraph, u iakim raspavioŭ, što byŭ vymušany vyvieźci svaich dziaciej z rasijskaj stalicy ŭ Łondan.

Pa słovach Łužkova, dźvie jaho dački — 18-hadovaja Alena i 16-hadovaja Volha — mahli apynucca ŭ niebiaśpiecy pa miery narastańnia cisku na iaho siam’iu z boku niadobrazyčliŭcaŭ.

«U nas byli padstavy, vielmi sur’ioznyja padstavy bajacca za ich biaśpieku. Vakoł nianaviść», — cytuje Łužkova vydańnie. Pavodle jaho słoŭ, ab’iektam hetaj nianaviści mahli stać samyja nieabaronienyja členy siam’i — dzieci. «My pabajalisia pakidać ich tut, u Rasii», — dadaŭ były kiraŭnik horada.

Dziaŭčyny, piša The Sunday Telegraph, zastanucca ŭ Łondanie na čatyry-šeść hadoŭ: spačatku jany buduć vyvučać anhlijskuju movu, a zatym pastupiać u adzin z miascovych univiersitetaŭ. Z MDU abiedźviuch užo adličyli.

Łužkoŭ padzialiŭsia, što i dla dziaciej, i dla jaho z žonkaj — Alenaj Baturynaj toje, što adbyłosia stała vielmi niepryjemnym pavarotam padziej.

Havoračy ab biźniesie žonki, były mer Maskvy raspavioŭ, što niejkija «blizkija da Kramla» aliharchičnyja struktury ŭžo nacelilisia na toje, kab adabrać jaje biźnies. Kankretnych imionaŭ kiraŭnikoŭ hetych struktur jon nazyvać nie staŭ.

Łužkoŭ taksama pryznaŭsia, što ŭ śviatle apošnich padziej adčuvaje, što jamu «zdradzili», ale zdavacca i z’iaždžać z Rasii ni jon, ni jaho žonka nie majuć namieru.
«Ja maskvič, ja naradziŭsia ŭ Maskvie, ja patryjot svajoj krainy. Ad mianie budzie nieprosta pazbavicca. Čaho mnie z’iaždžać? Heta było b padarunkam tym ułada majučym, chto mianie nienavidzić», — rastłumačyŭ jon svaju pazicyju.

Havoračy ab rasiejskaj ułady, Łužkoŭ zajaviŭ, što Rasieja stała «krainaj kalektyŭnaha aŭtarytaryzmu», a tyja prykmiety demakratyi, jakija ŭsio jašče zastajucca ŭ joj, imkliva źnikajuć. Havoračy ab Dźmitryi Miadźviedzievie, były kiraŭnik horada skazaŭ, što toj sprabuje ŭ vačach Zachadu vyhladać sučasnym čałaviekam z demakratyčnym ładam myśleńnia, adnak rytoryka prezidenta ab reformach adarvanaja ad realnaści.

«Situacyja raźvivajecca ŭ procilehłym napramku. Režym pakul jašče daloki ad tatalitarnaha, ale tendencyja jasnaja», — daŭ svaju acenku adstaŭny staličny mer.

Adkazvajučy na pytańnie ab tym, jak budzie raźvivacca kraina ŭ budučyni i chto stanie nastupnym kiraŭnikom dziaržavy, Łužkoŭ zajaviŭ: «Prezidentam budzie toj čałaviek, kandydaturu jakoha ŭzhadnić elita. Jaki ŭ krainy vybar? Nijakaha».

Łužkoŭ byŭ adchileny ad pasady mera Maskvy ŭ vieraśni ŭ suviazi sa strataj davieru kiraŭnika dziaržavy. Da hetaha na pasadzie kiraŭnika horada jon pracavaŭ 18 hadoŭ. Adstaŭcy papiaredničała infarmacyjnaja kampanija ŭ šerahu rasiejskich SMI, žorstka krytykavałasia dziejnaść nie tolki samoha Łužkova, ale i jaho žonki.

Da hetaha staličny mer byŭ sustaršynioj vyšejšaj rady kirujučaj partyi «Adzinaja Rasija» i nikoli ŭ hetaj jakaści publična nie krytykavaŭ dziejučaje kiraŭnictva krainy. Ab iaho vychadzie z partyi stała viadoma ŭ dzień adstaŭki — 28 vieraśnia.