U Haradnoj prajšoŭ źjezd hančaroŭ
Mamzelek, siamak, adziniec, palak, nieraznak — usio heta nazvy hlinianych pasudzinaŭ, što robiać u Haradnoj (Stolinski rajon). Biełahlinianyja, niepalivanyja, upryhožanyja pajasami j rysačkami z čyrvonaj hliny. Piać apošnich stahodździaŭ tut u kožnaj chacie byŭ hančarny kruh.
27 lipienia na ŭ Haradnoj prajšoŭ IV Mižnarodny plener hančaroŭ. U miastečka źjechalisia majstry z roznych kutkoŭ Biełarusi, Łatvii, Litvy, Polščy dy Rasii.
Patomny hančar z Haradnoj — 73-hadovy Ryhor Kavalka.
Hančar z Novaha Pasiołka Vasil Hmir.
Najstarejšaja žycharka Haradnoj — 97-hadovaja Maryja Mikša.
Najstarejšaja žycharka Haradnoj — 97-hadovaja Maryja Mikša.
Vyšyvanka na palešukach siadzić jak ulitaja.
Placieńnie z łazy — inšaje majstertva palešukoŭ.
Pryzy atrymaŭ kieramist Siarhiej Ščamialoŭ z Radaškavič, što ad Minskam.
Łarysa Bycko z Bresckaha abłvykankama pryviezła na plener polski film 1938 hoda pra Haradnuju. Ludzi ŭhladalisia ŭ staryja kadry, sprabujučy paznać svajakoŭ…
Haradnaja — heta vioska, jakaja ŭ časy Turaŭskaha kniastva i VKŁ była horadam. Tamu i honar, i hovar u haradniancaŭ asablivyja. I tradycyi ramiastva pachodziać z Ciaredniaviečča.
Centr hančarstva ŭ Haradnoj adziny ŭ krainie. Rečam, jakija tut dziedaŭskim sposabam vyrablajuć majstry, niama anałahaŭ.
Vasila Łohvina možna nazvać vieteranam plenera. Nie pieršy raz pryjazdžajuć Pavieł Vialička z Babrujska, Vital Šapialevič z Hancavič, Siarhiej Moŭčan ź Minska. Upieršyniu pryjechali maładyja hančary i kieramisty Viktoryja Chacinovič z Hrodna i Natalla Cevan ź Minska, Mikałaj Nuprejčyk i Siarhiej Ščamialoŭ z Radaškovičaŭ.
Byli taksama majstry Vasil Hmir ź vioski Novy Pasiołak Stolinskaha rajona, Ała Haŭrusik ź Pinska, z Mahiloŭskaj vobłaści, Hłuski rajon, vioski Kaluha hančar Kaptur Źmicier z žonkaj Katrusiaj.
Harščki na fiestyvali pradavalisia za 30—45 tys. rub.
Na siońnia ŭ Haradnoj žyvie šeść starejšych hančaroŭ: narodny majstar Biełarusi Aŭram Basaviec (80 hadoŭ), Makar Šelest (z 1935 h.), Ryhor Kavalka (73 hady), Ściapan Hmir (z 1928 h.), Ivan Šelest i Alaksandr Šelest.
Dziakujučy adkryćciu Centra hančarstva ŭ 2003 h., tradycyjnaje ramiastvo ŭ Haradnoj nabyło novaje žyćcio. Kłasami kirujuć Vasil Kazačok i Adam Šelest. Pieršy ź ich nie tolki vałodaje majsterstvam vyrabu, ale i piša vieršy, u tym liku i sapraŭdnyja himny svajoj spravie.