Kibiervajna moža być nie tolki infarmacyjnaj
Fota: ai.arizona.edu
Na ŭčorašniaj pres-kanfierencyi Alaksandr Łukašenka zhadaŭ siarod inšaha kibierpahrozy Biełarusi ŭ kantekście infarmacyjnaj vajny. Adnak u virtualnaj prastory naškodzić možna nie tolki infarmacyjaj.
Pra toje, što moža pahražać Biełarusi ŭ śfiery infarmacyjnych technałohij, «Našaj Nivie» raspavioŭ Arciom Baranaŭ, viadučy virusny analityk ESET Russia — pradstaŭnictva słavackaj kampanii-raspracoŭščyka viadomaj liniejki antyvirusaŭ NOD32.
Kaho bajacca?
«Kibierpahrozy padzialajucca na dva typy, — tłumačyć jon. Da pieršaha možna adnieści tak zvanyja state-sponsored pahrozy, jakija raspracoŭvajucca ŭ intaresach dziaržavy. Da druhoha — zvyčajnyja pahrozy, jakija raspracoŭvajucca złamyśnikami ŭ ich asabistych metach».
Pahrozy, zdolnyja padniać ataki na ŭzrovień kibiervojny, mohuć adnosicca tolki da pieršaha typu, śćviardžaje jon: «Adzinočki nie zdolnyja raspracavać škodnyja prahramy dla metanakiravanych napadaŭ na pradpryjemstvy inšaj dziaržavy nie tolki tamu, što im heta nie pad siłu, ale i tamu, što ad hetaha nie budzie jaki-niebudź materyjalnaj vyhady. Takaja vyhada źjaŭlajecca tolki tady, kali praca viadziecca ŭ intaresach kampanii, u svaju čarhu jakaja atrymała zakaz ad dziaržavy».
Čym mohuć naškodzić?
Z dapamohaj vysokich technałohij možna raspaŭsiudžvać čutki, dezynfarmacyju, ahitacyju. A možna i niešta bolš strašnaje.
Jak śćviardžaje Arciom Baranaŭ, chakiery mohuć naškodzić i enierhietycy, i transpartu, i bankaŭskaj śfiery.
«Pakul samym prasunutym state-sponsored škodnym prahramnym zabieśpiačeńniem z usiaho, što było praanalizavana virusnaj łabaratoryi ESET na siońniašni dzień, źjaŭlajecca Stuxnet, - zhadvaje jon. Heta kibierpahroza dla AES. Jon utrymlivaŭ piać 0day-uraźlivaściaŭ [takich, suprać jakich nie raspracavanyja abarončyja miechanizmy — NN] dla małankavaha praniknieńnia ŭ sistemy patencyjnych achviar i mieŭ mnostva miechanizmaŭ dla chutkaha raspaŭsiudu svajho cieła ŭ karparatyŭnaj sietcy. Virus mieŭ na borcie śpiecyjalny kod, jaki moh skampramietavać sistemy kiravańnia jadziernymi abjektami. Paśla zaražeńnia iranskich jadziernych abjektaŭ hetym škodnym PZ, Iran byŭ vymušany prypynić raźvićcio svajoj jadziernaj prahramy na niekalki miesiacaŭ».
Škodnyja prahramy dla bankaŭskaj śfiery albo enierhietyki taksama mohuć być dastatkova składanymi i niebiaśpiečnymi, ale «da Stuxnet im daloka».
«Jak praviła, heta zvyčajnyja škodnyja prahramy dla Windows, napisanyja dobra padrychtavanymi śpiecyjalistami, u mnohich vypadkach, pa zamovie dziaržavy, — śćviardžaje Arciom. Mnohija prahramnyja sistemy kiravańnia vytvorčaściu nakštałt SCADA mohuć utrymlivać vialikaja kolkaść uraźlivaściaŭ i nie abnaŭlacca značny pramiežak času. Hety faktar moža być vykarystany dla chutkaha praniknieńnia ŭ sistemy kiravańnia vytvorčaściu i pradpryjemstvam».
Jak abaranicca?
«Tema kibiervajny vielmi aktualnaja i staić na paradku dnia praktyčna ŭsich dziaržaŭ, — kaža Arciom Baranaŭ. Karystanyja dla hetaha srodki roznyja, i kožnaja dziaržava moža padychodzić da ich vykarystańnia pa-roznamu».
U Biełarusi isnujuć arhanizacyi, jakija abaraniajuć krainu ad takich pahroz. Ale dziejnaść ich pa zrazumiełych pryčynach nie afišujecca. Abaranazdolnaść Biełarusi ŭ kibiervajnie śpiecyjalist nie biarecca aceńvać.
Jon nazyvaje niekalki suśvietnych praktyk abarony ad ekstremalnych pahroz u kibiervajnie.
«Pa-pieršaje, kožnaja dziaržava sprabuje stvaryć svoj anałah raspaŭsiudžanaha i zapatrabavanaha prahramnaha zabieśpiačeńnia, naprykład, apieracyjnych sistem», - kaža jon. Bujnyja dziaržavy šukajuć zamienu papularnaj Microsoft Windows i jaje servisaŭ, kab ŭskładnić zadaču złamyśnikam i mienš zaležać ad ZŠA. «Chakiery vymušanyja buduć źviartacca da dadatkovych apieracyj vyviedki, kab atrymać źviestki ab vykarystanaj architektury», - tłumačyć jon.
Časam stvareńnie ŭłasnaj AS pryvodzić da paciešnych vynikaŭ. Nacyjanalnaja «apieracyjonka» Paŭnočnaj Karei Red Star OS, jakaja paśpiachova zamianiła ŭ KNDR Windows, spałučaje niemahčymaje: jadro Linux i interfiejs a-la MacOS ad Apple.
«Pa-druhoje, havorka idzie nie tolki ab PZ, ale i ab stvareńni ŭnutranaj sietki ŭ dziaržavie, jakaja budzie niezaležnaja ad internetu, — praciahvaje Arciom Baranaŭ. Bolš za toje, na vypadak kibiervajny pavinien być praduhledžany miechanizm adklučeńnia ŭsich karystalnikaŭ ad internetu, pry hetym jany nie pavinny hublać dostup da papularnych u hetaj krainie servisaŭ, u tym liku sacyjalnych sietak i mikrabłohaŭ».
«Pa-treciaje, dziaržavie nieabchodnaja svaja univiersalnaja pošukavaja sistema, kab u pracesie mierkavanaj kibiervajny i patencyjnaha adklučeńnia ad suśvietnaha pavucińnia nie pakidać karystalnika biez mahčymaści pošuku infarmacyi», - dadaje jon.
Poŭnaje adklučeńnie?
Mahčymaść adklučeńnia ad sietki ŭ ekstremalnych situacyjach prapracoŭvajecca ŭ mnohich krainach, raspaviadaje Arciom Baranaŭ. U vypadku vajny sietka razhladajecca jak patencyjnaja krynica niebiaśpieki, ale adklučeńnie ad jaje — krajniaja miera.
Pakul ad internetu adklučanaja tolki adna kraina ŭ śviecie — Paŭnočnaja Kareja.
Tam dziejničaje ŭnutranaja sietka «Kvanmien», dostup u jaki dazvoleny «prostym śmiarotnym». Akramia miascovaj prapahandy i navin tam prysutničajuć abranyja staronki internetu, što adpaviadajuć nacyjanalnaj ideałohii Čučchie. Dostup da Suśvietnaha pavucińnia jość tolki ŭ «abranych»: palitykaŭ, vajskoŭcaŭ i navukoŭcaŭ. Na krainu naličvajecca kala tysiačy IP-adrasoŭ.
Ale, da prykładu, kanflikt na ŭschodzie Ukrainy nie pryvioŭ da adklučeńnia internetu. Siły abodvuch bakoŭ pakul nie atakavali banki abo elektrastancyi z dapamohaj vysokich technałohij. Ale kampjutarščyki całkam mohuć adsačyć pierasoŭvańni vojskaŭ abo ahledzieć kanśpiratyŭnuju kvateru praciŭnika praź jaho ža veb-kamieru.
***
Ab kibierpahrozach ad inšych krain abo terarystaŭ ŭ Biełarusi amal nie havorać. Dy i pra vypadki surjoznych napadaŭ nie paviedamlałasia. Mahčyma, Biełarusi pakul i nie davodziłasia pravieryć abaranazdolnaść ŭ mahčymaj kibiervajnie na realnych maštabnych pahrozach. Adnak pra takija pahrozach nielha zabyvać, asabliva z ulikam budaŭnictva AES.