U Polščy budujuć kopiju sinahohi, jakaja zhareła ŭ Hrodzienskaj vobłaści padčas vajny
U polskim horadzie Biłhoraj ŭžo piać hadoŭ budujuć «Haradok na Šlachu Kresovych Kultur» — zborny vobraz typovaha haradka tak zvanych Uschodnich Kresaŭ kanca XIX — pačatku XX stahodździa. Ciapier tam budujuć draŭlany budynak, jaki źjaŭlajecca dakładnaj kopijaj znakamitaj sinahohi, źniščanaj padčas vajny ŭ Voŭpie na Haradzienščynie, piša drewnopedia.pl.
Voŭpa — heta vioska na šlachu z Hrodna ŭ Vaŭkavysk. Tut da II suśvietnaj vajny znachodziłasia draŭlanaja sinahoha, jakuju ličyli adnoj z samych pryhožych va ŭsioj Jeŭropie. Pomnik architektury byŭ pabudavany jašče ŭ XVIII stahodździ. Asabliva bahatym byŭ interjer z mnostvam raźbianych detalaŭ i psieŭdakupałam, jaki stvaraŭ uražańnie, što vyšynia stoli ŭ hetym miescy nie 15, a cełych 30 mietraŭ.
Ličycca, što sinahoha była źniščanaja hitleraŭcami. Praŭda, hod tamu ŭ siecivie źjaviŭsia zdymak, datavany 1947 hodam, i možna mierkavać, što budynak byŭ zhubleny ŭžo paśla vajny.
U Polščy zachavałasia vialikaja kolkaść padrabiaznych čarciažoŭ i fatahrafij sinahohi, bo Varšaŭskaja palitechnika ŭ mižvajenny čas pravodziła invientaryzacyju draŭlanych kultavych zbudavańniaŭ.
Pradprymalnik Tadevuš Kuźmiński ź miastečka Biłhoraj na paŭdniovym uschodzie Polščy ŭžo niekalki hadoŭ buduje novy niezvyčajny rajon, stylizavany pad mulcikulturny haradok polska-biełaruskaha pamiežža. Prytym heta nie pavinien być muziej, a sapraŭdny žyły rajon: z kvaterami, kramami, ofisami, ŭstanovami, kaviarniami, a taksama muziejami. U miastečku ŭžo jość pieršyja žychary i arandatary.
Adzin z muziejaŭ pavinien raźmiaścicca ŭ kopii sinahohi z Voŭpy. Jaje vybrali mienavita z-za taho, što da vajny jana ličyłasia samaj pryhožaj ŭ Polščy. Na budaŭnictva ŭdałosia atrymać dadatkovaje finansavańnie ES — 1,7 młn złotych (400 tys. jeŭra). Całkam častka «Kresovaha haradka», pryśviečanaja habrejskaj kultury i historyi, budzie hatovaja da 2016 hoda.
Prajekt miastečka ź dźviuma płoščami (polskaj i habrejskaj), chramami na astravach, młynom, žyłymi damami. Fota: bilgoraj21.pl
Akramia žyłych damoŭ u miastečku pavinny źjavicca draŭlanyja kaścioł, carkva i karčma, častkova kamiennyja haścinica i handlovy dom.