Skaryna ŭ Niamieččynie
«NN» pisała ŭžo pra znachodku ŭ niamieckim Hiorlicy adzinaj na terytoryi Niamieččyny Biblii Skaryny (№33, 2 vieraśnia). Padzieja atrymała praciah.
1 vieraśnia ŭ Ministerstvie zamiežnych spravaŭ u Berlinie adbyŭsia kalokvijum, pryśviečany sensacyjnaj znachodcy. U im uziali ŭdzieł žurnalisty, navukoŭcy-słavisty, pradstaŭniki hramadzkaści, supracoŭniki MZS Niamieččyny, a taksama pasoł FRN u Biełarusi Marcin Chekier, a taksama druhi sakratar pasolstva Biełarusi ŭ Niamieččynie sp.A.Žbanaŭ. Z ustupnym słovam vystupiŭ kiraŭnik moŭnaha centru MZS sp.H.Chile, a padrabiazny dakład ab znachodcy zrabiŭ viadomy niamiecki słavist, prafesar Norbert Randaŭ.
Znachodka skarynaŭskaj Biblii adbyłasia dziakujučy supadzieńniu spryjalnych akaličnaściaŭ. U 2003 h. u Hiorlickaj haradzkoj biblijatecy pravodziłasia vystava knih u ramkach «Hodu Biblii». Siarod niešmatlikich, ale redkich jaje ekspanataŭ była j Biblija Skaryny. Pra jaje paviedamiŭ potym spadaru Randaŭ na sustrečy padčas adnaje navukovaje kanferencyi superintendant pastar Łoberz. Vynikam hetaje razmovy stała pajezdka Randaŭ u Hiorlic, u Vierchniałužyckuju navukovuju biblijateku.
Hiorlicki ekzemplar skarynaŭskaj Biblii ŭ 1356 staronak znachodzicca ŭ vielmi dobrym stanie. Jon składajecca ź dźviuch častak. Pieršaja častka vyjšła ŭ 1519 h. i źmiaščaje Piaciknižža. Druhaja, vydadzienaja ŭ 1518 h., uklučaje ŭ siabie knihu Isusa, syna Nava, čatyry knihi Carstvaŭ, Knihu pramudraści i malitvu Manasii. Kožnaja kniha maje padrabiaznyja pradmovy i karotkija paślasłoŭi samoha Skaryny, a dla ŭsioj Biblii dadziena vialikaja pradmova.
Randaŭ udałosia taksama častkova prasačyć i dalejšy los Biblii. U 1527 h. pieršy ŭładalnik knihi Andreas Bank padaryŭ jaje viadomamu niamieckamu refarmacyjnamu dziejaču Jochanesu Chesu. Paźniej Biblija trapiła ŭ biblijateku Hiorlickaj himnazii.
Paśla dakładu adbyłasia zacikaŭlenaja hutarka. Prafesar Randaŭ zajaviŭ, što pry kancy kastryčnika maje namier zrabić specyjalny dakład ab svajoj znachodcy ŭ Miensku.