Pierad prysudam. Zvarot Alaksieja Navalnaha da žycharoŭ Rasii
Siońnia lidar rasijskaj apazicyi Alaksiej Navalny byŭ asudžany da 5 hadoŭ kałonii. Napiaredadni ŭ svaim ŽŽ jon źmiaściŭ tekst «Pierad prysudam»
Heta niajomkaje pačućcio, kali tabie treba napisać niešta vielmi šmatznačnaje pierad zaŭtrašnim prysudam.
Prablema viadoma nie ŭ tym, kab zrabić słovy i litary šmatznačnymi — heta ja lohka. Reč u tym, što ŭsprymańnie mocna varjirujecca ad samoha prysudu.
Dziŭnaja situacyja, tak:
— Kali Pucin zbajaŭsia i nievinavatamu čałavieku ŭ vyniku niepravasudnaha rašeńnia daduć ŭmoŭny termin — značyć «pašancavała».
— Kali nabiarecca advahi i termin budzie realny — «nie pašancavała».
U druhim vypadku ŭsie buduć lubić i škadavać. Abaviazkova niechta zdymie rolik pra toje, jak mianie viadzie kanvoj i pakładzie jaho na voś hetuju muzyku.Na takim kranalnym fonie luby post nielha kamientavać inakš, čym «heta jon vielmi dakładna skazaŭ».
U pieršym vypadku («pašancavała») ničoha kranalnaha nie zdarycca, a navat i zusim naadvarot. Žurnalisty napišuć «paśla abviaščeńnia prysudu Navalny prajšoŭ u kafe nasuprać i zamoviŭ sabie piva i smažanaj bulby, jakija vypiŭ i źjeŭ, utaropiŭšysia ŭ televizar».
Ci možna vieryć čałavieku, jaki zamiest pieražyvańnia dramatyčnych momantaŭ jeść smažanuju bulbu? Ź ciažkaściu, zrazumiełaja sprava.
Tym nie mienš. Voś, što chaču skazać.
Dakładniej, davajcie ŭsio razhledzim na prykładzie viadomych malunkaŭ.
Ci pravilna toje, što namalavana tut?
Pravilna viadoma ŭ płanie hałoŭnaj idei «niama čaho biez kanca nyć i pałochacca, a treba arhanizoŭvać pracu», ale zusim niapravilna ŭ sensie praporcyj hetych samych ryb.
My zusim nie supraćstaim niejkaj zdarovaj rybinie, jakuju treba napałochać, zrabiŭšy jašče bolš zdarovuju.
jakoje pakazvajeCiapierašniaja ŭłada — heta nie zdarovaja rybina, heta chutčej
ryba-šar abo łacinaamierykanskaja žaba, jakaja pry vyhladzie niebiaśpieki raździmaje siabie z dapamohaj telebačańnia,
Nu kaho jany tam mohuć pasadzić? Nu 20 čałaviek, nu 50. Nu 100, kali mocna pasprabujuć.
Voś i ŭvieś strašenny patencyjał.
Zrazumiełaja sprava, što davoli niepryjemna apynucca siarod hetych
Tak što, naša zadača praściej, čym u ryb na malunku, nam abjadnacca treba nie suprać akuły, a suprać
Adnak žaba sama ź vientyla nia saskočyć. Dla hetaha jaje treba doŭha tykać pałkaj ci źniać jaje, abharnuŭšy papierkaj.
Heta i patrabuje arhanizacyjnaj pracy. Pakul žaba pieramahaje tym, što my lanujemsia jaje vieści.
Usie hetyja hady ja razam z vami i vučyŭsia arhanizoŭvacca va ŭmovach dziaržprapahandy, zapałochvańnia i adsutnaści hrošaj.
Niečamu navučyŭsia.
My ŭmiejem zaraz i źbirać hrošy. Upeŭnieny, što vy možacie dapamahčy sabrać ich našamu Fondu, u vypadku niehatyŭnaha raźvićcia padziej.
Pa majoj acency hadavy patencyjał zboru hrošaj z hramadzian na palityčnyja prajekty — nie mienš za 300 młn ruskich rubloŭ.
Treba ich prosta źbirać, a ciapier heta robić tolki naš Fond i jašče para arhanizacyj. My vybirajem tolki małuju častku.
Umiejem vieści rasśledavańnia lepš, čym lubyja struktury, jakim pakładziena vieści rasśledavańnia.
Umiejem znachodzić nieruchomaść i aktyvy žulikaŭ, ich vidy na žycharstva.
Umiejem rabić, decentralizavana finansavać i vypuskać haziety. Pieršy vypusk ŭžo bolš, čym miljonnym nakładam razyšoŭsia, značyć možam i 5–10 miljonaŭ kožnyja try miesiacy rabić, kali pastarajemsia.
Umiejem mitynhi vialikija pravodzić.
Umiejem partyi stvarać. Partyi nastolki sapraŭdnyja i pałochajuć ŭładu, što jany ich nie chočuć rehistravać, niahledziačy na «libieralizacyju i paviedamlalny paradak».
Umiejem pad pietycyjami źbirać 100 tysiač realnych podpisaŭ.
Umiejem pravodzić sumlennyja vybary ŭ internecie i viedajem ciapier jak farmavać mocnyja pradvybarčyja śpisy na asnovie papiarednich vybaraŭ dla luboj vybarčaj kampanii.
Naš štab ŭžo ciapier ujaŭlaje saboj fantastyčnuju štuku, takoje nichto nie rabiŭ u rasiejskaj palitycy. Nam šmat chto hatovy dapamahać i my budziem zmahacca za jašče bolšuju padtrymku.Zaraz vučymsia arhanizoŭvać tysiačy vałancioraŭ i abaviazkova navučymsia heta rabić.
Heta značyć zrazumieła što rabić, zrazumieła jak rabić, zrazumieła na što rabić.
Hałoŭnaje nabracca śmiełaści, adkinuć lanotu i rabić.
Nijakaha asablivaha kiraŭnictva i nie treba, na samoj spravie.
Tamu našu situacyju značna bolš charaktaryzuje nie karcinka z rybkami, a voś takaja:
Pieršamu strašna, druhomu — jašče strašniej, a potym, usim astatnim, zusim nie strašna, lohka i harantuje vynik.
I tut pierachodzim da hałoŭnaha, dziela čaho ja i sieŭ heta pisać.
Ahulnaje namahańnie harantuje vynik, ale ahulnaje składajecca z pryvatnaha i asabistaha.
Heta nie niejki posud, jaki złučany pamiž saboj, dzie vy možacie uchilicca i pasiadzieć na łaŭcy, a chtości zrobić pracu za vas.
Prosta zrazumiejcie: nikoha akramia vas niama.
Nikoha toje, što adbyvajecca ŭ krainie i horadzie nie chvaluje bolš, čym vas.
Niama dziŭnych vałancioraŭ, jakija pryjeduć i zrobiać pracu za vas.
Niama vydatnych pieraličalnikaŭ za piaćsot rubloŭ, jakija nakidajuć hrošaj u toj momant, kali vam lanota uvajści ŭ
Niama tych, chto, jak na malunku, padymiecca za vas.
Kali vy ŭžo dajšli da taho, što čytajecie hety žž, to vy i jość piaredni kraj.
Niama nikoha śviadomiej, niama nikoha bolš prasunutaha.
Niama tych, na kaho mohuć spadziavacca niaščasnyja, zapałochanyja i abduranyja miljony žycharoŭ Rasii. Im pašancavała ŭ žyćci mienš, čym vam i vy — ich nadzieja.
Niama tajamničaha padpolla, ulotki jakoha vy sa ździŭleńniem vyjavicie ranicaj u padjeździe.
Niama čałavieka, jaki pryjdzie i moŭčki papravić ŭsio, pra vas niechta dumaje jak pra takoha čałavieka.
Nichto nie ŭ stanie supraciŭlacca macniej za vas.
Abaviazak pierad astatnimi, kali vy jaho ŭśviadomili, heta takaja štuka, jakuju nielha delehavać
kamu-niebudź jašče.
Niama nikoha, akramia vas.
Kali vy heta čytajecie, vy i jość supraciŭ.