Piatro Kraŭčanka na sajcie BiełTA zaklikaje da pavieličeńnia roli biełaruskaj movy
Biełaruś — inicyjatar i aktyŭny ŭdzielnik intehracyjnych pracesaŭ na jeŭraazijackaj prastory.
Staŭku na ŭschodniuju intehracyju robiać i mnohija inšyja dziaržavy, jakija raniej uvachodzili ŭ skład Savieckaha Sajuza. Adnak jakaja imaviernaść taho, što ŭ pahoni za vialikimi rynkavymi ŭtvareńniami Biełaruś stracić svajo nacyjanalnaje «ja» i stanie častkaj chaj i vialikaha, ale ahulnaha ekanamičnaha błoka? Ab prablemie hłabalizacyi i ŭniviersalizacyi, a taksama ab miescy, roli biełaruskaj dziaržavy i etnasu ŭ kantekście hłabalnych suśvietnych tektaničnych zruchaŭ razam z karespandentam BiełTA razvažaŭ hramadski dziejač i dypłamat, pieršy ministr zamiežnych spravaŭ Biełarusi Piotr Kraŭčanka.
Intehracyjnyja pracesy, biezumoŭna, robiać značny ŭpłyŭ na ekanamičnuju i palityčnuju situacyju ŭ luboj krainie, i Biełaruś tut nie vyklučeńnie.
Hałoŭnaje pytańnie ŭ dadzienym vypadku — jak zrabić tak, kab pry imklivym zbližeńni ź inšymi krainami, blizkimi i dalokimi, nie stracić svoj nacyjanalny składnik, toj kałaryt, jaki niaźmienna adroźnivaje nas ad inšych.
Na dumku Piatra Kraŭčanki, intehracyjnyja pracesy na Uschodzie, udzielnikam jakich adkryta vystupaje Biełaruś, u niemałoj stupieni pavinnyja sadziejničać vyrašeńniu dla krainy ekanamičnych ciažkaściaŭ. «Absalutna pierakanany, što tut my idziem u pravilnym kirunku. Stvareńnie Mytnaha sajuza i Adzinaj ekanamičnaj prastory ja pieraduhadaŭ jašče ŭ 1992—1993 hadach. Ja zaŭziatm prychilnam intehracyi na Uschodzie, stvareńnia tak zvanaha ŭschodniejeŭrapiejskaha rynku, i zaŭsiody pra heta kazaŭ. Na Zachadzie nas nichto nie čakaje, prynamsi, u najbližejšyja dziesiacihodździ, i šlach tudy zakryty. Uschod — našaje vyratavańnie, — padkreśliŭ surazmoŭca. — Ciapier my nie možam na roŭnych intehravacca ź Jeŭrapiejskim sajuzam z toj prostaj pryčyny, što pakul nie źjaŭlajemsia rynkavym utvareńniem. Jašče 10-20 hadoŭ my budziem pastupova afarmlacca jak rynkavy siehmient i padvodzić svaje standarty pad jeŭrapiejskija. U hetym sensie nas vydatna «padciahvaje» Rasija, jakaja źjaŭlajecca ŭdzielnikam SHA. Kali praz 10-15 hadoŭ budzie kančatkova sfarmavany ŭschodniejeŭrapiejski ekanamičny rynak, jaki achoplivaje nasielnictva bolš za 200 młn čałaviek, źjavicca histaryčny šaniec dla Rasii, Biełarusi, Kazachstana, a taksama inšych krain, jakija źbirajucca dałučycca da MS u najbližejšyja hady, pastavić pytańnie ab intehracyi z Zachadam. Pakul ža heta supiarečyć našym nacyjanalnym intaresam».
Piotr Kraŭčanka ličyć, što za Uschod treba mocna trymacca, i abrany Biełaruśsiu kurs łahičny, ale heta zusim nie aznačaje, što dziaržava pavinnaja być zakrytaja dla Zachadu.
«Prosta pakul inšaha viektaru raźvićcia, adroznaha ad intehracyi na Uschodzie, u nas niama. Z časam, dumaju, jeŭrapiejski kantynient pieratvorycca ŭ adziny i bolš univiersalny, ale dla taho, kab harmanizavać intehracyjny praces, treba surjozna papracavać i zachavać u kožnaj z krain nacyjanalnaje «ja», — skazaŭ jon.
Razvažajučy pra roznyja niuansy, jakija mohuć pazityŭna paŭpłyvać na ŭzrovień ekanamičnaha raźvićcia respubliki, Piotr Kraŭčanka vykazaŭ mierkavańnie pra toje, što ŭ Biełarusi nieabchodna sfarmavać i ŭvieści ŭ abarot paniaćcie ekanamičnaha patryjatyzmu.
«Hety termin nichto nie ŭžyvaŭ, ja ŭpieršyniu ŭvodžu jaho ŭ abarot. Jon zasnavany na tym, što čałaviek, pierš čym addać svoj rubiel za tavar ci pasłuhu, pavinien padumać, u čyju kišeniu jon jaho pakładzie. U kišeniu biełaruskaha pradpryjemstva? Ale našaha čałavieka nie padmanieš: kali ŭžo jon sabraŭsia hałasavać rublom, pad heta treba padvodzić i jakaść pradukcyi», — padkreśliŭ surazmoŭca.
Adnak ekanamičnym patryjotam, na jaho dumku, pavinien być nie tolki pakupnik, ale i pradaviec, vytvorca ajčynnaha tavaru.
Vytvorca taksama pavinien zaniać adpaviednuju pazicyju i damahčysia taho, kab vypuskany tavar adpaviadaŭ vysokim standartam, jakija nie sastupajuć jeŭrapiejskim. Tady ekanamičny patryjatyzm budzie harmaničny: ludzi nabyvajuć ajčynnuju pradukcyju i majuć dla hetaha dobruju matyvacyju, bo vytvorca vykłaŭsia na 100% i stvaryŭ tavar z usimi nieabchodnymi spažyvieckimi jakaściami. «Toje, pra što ja kažu, lohka abviaścić, ale niaprosta damahčysia. I ŭsio ž da hetaha treba imknucca», — ličyć Piotr Kraŭčanka.
Były kiraŭnik MZS pierakanany: dla taho, kab pavysić uzrovień ekanamičnaha raźvićcia Biełarusi i tym samym značna spraścić praces jaje ŭvachodžańnia ŭ roznaha rodu intehracyjnyja ŭtvareńni, samy čas dla dziaržavy pasprabavać znajści svoj tvar u suśvietnym ekanamičnym padziele pracy. Nieabchodna zrabić tak, kab kraina vybiłasia ŭ suśvietnyja lidary ŭ peŭnaj śfiery, znajšła svaju nišu i zaniała jaje, stała manapalistam i pačała na hetym maksimalna zarablać, što, adpaviedna, istotna adabjecca na biudžecie. «U Biełarusi šmat vysokakvalifikavanych śpiecyjalistaŭ, dobry ŭzrovień adukacyi. Treba znajści niejki siehmient — chaj jon składzie mienš za 1% ad suśvietnaj vytvorčaści, ale atrymać pośpiech u im», — ličyć Piotr Kraŭčanka. U jakaści pakazalnaha prykładu jon pryvioŭ vopyt Danii, ekanomika jakoj zaviazanaja na raźvićci sielskaj haspadarki. «Čym viadomaja hetaja maleńkaja kraina? U pieršuju čarhu jana asacyjujecca z vysokatavarnaj, vysokaefiektyŭnaj miasa-małočnaj vytvorčaściu. Va ŭsim śviecie viadomyja dacki biekon i dackaje małako. Ale Danija taksama źjaŭlajecca lidaram pa vytvorčaści televizaraŭ asabliva vialikaha dyjamietra. Hetaja kraina znajšła ŭ suśvietnym padziele pracy svaju nišu i zaniała jaje. Tut jana manapalist i na hetym zarablaje», — padkreśliŭ dypłamat.
Jon źviarnuŭ uvahu na toje, što załoham pośpiechu dla ŭsiakaj dziaržavy źjaŭlajucca praca i stvareńnie. A biełarusam u hetym płanie jość da čaho imknucca. «Tak, my pracujem i atrymlivajem zarpłatu. Jak praviła, my ŭsie niezadavolenyja svaimi zarobkami i ličym, što nam niedapłačvajuć. Ale ja prychodžu da vysnovy, što biełarusy realna nie zarablajuć tyja hrošy, jakija atrymlivajuć štomiesiac, i my, na žal, nie pieraadoleli pakul sacyjalny parazityzm i sacyjalnaje ŭtrymanstva. Ja nie stamlajusia paŭtarać, što mienavita hetyja rysy stali rakavaj puchlinaj sacyjalizmu, i ŭ ciapierašnich umovach nam treba ad ich rašuča pazbaŭlacca. My pa-raniejšamu ličym, što nam niechta pavinien dać, razžavać i pakłaści ŭ rot, my dumajem nie pra toje, jak zarabić, a pra toje, jak atrymać, — pierakanany dypłamat. — Jak zaachvocić narod pracavać pa-inšamu? Univiersalnych receptaŭ tut niama. Adzin ź ich — aprabavany suśvietny vopyt: raźvivać drobny i siaredni biźnies, fiermierstva, stvaryć umovy dla taho, kab ludzi mahli zarablać. Tut bolš žorstkuju pazicyju pavinna zaniać dziaržava «.
Biezumoŭna, ekanamičny i palityčny aśpiekty hrajuć pieršuju skrypku ŭ žyćci luboj dziaržavy. Mienavita z hetaj pryčyny mnohija krainy imkliva «ŭryvajucca» ŭ roznyja intehracyjnyja ŭtvareńni, jakija pa niejkaj pryčynie ŭjaŭlajuć dla ich najbolšuju cikavaść. Ale jak u pahoni za ekanamičnaj vyhadaj nie stracić samich siabie, nie stracić toj samy nacyjanalny kałaryt?
U dadzienym kantekście, pavodle Piatra Kraŭčanki, najbolš składanaj dla dazvołu bačycca prablema kančatkovaha farmavańnia biełaruskaj nacyi.
Praces farmavańnia biełarusaŭ jak nacyi sapraŭdy atrymaŭ najmahutniejšy šturšok u kancy XIX — pačatku XX stahodździaŭ, ale stalinskija represii 30-ch hadoŭ prypynili jaho, nie daŭšy biełarusam u poŭnaj miery ŭśviadomić, chto jany jość, kudy iduć, na jakija pryjarytety abapirajucca. Zrešty, na dumku surazmoŭcy, dadzieny praces atrymaŭ histaryčny šaniec zaviaršycca ŭ 90-ja hady minułaha stahodździa i ŭ pieršaje dziesiacihodździe stahodździa ciapierašniaha, užo paśla nabyćcia Biełaruśsiu realnaj niezaležnaści i suvierenitetu. Adnak pra jaho niezavieršanaść śviedčyć šerah faktaraŭ ekanamičnaha i linhvistyčnaha paradku.
Uźnikaje zakanamiernaje pytańnie: ci paśpiejuć biełarusy sfarmavacca jak nacyja i ŭlicca ŭ ahulnasuśvietny praces univiersalizacyi i hłabalizacyi, intehracyi na Uschodzie i Zachadzie? «Hetaje pytańnie nie rytaryčnaje, heta pytańnie vyžyvańnia. Zachavajem my svoj tvar ci nie — zaležyć ad nas samich, ad našaj voli, pierakanańni i našaha nacyjanalnaha imunitetu. A voś imunitet naš asłableny ŭ duchoŭnym i fizičnym płanie, — ličyć Piotr Kraŭčanka. — I, samaje hałoŭnaje, u nas adsutničaje pačućcio ŭłasnaj hodnaści i raźvitaj nacyjanalnaj samaśviadomaści. Kali my pretendujem na toje, kab być nacyjaj, nieabchodna pašyryć užyvańnie biełaruskaj movy ŭ paŭsiadzionnym žyćci i dziaržaŭnym spravavodstvie».
Na dumku byłoha kiraŭnika zamiežnapalityčnaha viedamstva, u ciapierašni čas u najaŭnaści dva paralelnyja pracesy, jakija ŭ niejki momant pavinnyja peŭnym čynam pierasiekčysia. Z adnaho boku, heta praces hłabalizacyi i ŭniviersalizacyi, jaki ściraje nacyjanalnyja adroźnieńni i spryjaje jadnańniu jeŭrapiejskaha kantynienta, z druhoha — zapoźnieny histaryčny praces «vyśpiavańnia» biełarusaŭ. «U mianie jość vobraznaje paraŭnańnie: jak na pahorku sunicy vyśpiavajuć pad soniejka, tak i biełaruskaja nacyja pavinna ŭ XXI stahodździ kančatkova paśpieć, sfarmavacca i raskryć svaje zdolnaści», — adznačyŭ Piotr Kraŭčanka.
Ale čamu heta nastolki važna? Dypłamat rastłumačyŭ, što mienavita ad moŭnaha faktaru naŭprost zaležyć rost pradukcyjnaści pracy ŭ krainie.
«Kali fiermier budzie adčuvać siabie sapraŭdnym haspadarom svajoj ziamli i budzie vałodać ŭsim arsienałam nacyjanalnaha, uklučajučy movu, heta adabjecca na ŭsich kampanientach ekanamičnaha žyćcia respubliki, u tym liku i na pradukcyjnaści pracy», — ličyć jon.
«Voś čamu farmavańnie biełaruskaj nacyi stratehična važnaje. Vielmi chaciełasia b, kab jak maha bolš ludziej uśviadomiła heta i źmianiła svajo staŭleńnie da taho, što nazyvajecca movaj, kulturaj, duchoŭnaściu», — reziumavaŭ Piotr Kraŭčanka.