Arendnaje žyllo addali prahramistam pa rezalucyi Łukašenki
Ajcišniki z zarobkam u 1600 dołaraŭ buduć płacić za žyllo ŭdvaja tańniej za studentaŭ.
Va ŭračystaści braŭ udzieł staršynia Minharvykankama Mikałaj Ładućka
Pieršyja dva arendnyja damy ŭ Minsku dastalisia prahramistam dy inšym ajcišnikam ź siarednim zarobkam u 1600 dołaraŭ. Zdavałasia b, z takim prybytkam možna i samim zdymać.
«Pa rezalucyi kiraŭnika dziaržavy dadzienyja arendnyja damy byli dla rezidentaŭ Parka vysokich technałohij, dla ich supracoŭnikaŭ. A jany ŭžo sami vyśviatlali, chto budzie zasialać tudy svaich supracoŭnikaŭ, kamu patrebna palapšać žyllovyja ŭmovy», — adkazvajuć u administracyi Pieršamajskaha rajona, dzie «vyraśli» arendnyja damy.
Žychary arendnych damoŭ ciapier buduć žyć kala pracy. Zasialili tych, chto poruč buduje ofisy.
«U hetyja damy zasialajuć supracoŭnikaŭ tych kampanij, ofisy jakich budujucca na terytoryi Parka vysokich technałohij. Kab ludzi žyli i pracavali poruč», — raskazvajuć u Parku vysokich technałohij.
I dadajuć, što žyllo ad horada, jakoje budavałasia za košt biudžetu, atrymali pa inicyjatyvie samich uładaŭ stalicy. Kab nie dali, mahli b pabudavać sami.
«Heta była nie naša inicyjatyva. Heta horad zachacieŭ pabudavać dva arendnyja damy. Kali b heta nie horad budavaŭ, heta byŭ by kaapieratyŭ i pabudavalisia b supracoŭniki našaj kampanii i było b navat lepš. Bo kvatery byli b va ŭłasnaści, bo časovaje žyllo — heta časovaje žyllo», — tłumačać u Parku vysokich technałohij.
I sapraŭdy, pa praviłach, jak tolki supracoŭnik zvalniajecca z kampanii — rezidenta Parka, jon musić pakinuć svajo arendnaje žyllo.
Teściroŭščyk z kampanii «Aviest» Mikałaj atrymoŭvaje ŭ arendu ad Parka dvuchpakajoŭku. Raźličvaje, što na kvateru pojdzie kala 1,5 miljona na miesiac.
«Ja raźličvaju syści ŭ plus dzieści na 100 dołaraŭ. Ale ŭličvajučy rost koštaŭ na rynku, i ŭličvajučy stan kvatery, dzie ja ciapier žyvu, to mianie ŭsio zadavalniaje», — raskazvaje Mikałaj.
I dadaje, što zarablaje mienš za siarednija 1,6 tysiač dołaraŭ pa Parku vysokich technałohij.
Dvuchpakajoŭka, dzie jon žyvie siońnia kaštuje 270 dołaraŭ na miesiac, biez kamunałki. Paśla pierajezdu, kali vieryć uładam horada, dvuchpakajoŭka ŭ novym domie abydziecca ŭ 170 dołaraŭ.
Znachodzim abviestku pra arendu kvatery ŭ zvyčajnym, nie arendnym domie. Za dvuchpakajoŭku kala stancyi mietro «Partyzanskaja» prosiać 400 dołaraŭ. Udvaja daražej, atrymoŭvajecca. Ale achvotnych źniać kvateru studentaŭ chapaje, chutka daražeje.
Ciapier, pa słovach staršyni Minharvykankama Mikałaja Ładućki, u Minsku budujucca jašče try arendnyja damy. A ahułam sioleta ŭ Minsku płanujuć pabudavać 1 miljon kvadratnych mietraŭ žylla.