Jak pieratvaryć BT u hramadskaje telebačańnie?
U studyjach hramadskaha češskaha telebačańnia i radyjo karespandent «Zaŭtra tvajoj krainy» vyvučała, jak pracujuć miedyja, nie zaležnyja ad dziaržavy i biznesu, i ci realna realizavać hetuju madel u Biełarusi.
U kalidorach hramadskaha češskaha TB vyviešany partrety žurnalistaŭ
Palityčny ahladalnik Libar Dvoržak upeŭnieny: hramadskaje viaščańnie značna bolš niezaležnaje ad palitykaŭ, čym dziaržaŭnaje. Naprykład, u Izraili abo ŭ Francyi na dziaržaŭnym radyjo i telebačańni paśla taho, jak na vybarach vyjhraje taja ci inšaja palityčnaja partyja, mianiajecca ŭvieś mieniedžmient u ŚMI.
— U nas takoha niama. Zhodna z zakonam, Rada Češskaha radyjo źjaŭlajecca orhanam, jaki ŭ intaresach hramadstva kantraluje pracu radyjo nad prahramami i viaščańniem. Rada pracuje niezaležna ad arhanizacyjnaj strukturaj Češskaha radyjo. U joj dzieviać asobaŭ, jakich pa zajaŭkach hramadskich abjadnańniaŭ, arhanizacyj i ruchaŭ abiraje nižniaja pałata parłamienta Češskaj Respubliki.
Rada abiraje hienieralnaha dyrektara Češskaha radyjo na šaścihadovy termin. U jaje paŭnamoctvach i vyzvaleńnie hiendyrektara ad zajmanaj pasady.
Padčas ekskursii na studyju radyjo Český rozhlas Libar Dvoržak prapanavaŭ pakatacca na lifcie «paternoster», ci jak jaho jašče nazyvajuć «Ojča naš». Kabinki ŭ im — heta kanviejer, jaki znachodzicca ŭ niaspynnym ruchu. Dźviarej u im niama, i kabinki zaŭsiody adčynienyja.
«Navošta nam kožny miesiac płacić za radyjo i telebačańnie?»
Na dumku Libara Dvoržaka, dla žurnalistaŭ hramadskaje radyjo i TB dajuć značna bolšuju svabodu, u paraŭnańni z pryvatnymi ŚMI. I vyjhrajuć ad hetaha hledačy i słuchačy. Praŭda, nielha skazać, što ŭsie čechi padzialajuć hetuju pazicyju i ŭśviedamlajuć važnaść niezaležnaha ad dziaržavy viaščańnia.
— Kali ja pryjazdžaju ŭ svaju rodnuju viosku, sustrakaju ŭ brovary siabroŭ i čuju ad ich: «Navošta nam kožny miesiac płacić 80 kron (4 dalary) za radyjo i 130 kron (7 dalaraŭ) za telebačańnie?» — ja tłumaču, što kali ŭsie ŚMI buduć u pryvatnych i dziaržaŭnych rukach, vy nie atrymajecie ŭzvažanuju i abjektyŭnuju infarmacyju, — dzielicca Libar. — Adukavanyja ludzi, viadoma, vydatna razumiejuć, čamu važnyja hramadskija miedyja.
Hramadskaje teleradyjoviaščańnie ŭ Čechii ŭźnikła ŭ pačatku 90-ch hadoŭ minułaha stahodździa. Paśla padzieńnia kamunistyčnaha režymu dziaržaŭnyja telebačańnie i radyjo stali hramadskimi.
U studyi Český rozhlas
— U časy SSSR u Čechii ŭ ideju kamunizmu nie vieryŭ amal nichto. Dla taho, kab pracavać na TB, nieabaviazkova było być u partyi. My i nie padazravali, što epocha skončycca tak chutka. U 1989-m kamunisty arhanizavali ŭ Čechii pieradaču Pieršaha kanała, jaki byŭ samy pierabudoŭny. Kali jaho ź vialikim šumam zapuścili, raptam akazałasia, što jon pa ich mierkach amal antykamunistyčny.
Libar Dvoržak uspaminaje, jak nabirali novy štat supracoŭnikaŭ na hramadskaje telebačańnie i što stałasia z žurnalistami, jakija raniej pracavali na dziaržaŭnym viaščańni.
— Adbor pravodziŭ novy mieniedžmient. Kali ja pryjšoŭ na češskaje telebačańnie ŭ 1992-m, było padadziena 165 zajavak — pryniali 11 čałaviek, — raspaviadaje žurnalist.
Cikava, što na radyjo zastałosia bolš ludziej toj epochi. Na telebačańni žurnalistaŭ z słužby viaščańnia navin prybrali amal usich. Žurnalisty, jakija aśviatlali spartyŭnyja padziei i jeździli ŭ kapitalistyčnyja krainy, amal usie byli supracoŭnikami tajemnaj palicyi. Praktyčna ŭsie jany stracili pracu. Tyja ludzi, jakija zastalisia za bortam, syšli ŭ rekłamu abo ŭ pryvatnyja ŚMI.
U studyi Český rozhlas traplaješ u svojeasablivy muziej radyjo
Transfarmacyja: ad Bi-bi-si — da skandynaŭskaj madeli
Tłumačačy klučavyja pryncypy pracy na hramadskim viaščańni, kaleha pryvodzić pałažeńni Etyčnaha kodeksa Češskaha radyjo.
Češskaje radyjo źjaŭlajecca srodkam słužby hramadskaści i ŭ svajoj pracy kirujecca pryncypami svabody i niezaležnaści svajho viaščańnia. Padtrymlivaje salidarnaść u hramadstvie i intehracyju ŭsich indyvidaŭ, hrup i supołak. U svajoj pracy žurnalisty pavinny paźbiahać kulturnaj, seksualnaj, relihijnaj, rasavaj i palityčnaj dyskryminacyi i hramadskaj siehrehacyi.
— Naša radyjo — forum dla hramadskaj dyskusii, jakaja dazvalaje vyjaŭlać šyroki śpiektr pohladaŭ i mierkavańniaŭ. Heta niezaležnaje i niepraduziataje viaščańnie abjektyŭnaj infarmacyi, kamientaroŭ i analizu, — kaža Libar Dvoržak.
Jak hledačy i słuchačy mohuć upłyvać na kantent hramadskaha viaščańnia, ci ŭsprymajuć jany jaho jak svajo, narodnaje, pytajusia kalehu.
— Ja bajusia, što nie mnohija heta razumiejuć, — dzielicca Libar Dvoržak. — I na radyjo, i na telebačańnie ludzi źviartajucca z pytańniami: «Voś vy žyviacie za našy hrošyki, a my chacieli b heta i heta. Čamu hetaha niama?»
Kali my pačynali, etałonam dla nas była kampanija Bi-bi-si. Zaraz novy mieniedžmient jak uzor razhladaje skandynaŭskuju madel, pierš za ŭsio, z ekanamičnych mierkavańniaŭ.
— Kali raniej u kožnaj stancyi Češskaha radyjo byŭ svoj štat supracoŭnikaŭ, to siońnia stvorany pradziusarskija centry, i žurnalisty rychtujuć prahramy dla roznych stancyj, — tłumačyć Libar Dvoržak. — Mnie pryjemna, što ja mahu pracavać i dla inšych, ale ź inšaha boku, na moj pohlad, stvarajecca ŭražańnie, što ŭ pahoni za masavaj aŭdytoryjaj radyjostancyja hublaje svoj tvar, nivielirujecca.
Na dumku Libara, hramadskaje radyjoviaščańnie, jak i kamiercyjnaje, kirujecca hustam abyvacielaŭ. U toj ža čas Češskaje radyjo, jakoje štohod atrymlivaje 2 miljardy kron ad słuchačoŭ, u svajoj struktury maje nie tolki stancyi dla siamji, dziaciej, amataraŭ džaza, kłasičnaj muzyki, ale i stancyju dla patrabavalnaj publiki, dzie jość analityčnyja prahramy i nie hučyć muzyka.
— My pavinny zadavalniać usie katehoryi słuchačoŭ, — kaža Libar.
— Jakaja matyvacyja ŭ žurnalistaŭ pracavać na hramadskim radyjo abo telebačańni?
— Praca ŭ hramadskich ŚMI źjaŭlajecca prestyžnaj. Navat kali rejtynh hetych miedyja nižejšy, čym u pryvatnych radyjostancyj. Vy možacie stać zaŭvažnym žurnalistam i ŭ kamiercyjnym prajekcie, ale chutčej heta mahčyma ŭ hramadskim, — ličyć Libar Dvoržak.
Pavodle jaho słoŭ, zarobki ŭ pryvatnych miedyja vyšejšyja, čym na hramadskim radyjo abo TB, dzie žurnalist moža zarablać ad tysiačy da paŭtary tysiačy dalaraŭ u miesiac. Dla paraŭnańnia: u kamiercyjnym prajekcie ich kalehi zarablajuć 2,5—3 tysiačy dalaraŭ.
— Ale heta sprava asabistaja. Što dla vas važniej: hrošy ci žurnalisckaja svaboda i niezaležnaść, — zaklučaje kaleha. — Ja naziraju tendencyju, kali z pryvatnych radyjostancyj ludzi prychodziać pracavać da nas.
«Češski narod płacić mnie nie za maje pohlady, a za prafiesijnuju pracu»
Zahadčyk adździeła viadoŭcaŭ telekanała ČT-24 Češskaha telebačańnia Jakub Železny na hramadskim viaščańni z 1993 hoda.
Jakub Železny — zorka češskaha hramadskaha telebačańnia
— Moj baćka byŭ hienieralnym dyrektaram samaj bujnoj pryvatnaj telekampanii. Mienavita tamu ja vielmi chacieŭ pracavać na hramadskim telebačańni. Dla mianie heta samaja lepšaja praca, — raspaviadaje jon. — Ja pracuju tut, tamu što hramadskaje telebačańnie dla mianie harantuje samuju vialikuju niezaležnaść i svabodu. Heta nie značyć, što ŭ nas svaboda absalutnaja. Naprykład, ja nie mahu siońnia ŭviečary skazać, što ja dumaju pra prezidenta abo premjer-ministra. Ale ja mahu spytać prezidenta i premjer-ministra pra ŭsio, što chaču.
Češski narod płacić mnie nie za maje pohlady, a za prafiesijnuju pracu. Mnie nie treba miljonaŭ. Dastatkova tych hrošaj, jakija ja zarablaju tut.
U hrymiorcy na Češskim telebačańni
Pa słovach Jakuba, ludzi hladziać hramadskaje telebačańnie, tamu što viedajuć, što heta budzie surjozna, prafiesijna i biez efiektaŭ, jakija jany znojduć na pryvatnych telekanałach.
— Našy hledačy čakajuć ad nas prafiesijnaj infarmacyi pra palityku i značnyja padziei. Kali ŭ krainie prachodziać vybary ci zdarajecca katastrofa, jany ŭklučajuć naš kanał, — kaža Jakub.
U toj ža čas, adznačaje surazmoŭca, časam telehledačy paprakajuć žurnalistaŭ u nieabjektyŭnaści.
— Kali ŭ studyju prychodzić palityk z partyi A, moj pytańnie budzie takim: «Vy z partyi A, ale partyja B skazała, što …». Heta nie značyć, što ja padtrymlivaju partyju B, choć u hledača moža skłaścisia takoje padmanlivaje ŭražańnie.
— Jak źmianiła češskaje hramadstva hramadskaje telebačańnie?
— Ja bajusia, što naša hramadstva ŭ letarhii. Ideały, jakija byli 25 hadoŭ tamu, i demakratyčnyja kaštoŭnaści siońnia nie źjaŭlajucca dla ludziej hałoŭnym. U ich inšyja pryjarytety. Na žal, mnohija zabylisia pra toje, čamu 25 hadoŭ tamu my vyjšli na płošču i źvinieli klučami.
U 1989-m ja taksama byŭ na vulicy. I heta byŭ najlepšy dla mianie dośvied. 25 hadoŭ prajšło paśla revalucyi, ale nie treba zabyvać pra heta. Takich, jak ja, vielmi mała…
Majmu synu try hady. Pieršy jaho malunak — ściah Čechii. Ludzi pamirali za hety ściah…
«U ciapierašniaj situacyi hramadskaje teleradyjoviaščańnie ŭ Biełarusi vykonvała b tyja ž funkcyi, što i dziaržaŭnaje»
Ci mahčyma ŭžyć češski dośvied refarmavańnia teleradyjoviaščańnia ŭ Biełarusi?
— Hramadskaje teleradyjoviaščańnie źjaviłasia jak mahčymaść znajści załatuju siaredzinu pamiž dziaržaŭnym teleradyjoviaščańniem, jakoje staić na pazicyjach prapahandy i adstojvańnia intaresaŭ ułady, i pryvatnym viaščańniem, jakoje, u pieršuju čarhu, staić na varcie biznesu, — nahadvaje namieśnik staršyni Biełaruskaj asacyjacyi žurnalistaŭ, juryst Andrej Bastuniec. — Hramadskaje viaščańnie pavinna danosić infarmacyju ŭ adpaviednaści sa standartami jakasnaj žurnalistyki.
U pryncypie ŭ bolšaści krain Jeŭrasajuza jano pracuje pa hetych pryncypach, u adroźnieńnie ad postsavieckich dziaržaŭ. Naprykład, u Azierbajdžanie pad vyhladam hramadskaha viaščańnia telehledaču prapanujuć viadomy pradukt. Heta ŭ pryncypie toje ž samaje dziaržaŭnaje viaščańnie — tolki pad inšaj markaj.
Stvaryć u Biełarusi hramadskaje viaščańnie vielmi prosta, iranizuje surazmoŭca.
— Treba adarvać ad ułady Biełteleradyjokampaniju, pastavić pamiž imi niezaležny rehulujučy orhan, jaki farmirujecca na prazrystaj asnovie i pa demakratyčnych pracedurach. I ŭsio. Darečy, u Čechii transfarmacyja pravodziłasia mienavita takim čynam.
Heta idealnaja kanstrukcyja, jakaja ŭ ciapierašnich umovach niedasiahalnaja, bo rehulujučy orhan u nas stvarajecca, pa sutnaści, pryznačeńniem. Zrazumieła, što ad źmieny šyldy na dźviarach u aparacie ničoha nie źmienicca. I ničoha nie źmienicca ŭ tych ludziach, jakija pravodziać liniju orhanaŭ ułady.
Hramadstva pavinna atrymlivać zbałansavanuju i roznabakovuju infarmacyju, jakaja nie zaležyć ni ad palityčnaj voli, ni ad voli biznes-elitaŭ, padkreślivaje ekśpiert. Ale z raźvićciom internetu ideja hramadskaha telebačańnia ŭsio čaściej padpadaje pad krytyku, adznačaje jon.
— Tym bolš što navat u tych krainach, dzie jano jość, vielmi časta telehledačy vybirajuć inšaje TB.
Na dumku Andreja Bastunca, siońnia ŭ Biełarusi stvaryć hramadskija miedyja niemahčyma.
— U ciapierašniaj situacyi hramadskaje teleradyjoviaščańnie ŭ Biełarusi vykonvała b tyja ž funkcyi, što i dziaržaŭnaje, — miarkuje jon.