Muziei Łondana z Alaksiejem Łastoŭskim
U Łondanie ja byŭ užo treci raz u žyćci, pieršyja dva jakraz supadali z roznymi kanfierencyjami, tamu ŭ metach było chutčej nie biehać pa horadzie, vysułupiŭšy jazyk, kab paśpieć choć krajem voka pahladzieć na asnoŭnyja cikavostki, a pryśviacić bolš zasiarodžanaj uvahi važnym kropkam.
Dzień pieršy
Zranku my prylatajem rejsam łaŭkosta Wizzair ź Vilni ŭ łondanski aeraport Łutan. Krychu pieražyvaŭ, jak prajdu pašpartny kantrol, bo nie mieŭ nijakich zaprašeńniaŭ. Ale aficer tolki pažadaŭ pryjemnaha adpačynku i spakojna prapuściŭ.
Aŭtobusam da Łondana, i pryjazdžajem jakraz na słavutuju Biejkier-stryt, adkul možna pierasieści na nieabchodnaje nam mietro. Tut ciažka było strymacca, kab nie sfotkacca na fonie muzieja Šerłaka Chołmsa, nadta kałarytna zvonku vyhladaje.
Pieršy dzień dla mianie atrymaŭsia prahułačnym, u raźniavolenym farmacie bieńjaminaŭskaha flâneur, a nie ŭ zvyčajnym dla mianie šalonym tempie źviedvańnia muziejaŭ.
Najpierš my skiravalisia ŭ rajon łondanskaha Sici, i pieršaj kropkaj vizitu staŭ Barbikan, jaki ŭ Rough Guide charaktaryzujecca jak «fienamienalna brydkaje, darahoje, bietonnaje hieta».
Štości ŭ hetaj charaktarystycy jość, dosyć niaŭdały prykład stvareńnia žytła 1970-ch, ale tam zaraz znachodzicca i Barbican Arts Centre, vializny kulturnicki kompleks, dzie adbyvajucca roznyja vysokaŭzroŭnievyja vystavy. Niedzieka z paŭhadziny daviałosia błukać u pošukach uvachodu, što taksama možna dadać u niehatyŭnuju karmu architektaram.
Časovyja vystavy nie paradavali, pra dyzajniera Haćje — dakładna nie moj fikus, Digital Revolution –- užo bolš pryvabna, ale jak nazło zabyŭ uziać u pajezdku svoj ISIC, i narmalny košt dla mianie apynuŭsia zavysokim. Tut niadaŭna publikavali vyniki daśledavańnia, pavodle jakoha Łondan –- samy darahi horad dla źviedvańnia muziejaŭ. Sapraŭdy, kali asnoŭnyja muziei –- biaspłatnyja, to adviedvańnie časovych vystaŭ nanosić strašennyja straty biudžetu, pry siarednich koštach u 10—15 funtaŭ.
Ale ŭ centry Barbikana dosyć pryhožy štučny vadajom, z palmami, choć palmy – heta dakładna nie toje, za čym ja imknuŭsia ŭ Łondan.
Pobač znachodzicca i muziej Łondana (Museum of London), ź biaspłatnym uvachodam, jaki rychtujecca da časovaj vystavy ŭvosień pra ŭsio taho ž Šerłak Chołmsa, jakaja biassprečna stanie turysckim biestseleram.
Sam muziej – dosyć tradycyjny haradski muziej, jaki pačynajecca ad archieałahičnych raskopak z kaśćmi mamanta i i skrabkami, i składajecca pieravažna z abjektaŭ, jaki pradstaŭlajuć štodzionny pobyt haradžan. Šmat interaktyŭnaści, roznych dyspłejaŭ, šmat što možna pamacać i h.d. Ale cikavych artefaktaŭ – praktyčna niama, asabliva kali zhadać pra Vienski muziej. Mnie najbolš spadabałasia rekanstrukcyja kvartała viktaryjanskaj epochi, ź nievialičkimi kramami, pabami, majsterniami, błukaješ pa hetaj prastory — i pry bahatym ujaŭleńni možna sapraŭdy adčuć duch staroha Łondana.
Niepadalok aŭtentyčny najstarejšy kavałak Łondana – častka krepasnoj ściany jašče rymskaha času. Da hetaha času maje funkcyjanalnaje pryznačeńnie – u cieniu chavajucca ad sonca ludzi, jakija vybralisia na piknik (choć paśla śpiakotnaha minskaha žniŭnia ŭ mianie adčuvańnie było, što patrapiŭ adrazu ŭ vosień).
Dalejšy maršrut pralahaŭ praz kafiedralny sabor śviatoha Paŭła, vializny hmach, jaki taksama ablepleny navokał amatarami pierakusić. U sabor uvachod płatny, prytym z absalutna fantastyčnym koštam źviedvańnia – 16.50 funtaŭ.
Ale možna skarystacca varyjantam dla biednych, ahledzieć interjery ź nievialikaj placoŭki na ŭvachodzie la biletnych kasaŭ. Pakolki hałoŭnaja daminanta sabora – kryštalnaja bielizna i vieličeznyja pamiery, to, na maju dumku, i takoha minimalnaha ahladu dastatkova. Heta ž nie italjanskija cerkvy, raŭnavartasnyja muziejam, anhlikanskija cerkvy purystyčna čystyja, asabliva ŭ płanie prysutnych tvoraŭ mastactva.
Dalej sieli na aŭtobus (vielmi pryjemny i razam z tym vielmi marudny vid transparta), kab dajechać da Trafalharskaj płoščy, adkul užo pieššu skiravalisia da Bukinhiemskaha pałaca. Choć budynak aviejany lehiendami i daŭno ŭ statusie kulturnaj ikony, zvonku vyhladaje ścipła. Uletku karaleva pakidaje hetu rezidencyju, i budynak addajecca na razadrańnie natoŭpam turystaŭ.
Bilet lepš nabyvać za niekalki miesiacaŭ zahadzia praź internet,
dy i pry najaŭnaści ščaślivaha kvitočka čerhi strašennyja. Pakul što pamknieńnie da źviedvańnia Bukinhiemskaha pałaca nie nabyło ŭ mianie takoj vyjaŭlenaj formy, kab pieraadolvać padobnyja ciažkaści.
Paśla my skiravalisia ŭ rajon Kiensinhtan, dzie ŭžo našy šlachi razyjšlisia. Andrej i Nadzieja nakiravalisia ŭ Muziej Navuki (Science Museum), a ja ŭžo tam byŭ u minuły vizit, i vyrašyŭ lepš pry dobrym nadvorji pabłukać pa Hajd-park. Na paŭhadzinki navat zavaliŭsia na traŭku, padramaŭ pad soniejkam, paśla rańniaha pieralotu heta było vielmi pryjemna zrabić.
Paśla zakryćcia muzieja znoŭ sustrelisia i ŭžo skiravalisia ŭ pab White Horse na Parsons Green.
Pabaŭ z takoj nazvaj u Łondanie z dobry dziasiatak, ale heta najlepšy — u płanie vybaru kraftavaha piva. Ja, naprykład, znajšoŭ dla siabie Founder's All Day IPA, što ŭ pryncypie i było hałoŭnym matyvam vybaru hetaha paba, bo dadzieny sort mnie byŭ žyćciova patrebny dla stratehičnaha čekina na Untappd.
Ahułam situacyja ź pivam u Łondanie za minułyja dziesiać hod kardynalna źmianiłasia, kali raniej byŭ spad miascovaha pivavareńnia, u pabach zvyčajna nalivali zvyčajnyja jeŭrapiejskija łahiery, to ciapier adbylisia dźvie revalucyi – najpierš, padniaŭsia prestyž tradycyjnych dla Brytanii stylaŭ (bitter, pale/golden ale, stout), uźnikła šmat nievialikich pa pamierach brovaraŭ (u adnym Łondanie – kala 50). Stvorana i admysłovaja asacyjacyja, jakaja raspaŭsiudžvaje modu na real ales – CAMRA.
Ciapier užo praktyčna ŭ kožnym pabie možna znajści tradycyjnyja eli, dy jašče nalivajuć pompaj, što dadaje pivu asablivuju kansistencyju. Mienš zaŭvažnaja kraftavaja revalucyja, ale i hetyja pavievy taksama dachodziać z Kalifornii. Tolki ŭ dadzienym vypadku bolš aktyŭny znakamity šatłandski brovar Brewdog, jaki adčyniŭ niekalki svaich pabaŭ u Łondanie, a taksama piŭnaja krama BottleDog (jakuju ja taksama paźniej naviedaŭ).
Dzień druhi
Płany daviałosia karektavać u zaležnaści ad nadvorja, bo nadalej abiacali doždž, i pakul na niebie prysutničała sonca, mieła sens vybracca ŭ Taŭer. Voś, za papiarednija dva vizity Taŭer ja tak i nie naviedaŭ, tolki zvonku pabłukaŭ, Andrej z Nadziejaj taksama chacieli tudy schadzić, supolna i nakiravalisia.
Nakont Taŭera byli pieraściarohi, bo ŭ łondanskich hazietach (a tam šmat biaspłatnych vydańniaŭ, jakija razdajucca la mietro) pisali pra adkryćcio mastackaj instalacyi la zamka z udziełam karaleŭskaj siamji. Ale bojaź daždžu abumoviła vybar.
I sapraŭdy, kala zamku nas čakaŭ natoŭp hledačoŭ la palicejskaha ačapleńnia, praz paŭhadziny abiacali vizit karaleŭskaj siamji dla adkryćcia instalacyi «Skryvaŭlenyja ziemli i mory čyrvani» (Blood Swept Lands and Seas of Red) – vializnaha pola čyrvonych kieramičnych makaŭ la ścien Taŭera, dzie kožny mak simvalizuje zahinułaha brytanskaha sałdata ŭ čas Pieršaj Suśvietnaj vajny. Usiaho ich musić być 888.246, płanujuć da listapada zaviaršyć. Pradstaŭniki dynastyi musili ŭračysta adkryć instalacyju, jakraz hetymi dniami Brytanija i ŭstupiła sto hod nazad u vajnu. Publiki było nie tak i šmat, jak ja čakaŭ, možna było znajści narmalnuju placoŭku dla ahladu, i my vyrašyli dačakacca pačatku cyrymonii. Sapraŭdy, a 11-j na poli kala ścien zamka, zapoŭnienym čyrvonymi makami, źjavilisia pryncy Hary i Uiljam razam z hiercahiniaj Kiembrydžskaj (the Royals, jak ich nazyvajuć u Brytanii), pasadzili pa simvaličnym maku, hiercahinia zmachnuła ślazinku sa ščaki – usio ŭračysta i pryhoža.
Praŭda, nie adbyłosia bieź incydentaŭ: jak tolki karaleŭskaje tryjo źjaviłasia la ścien zamka, apranuty ŭ čornaje madžachied niepadalok ad mianie pačaŭ hromka vyhukvać «Free Palestine!!!». Dobra, što choć bombu nie padarvaŭ u znak pratestu, a to nie było b kamu bolš pisać hetyja radki.
Takim čynam, my jašče i krychu niečakana dla siabie pahladzieli na pradstaŭnikoŭ brytanskaj karaleŭskaj siamji, što stała dadatkovym pryjemnym siurpryzam, asabliva dla takoha pierakananaha manarchista, jak ja.
Paśla cyramonii skiravalisia ŭ Taŭer, dzie daviałosia adstajać vialikuju čarhu, kab patrapić unutr.
Zamak lehiendarny, uźviedzieny jašče Vilhielham Zavajoŭnikam, źmianiŭ praz stahodździ šmat funkcyj – karaleŭskaj rezidencyi, turmy (čamuści najbolš jon znakamity mienavita ŭ hetaj formie), arsienała, składa, zaaparka, muzieja. Z historyi zamka mnie najbolš zapomniłasia historyja pakarańnia śmierciu kniazia Monmuta, jakomu kat šeść razoŭ (!!!) biezpaśpiachova sprabavaŭ adsiekčy hałavu, urešcie daviałosia zavieršyć spravu z dapamohaj chirurhičnaha naža. Voś jak treba trymacca za žyćcio!
Zamak dobra tak pahareŭ u XIX stahodździ, ale paśpiachova adnoŭleny, možna pabłukać pa amal aŭtentyčnych ścienach i viežach. Dźvie asnoŭnyja piarlinki: karaleŭskija kaštoŭnaści (amal poŭny nabor z karonaj i inšymi pradmietami, jakija vykarystoŭvajucca pry karanacyi) i Biełaja vieža. Apošniaja pabudavanaja na zamovu Vilhielma, doŭhi čas tam žyli karali, ale jašče ŭ minułym stahodździ jaje pieraŭtvaryli ŭ placoŭku dla reprezentacyi karaleŭskich daśpiechaŭ dla šyrokaj publiki.
Abaviazkovaja hałačka pastaŭlenaja, i my praz Taŭerski most i pa paŭdniovym bierazie nakiravalisia da Tate Modern.
Adzin z najbolš viadomych muziejaŭ sučasnaha mastactva, jaki najpierš słavicca svaimi fundamientalnymi časovymi vystavami. Stałuju ekspazicyju ja ŭžo dva razy źviedvaŭ, tamu toj čas, što zastaŭsia, advioŭ vyklučna pad dźvie časovyja vystavy – Macisa i Maleviča.
Anry Macis «Cut-Outs». Chm, navat nie viedaju, jak lepš pierakłaści na biełaruskuju movu nazvu vystavy — vyrazki, ci moža vycinanki?
Ale apošnija pry niekatorym techničnym padabienstvie (nažnicy plus papiera) robiacca ŭsio ž pa zusim inšych pryncypach, čym u Macisa.
Vystava pradstaŭlaje apošni etap tvorčaści vialikaha francuzskaha mastaka, kali jon napačatku ekśpierymientavaŭ z papieraj, kab pahulać z kampazicyjaj, pravieryć rakursy i raźmieščańnie detalaŭ. Potym z-za prablem sa zdaroŭjem nažnicy pieraŭtvarajucca ŭ hałoŭny instrumient, i źmianiajecca samo bačańnie «vyrazak» – jana stanoviacca mastackim abjektam sami pa sabie, sa svaimi śpiecyfičnymi ŭłaścivaściami i pieravahami, prastatoj formaŭ i ekspresiŭnaściu. Vystava fienamienalnaja, vynik vializnaj pracy kurataraŭ i supracoŭnictva šmatlikich viadučych muziejaŭ, jana vydatna zroblena i chranałahična, i navukova, uražvaje achopam vystaŭlenych tvoraŭ.
Pry maim pieršapačatkovym skiepsisie (što možna zrabić z nažnicami? Ci heta paraŭnalna z vysokim mastactvam?) ja i sam paddaŭsia mahii hetaha mastackaha miedyjuma, tym bolš u rukach Macisa Mastak šmat vykarystoŭvaŭ vyrazki i dla padrychtoŭki inšych prajektaŭ – vokładak knih, habielenaŭ, asabliva cikavy finalny prajekt jaho žyćcia – kaplica ŭ Vens, jakuju jon pieraŭtvaryŭ u chram śviatła i koleraŭ. U apošnija hody žyćcia ŭsie ścieny jaho kvatery pieraŭtvarylisia ŭ mastacki sałon z vyrazak, i adnaŭleńnie hetych ścien možna ŭbačyć i na vystavie – poruč z hihanckimi tvorami, jakija Macisu dapamahała rychtavać cełaja armija asistentaŭ. Vystavu rekłamujuć jak unikalnuju padzieju, adzinuju na stahodździe – što ž, mušu pahadzicca.
Naturalna, nie moh abminuć i manahrafičnuju vystavu Kazimira Maleviča.
Navat kali nie pahadzicca z pałkaj arhumientacyjaj Siarhieja Chareŭskaha pra biełaruskaje pachodžańnie hetaha mastaka, značnaść viciebskaha pieryjadu jaho tvorčaści nie abminieš, dy i ŭrešcie heta ahulnapryznany lider avanhardu. Znoŭ vynik supracy šmatlikich instytucyj, najpierš, mova idzie pra hałandski muziej Stedelijk, jaki ŭ vyniku kantrabadnaha vyvazu staŭ hałoŭnym zachavalnikam tvoraŭ Maleviča – praŭda, kalekcyju mocna paniščyli spadčyńniki mastaka, jakija dosyć šmat adhryźli ŭ muzieja.
Vystava arhanizavanaja pa zrazumiełym chranałahičnym pryncypie, pačynajecca z rańniaha etapu, zachapleńnia modnymi na toj čas tendencyjami – impresijanizmam, simvalizmam (adsiul demaničny aŭtapartret), potym pa miery ahulnamastackaha prahresu – kubizmam i futuryzmam. Pry pieršapačatkovych stylistyčnych zapazyčańniach u Maleviča zaŭvažnaja i ciaha da aŭtentyki, hałoŭnyja hieroi jaho prac — sialanie, fihurystyja, źlityja ź ziamloj i ŭbudavanyja ŭ kosmas.
Viaršynia tvorčaha roskvitu Maleviča – zasnavańnie suprematyzmu, ź jaho čyścinioj formaŭ i fiłasofskim radykalizmam, z ahulnaviadomym «Čornym kvadratam». Samuju aryhinalnuju viersiju hetaj karciny nie pryvieźli, zanadta krochkaja dla pieravozki. Ale dźvie inšyja viersii prysutničajuć, navat praktyčna całkam adnoŭlenaja «Apošniaja vystava futurystyčnaha mastactva 0.10» Maleviča 1915 hoda – z usimi vyžyŭšymi da sučasnaści tvorami z hetaj ekspazicyi.
Vializnaja častka vystavy adviedzienaja piedadahičnaj dziejnaści Maleviča ŭ Viciebsku – dzie možna ŭbačyć niejmaviernuju kolkaść tvoraŭ sa škoły UNOVIS, jak vykładčykaŭ (taho ž Lisickaha), tak i vučniaŭ (cikava, mnohija z hetych tvoraŭ čamuści asieli ŭ Hrecyi). Apošni pieryjad žyćcia i tvorčaści Maleviča vielmi sumny, zhortvańnie ekśpierymientaŭ dy avanhardysckich nastrojaŭ pad presinham sacrealizmu, viartańnie da fihuratyŭnaha mastactva — u pakutlivych i pryhniečanych tvorach (z kalekcyi Ruskaha muzieju). Zakanamierny vynik sajuzu z čyrvonym djabłam.
Viečar — čas dla pub crawling. Spačatku ja paciahnuŭ siabroŭ u Euston Tap, jaki rekamiendavali ŭ jakaści adnaho ź lepšych pabaŭ u Łondanie.
Vybar piva sapraŭdy nadzvyčaj bahaty, ale ŭmovy, kab jaho pić – kchm, nie samyja lepšyja, i paśla pary kuflaŭ patupali ŭ Kamden, rajon, pra jaki ja šmat čuŭ. Oho, takaja niefarmalnaja stalica, uvasobleny ŭ haradskoj prastory kulturny andehraŭnd, nadzvyčaj kałarytnaje miesca. U jakaści abaviazkovaha punkta naviedvańnia daviałosia zavitać u BrewDog Camden, ale najbolš mnie spadabaŭsia hatyčny pab niepadalok — Our Black Heart (z dobrym vybaram sartoŭ ad miascovaha kamdenskaha brovara), atmaśfierny i ŭtulny (u adroźnieńnie ad bolšaści hatyčnych kłubaŭ Hiermanii i Aŭstryi, jakija nahadvajuć sklapieńni dla katavańniaŭ). I pieššu –- u Biełaruski dom.
Dzień treci
Abiacany doždž tak i nie pajšoŭ, ale heta nie stała padstavaj dla rasčaravańnia. Napierad, u muziei! Na hety dzień ja zapłanavaŭ sabie Nacyjanalnuju halereju i kryšačku Brytanski muziej. To bok, ahledzień narmalnym čynam, marudna, uvažliva i paśladoŭna halereju, a kali zastaniecca čas – to štości zirnuć i ŭ Brytanskim muziei. Abodva muziei ja źviedvaŭ dva razy, ale z bahaćciem ich kalekcyj, heta možna rabić biaskonca.
Nacyjanalnaja halereja — heta jak encykłapiedyja vyjaŭlenčaha mastactva, reprezentavany praktyčna ŭvieś kłasičny žyvapis, usich stylaŭ i epoch.
Nidzie bolš takoha fundamientalizmu nie sustrakaŭ. Naturalna, što pa asobnych tematykach možna znajści i lepšyja kalekcyi, ale mienavita pa ahulnym achopie Nacyjanalnaja halereja vyryvajecca napierad siarod mastackich muziejaŭ. Ja i pryśviaciŭ dzień akurat takomu siorfinhu pa stylach, papłyŭšy ad rańniaj hotyki da post-impresijanizmu.
Paŭnočny reniesans, jaki ja zaŭždy šukaju, nie duža pradstaŭničy – krychu Miemlinha i Dziurera, tut užo raskoša bierlinskaj kalekcyi niepieraadolnaja. Ale zatoje kolki prac Bacičeli — roznych časoŭ i roznych farmataŭ, praŭda, paru prac zanieśli na časovuju vystavu pra architekturu ŭ italjanskim žyvapisie, choć i biaspłatnuju, ale hetym niejak kompleksnaść uražańnia ad Bacičeli sapsavali. Naohuł, italjanski žyvapis pradstaŭleny prosta šykoŭna — i šedeŭry Rafaela, i pracy da Vinčy, i šmat roznaha Tycyjana i h.d. Naturalna, kudy ž biez Kanaleta, jaki i Łondan taksama malavaŭ. Vializnaja kalekcyja Rembranta, bolš 20 prac, uvosień ža ŭvohule płanujecca miehavystava poźnich partretaŭ Rembranta. A kolki Viełaskiesa! Jość i anhlijski žyvapis, niašmat, nie paraŭnać z bahaćciami Tate Britain, ale kolki vybitnych i znakavych prac, u tym liku i Ciorniera. Francuzski žyvapis pradstaŭleny znoŭ ža vydatnaj kalekcyjaj impresijanistaŭ. I, kaniečnie, šedeŭry Van Hoha, siarod jakich zichaciać «Słaniečniki».
Jašče zastavalisia dźvie hadziny na Brytanski muziej, jaki možna ahladać tolki častkami, inakš hałava pojdzie kruham (adnojčy ja ŭ hetym užo pierakanaŭsia).
Na žal, čamuści začynili adździeł z asiryjskimi bareljefami palavańnia na lvoŭ – i ŭ lepšych tradycyjach, biez usialakich tłumačeńniaŭ. Vyrašyŭ tady zrabić sabie elinski ekskurs: ad kryta-mikienskaj kultury praz Parfienon da elinistyčnych kultur. Najpierš pryciahvajuć niekalki maŭzalejaŭ roznych epoch, jakija całkam pieraviezienyja, ale i mienš masštabnyja ekspanaty vielmi cikavyja. Ale słavu Brytanskamu muzieju zrabiŭ Parfienon – bareljefy i hihanckija skulptury, jakija byli vyviezienyja (ci na dumku sučasnaha ŭrada Hrecyi, skradzienyja) padčas tureckaha panavańnia.
Jašče adbyvałasia časovaja vystava pra mumii, ale jana mianie nie zacikaviła.
Na hety viečar jakraz zapłanavanaja była razmova pra Biełaruski kalehijum, ale paśla sustrečy atrymałasia jašče na paru hadzin zavitać u pab. Pobač ź Biełaruskim domam znachodzicca pab Coronet, z dosyć prystojnym vybaram (kala 20 raźliŭnych real ales) i samymi nizkimi koštami na piva, što ja sustrakaŭ u Łondanie.
Dzień čaćviorty
Andrej i Nadzieja skiravalisia ŭ Edzinburh, u mianie ž byŭ zapłanavany pierajezd načnym aŭtobusam, tamu mieŭ pierad saboju praktyčna poŭny dzień.
Nakiravaŭsia ja ŭ Imperial War Museum, dumaŭ chutka jaho ahledzieć i naviedać jašče Victoria & Albert Museum.
Chutka nie atrymałasia, la vajennaha muzieja mianie čakała vializnaja čarha. Pierad hetym u siaredzinie lipienia ŭ muziei adčyniłasia novaja halereja, pryśviečanaja Pieršaj suśvietnaj vajnie, i jana vyklikała taki vialiki ažyjataž, što na ŭvachodzie razdavali biaspłatnyja kvitki z aznačanym časam dla naviedvańnia hetaj halerei. Mnie dali kvitok na 14.00, to bok, jašče try hadziny musiŭ čakać svoj čas. Pajšoŭ tady źviedvać inšyja stałyja halerei, pakolki adzinaja časovaja była pryśviečanaja špijonam i skiravanaja na dziaciej (ja niešta padobnaje bačyŭ u Ńju-Jorku, mnie takoha ščaścia na ŭsio dalejšaje žyćcio chapiła).
Vierchni pavierch adviedzieny hierojam-ardenanoscam – ź bijahrafijami, apisańniami ich hieraičnych učynkaŭ i fotazdymkami. Amal jak naš muziej VAV. Nižej – vializnaja ekspazicyja pra Chałakost. Što spadabałasia, dyk jasnaja naratyŭnaja łohika i prazrystaść, luby čałaviek, prajšoŭšy vystavu i ŭvažliva ahledzieŭšy ekspazicyju, budzie dobra aryjentavacca ŭ pradmiecie. Prytym muziejnaja ekspazicyja jaŭna zroblenaja z aryjentacyjaj na sučasnyja navukovyja dyskusii, naprykład, šmat uvahi nadajecca takim haračym temam? jak udzieł miascovych uschodniejeŭrapiejskich kałabaracyjnych farmavańniaŭ u vyniščeńni habrejaŭ, rola ŭ Chałakoście judenrataŭ albo vielmi abmiežavanaja dapamoha zachodnich uradaŭ. Padavałasia b, siužety marhinalnyja, i možna było b ich abminuć, tym bolš u Łondanie — kamu tut cikavyja litoŭskija ci ŭkrainskija palicejskija?
Biełaruski kantekst taksama pradstaŭleny admietna, vyłučajecca tym, što miascovyja habrei, pavodle mierkavańnia stvaralnikaŭ ekspazicyi, źbiahali ŭ lasy i arhanizoŭvali ŭzbrojeny supraciŭ. Padazraju, što tut nie abyšłosia biez kinošnaj słavy atradu bratoŭ Bielskich.
Ahułam, praktyčna ŭsie vajskovyja kanflikty XX st., kudy była ŭciahnutaja Brytanija, pradstaŭlenyja ŭ dalejšaj ekspazicyi šmatmierna, z paznačeńniem roznaści intaresaŭ, składanaści i ŭpłyvu na losy prostych ludziej – z amal adsutnym hieraičnym pafasam. Niejak dziŭna heta ŭsprymać paśla źviedvańnia (post)savieckich muziejaŭ, dzie zaŭždy padkreślivajecca maralnaja pravata i asabisty hieraizm.
Ale nadyšoŭ čas i dla hałerei Pieršaj suśvietnaj vajny.
Tut u mianie adrazu vyleźli vočy na łob, nastolki cikava była sprajektavanaja muziejnaja prastora, adnosna nievialikaje pavodle pamieraŭ pamiaškańnie było nadzvyčaj udała apracavanaje. Heta ŭžo niejki novy ŭzrovień muziejnych technałohij, pradumanaść u niekalkich vymiareńniach, układ vializarnych viedaŭ i kultury histaryčnaha myśleńnia, tvorčaha talentu i zvyšnovych srodkaŭ. Znoŭ ža, padkreślenaja apaviadalnaść, jasnaść raspoviadu, ale pry hetym nie adsiakajecca składanaść hetaj jeŭrapiejskaj trahiedyi. Vielmi jakasna zroblenyja multymiedyjnyja instalacyi, jakija apynulisia absalutna da miesca. Pastajanny nacisk na zrok i słych, ale razam z tym harmaničny i nie pryhniatalny dla naviedvalnika. Miehareśpiekt aŭtaram hetaj ekspazicyi.
Paśla ŭžo nie zastavałasia siłaŭ na źviedvańnie płanavanaha nastupnaha muzieja, vyrašyŭ jašče razok pavalacca na traŭcy ŭ Hajd-parku, tym bolš što ŭviečary źbiraŭsia na BBC Proms.
Heta jašče adna cikavaja letniaja impreza, u Royal Albert Hall štodnia adbyvajucca kancerty kłasičnaj muzyki, lepšych arkiestraŭ, dyryžoraŭ i vykanaŭcaŭ, prytym što jany admysłova robiacca dastupnymi dla masavaha hledača. Pierad scenaj prastora ačyščajecca ad kresłaŭ, i robicca «fan-zona», kudy možna nabyć kvitki za 5 funtaŭ.
Panuje absalutna demakratyčny styl, nijakich smokinhaŭ, zachacieŭ — sieŭ na padłohu, u pierapynku ŭsie tak i robiać. Možna i piva nabyć dy pasmoktvać. Absalutnaja raźniavolenaść.
Hety viečar mnoju byŭ vybrany admysłova, bo 1) vystupaŭ simfaničny arkiestr BBC, adzin ź lepšych simfaničnych arkiestraŭ śvietu; 2) była cikavaja prahrama, dzie najbolš mianie intryhavała opiera-aratoryja Stravinskaha «Car Edyp», jakuju nikoli ŭžyvuju nie čuŭ.
Ale pačałasia prahrama viečara z uvierciury Bietchoviena da opiery «Fidelijo», potym eklektyčna praciahnutaja tvoram sučasnaha aŭstralijskaha kampazitara Breta Dzina. I aratoryja «Car Edyp», adzin z šedeŭraŭ madernicskaha mastactva, praniźlivy i fiłasofski tvor pra zmahańnie čałavieka ź losam. Sa śpievakoŭ nikoha admysłova vyłučać nie stanu, mianie najbolš uraziła praca chora — u dadzienaj aratoryi jamu advodzicca admysłovaja rola, i chor VVS spraviŭsia ź joju bliskuča. Ja byŭ sapraŭdy začaravany.
Natchniony, ja vyjšaŭ z kancertnaj zały i patupaŭ da aŭtavakzała Viktoryja, dzie treba było sieści na aŭtobus da Edynburha. Nadalej mianie čakała Šatłandyja. Znajdu čas, napišu i pra hetu častku vandroŭki.