Pryčynaj infiekcyi ŭ Jeŭropie akazalisia parastki soi

Abo miks kalivaŭ babovych. U Biełarusi praroščanaja soja ŭ stravach amal nie vykarystoŭvajecca, akramia jak u ličanych staličnych restaranach.

05.06.2011 / 23:43

Pryčynaj uspyški kišačnaj infiekcyi ŭ Jeŭropie mahła stać soja. Nie baby hetaj raśliny, a parastki, što masava vykarystoŭvajucca ŭ sałatach. Abo, jak varyjant, miks kalivaŭ babovych. U Niamieččynie ŭžo zaścierahli ad užyvańnia ŭ ježu praroščanaj soi, pakul krynica infiekcyi nie budzie kančatkova vyznačanaja i likvidavanaja.

Parastki soi ŭ Niamieččynie masava vykarystoŭvajuć u sałatach.

U Biełarusi sałaty z praroščanaj sojaj hatujuć tolki ŭ restaranach upscale.

U śpisie achviaraŭ infiekcyi ŭžo 22 čałavieki. Takija źviestki apublikavaŭ u niadzielu Jeŭrapiejski centr kantrolu i prafiłaktyki chvarobaŭ.

Viadoma i dakładnaja ličba vypadkaŭ zaražeńnia bakteryjaj — 2263 čałavieki. U bolš čym šaścisot ź ich raźviŭsia hiemalityka-ŭretyčny sindrom, heta značyć, začapiła nyrki i navat niervovuju sistemu. Situacyja dla hetych ludziej vielmi niebiaśpiečnaja. Pieravažnaja bolšaść vypadkaŭ zafiksavana ŭ Niamieččynie. Trapiła infiekcyja taksama ŭ Daniju i Šviecyju. U inšych jeŭrapiejskich krainach zafiksavanyja asobnyja vypadki niadužaści.

Miedyki praciahvajuć šukać asiarodak infiekcyi. Viersij śviet. Pad padazreńniem, naprykład, muzyčny fiestyval u Hamburhu, jaki naviedali bolš za paŭtara miljona čałaviek, u tym liku zamiežniki. Ale niekatoryja chvoryja śćviardžajuć, što jeli tolki ŭ chacie.

Ź vialikaj dolaj imaviernaści infiekcyja pachodzić ź fiermy pad Hamburham, što śpiecylizujecca na vyrošvańni babovych.

U Biełarusi kalivy soi ŭ stravach amal nie vykarystoŭvajucca, akramia jak u ličanych staličnych restaranach upscale. Praroščanuju soju vykarystoŭvajuć taksama viehietaryjancy.

Imaviernaść, što ŭ Biełaruś pastaŭlałasia pradukcyja z toj padhamburhskaj fiermy, vielmi nizkaja.

Siarhiej Hiezhała