Sustrečy-darečy: Chamienka raspavioŭ pra Karža, dośvied Jeŭrabačańnia i raźbity akardyjon Michałka
Aleh Chamienka sprabuje siabie ŭ novym ampłua, aproč vystupaŭ z «Pałacam» i solna ŭ akustycy, muzyka vyrašyŭ pabyć artystam razmoŭnaha žanru.
Vystupaje Aleh Chamienka, fota z fejsbuka A.Chamienki
Aleś Kruhlakoŭ (źleva) i Uładzimir Maksimkaŭ (sprava), fota z fejsbuka A.Chamienki.
18 listapada ŭ minskim rok-bary «Kryły», što ŭ DK MTZ, jon razam z žurnalistam Alesiem Kruhlakovym i pradziusaram Uładzimiram Maksimkavym pravioŭ pieršy vystup z prahramaj «Sustrečy-darečy».
Rok-bar «Kryły» choć i nievialikaje, ale ŭžo važnaje dla biełaruskaha roku miesca. Tolki za apošni miesiac tut vystupili N.R.M., Pamidoraŭ, Vajciuškievič, płanujecca vystup Kasi Kamockaj.
«Siońnia my budziem razmaŭlać na tyja temy, jakija nas chvalujuć i cikaviać», — pačynaje Chamienka. — «Pra zołatavalutny zapas?» – cikavicca Kruhlakoŭ. — «I pra jaho taksama».
Na kancert-razmovu sabrałasia kala 50 čałaviek, niekatoryja, vidavočna, čakali trapić na akustyčny kancert lidara «Pałaca» i byli ździŭlenyja, što bolšuju častku vystupu Chamienka prosta raskazvaje historyi, žartuje razam z Maksimkavym i Kruhlakovym i adkazvaje na pytańni słuchačoŭ, i tolki čas ad času biarecca za hitaru.
Razmova «pra aktualnaje» pačałasia z abmierkavańnia Jeŭrabačańnia i zajavak na jaho. «My sustrakalisia z arhanizatarami Jeŭrabačańnia jašče ŭ 1995-m, imknulisia ŭklučyć Biełaruś u konkurs», — uzhadvaje Chamienka. Darečy, u adbory na Jeŭrabačańnie «Pałac» paŭdzielničaŭ.
«My tady pracavali sa stylistami, jany mnie pastavili ŭ voka čyrvonuju linzu, stylist heta ŭvohule seksualnaja aryjentacyja. — śmiajecca Chamienka. — Adnak my nie prajšli hałasavańnia na «Jeŭrafeście», takoje adčuvańnie, što ich hałasavańnie ŭ nas pravodziać pavodle taho ž samaha pryncypu, što i luboje inšaje. My byli na 2-m miescy, i praz chvilinu apynulisia na 4-m».
«Nu što ty, Aleh, chočaš, husty aŭdytoryi chutka mianiajucca, — žartuje Maksimkaŭ i pryhadvaje, što ŭ pałažeńni pra praviadzieńnie pieršaha Jeŭrabačańnia byŭ abaviazkovy punkt: «chacia b adzin z kupletaŭ pieśni musić być na anhlijskaj movie». — Ja tady prapanavaŭ hety punkt, u Jeŭropu ŭsio ž jedziem. I ŭsie pisali, pierakładali. Navat Saładucha śpiavaŭ adzin kuplet pa-anhlijsku».
Darečy Aleh Chamienka kaža, što navat trapiŭšy na Jeŭrabačańnie, nie raźličvaŭ by na pieramohu, bo muzyka «Pałaca» niefarmatnaja dla konkursa.
Z temy Jeŭrabačańnia płaŭna pierajšli na hałoŭnaha tryŭmfatara hetaha hoda – Maksa Karža i sabranuju im «Minsk-Arenu».
«Ja b skazaŭ, što mnie nie zajzdrosna, ale ž usio adno nie pavierać, - kaža Chamienka. – Adnak nasamreč tak, ja nie zajzdrošču Karžu. Uvohule, toje, što chłopiec z Łuninca sabraŭ «Minsk-Arenu», streliŭ, heta pieramoha, tut radavacca treba».
Pačali spračacca, chto ź biełarusaŭ moh by taksama sabrać «Arenu».
Kruhlakoŭ vykazaŭ mierkavańnie, što toje samaje źbirajecca zrabić Saładucha, adnak u vyniku syšlisia na tym, što «tysiačy čatyry jon źbiare, i kancert pieraniasuć u Pałac sportu».
«Ja dumaju, pry pravilnaj pramocyi «Arenu» b sabrali The Toobes», — kaža Chamienka, i razmova płaŭna pieraciakaje ŭ abmierkavańnie ruskaj i biełaruskaj rok-škoły.
«Voś Arciemij Troicki adnojčy trapiŭ na adzin ź biełaruskich festaŭ i aburaŭsia, što tam hučyć adzin «halimy fołk». — pryhadvaje Kruhlakoŭ.
«Siabry, biełaruskaja rok-škoła na hałavu macniejšaja za rasijskuju, – niečakana kaža Chamienka i pryvodzić prykład. – Voś na adnym ź fiestyvalaŭ usie hetyja «Čajfy», DDT, jany stajali, i raskryŭšy rty słuchali «Kramu», bo było bačna, što ŭ Rasii nichto tak hrać nie moža. A albom anhłamoŭny Vodka on Ice? Heta ž najlepšaje, što zapisana ŭ SND na anhłjiskaj movie!».
Pa słovach Aleha Chamienki jaše ŭ 1996 hodzie jaho ź siabrami zaklikali pierabracca ŭ Maskvu, ale žadańnia śpiavać nie pa-biełarusku ŭ jaho niama, bo heta značycca stać «žaŭnieram inšaj kultury».
«Stralać u svoj narod? – žartuje Kruhlakoŭ».
Pryhadvajuć zbolšaha ruskamoŭnaha «Lapisa», jaki niadaŭna vypuściŭ kružełku ź biełaruskamoŭnymi pieśniami.
«Michałok na mianie dahetul kryŭduje, zdajecca, što ja raźbiŭ nahoj jaho akardyjon, u 90-ch było takoje, - uzhadvaje Chamienka. – Ale mnie vielmi padabajecca, što jon prajšoŭ šlach ad PTU-popa da sapraŭdnaha chipi-pratestu».
«A ciabie, Aleh, zadavalniaje, toje stanovišča, u jakim zaraz znachodzicca «Pałac»? Nie chočacca bolšaha?» – pytajecca Maksimkaŭ.
«Tak, zadavalniaje. Nie chočacca śpiavać na inšaj movie, my jeździli pa Sibiry supolny tur z Babkinaj. I što? Kali b ja źjechaŭ u Rasiju, staŭ by niepatrebny tut, a hetaha ja nie chaču».
Kali naprykancy Chamienka znoŭ uziaŭ u ruki hitaru, adzin z słuchačoŭ — dziadok u kaściumie paprasiŭ praśpiavać «A ja lahu-prylahu», matyvujučy heta tym, što jon były čekist i jamu 86 hadoŭ.
Kali stała zrazumieła, što «A ja lahu-prylahu» nie budzie, były čekist skazaŭ, što troški patančyć, kali nichto nie suprać.
«Voś tak i skončyli, z šou-baletam imia Dziaržynskaha» – padsumavaŭ Kruhlakoŭ.