Stvaralnik sajta 1863x.com: Dumaju, mnie na chvost sieła FSB
«A vyličyli pa hiealakacyi», — ananimny stvaralnik skandalnaha resursu http://1863x.com/ Džon Silvier raspaviadaje, što za im sačyŭ padazrony aŭtamabil, jon miesiac žyŭ u elektryčkach i nie karystaŭsia mabilnymi telefonami i internetam.
Z 4 traŭnia Džona Silviera, sapraŭdnaha imia jakoha nichto nia viedaje, nie vychodziŭ na suviaź u sacsietkach. Praz dva tydni znajomyja zabili tryvohu, a jašče praz dva tydni Džon Silvier źjaviŭsia sam. Ci heta toj samy čałaviek, ź jakim ja razmaŭlała ŭ listapadzie, ja nia viedaju. Ale nia viedajem my i taho, chto staić za sajtam http://1863x.com/ .
Ciapier Džon Silvier kaža, što historyja jahonych uciokaŭ niecikavaja — «biez pahoniaŭ i pierastrełak». Ale tłumačeńni nakont źniknieńnia pakidajuć šmat pytańniaŭ.
Pahonia cełaha FSB na terytoryi susiedniaj dziaržavy za adzinokim biełaruskim rejndžeram vyhladaje zusim «pa kino». Viadoma, kali b da taho rasiejski vajskovy sud nie asudziŭ za pierapost adzinokaha sisadmina ź biełaruskich Zdudzič.
— Ty napisaŭ «post viartańnia», ź jakoha nasamreč mała što zrazumieła. Davaj pa paradku. Ty kažaš, što «paśla kampanii ŭ padtrymku Kiryły Silivončyka na mianie nibyta asfaltaŭkładčyk najechaŭ. DDOS-ataki išła naŭprost z centru Maskvy». Heta tolki paśla Silivončyka pačałosia? Niaŭžo da krasavika-maja ničoha padobnaha nie adbyvałasia?
— Jašče ŭ kastryčniku 2014-ha, kali ja tolki pačaŭ prajekt, na maju poštu stali prychodzić fejkavyja listy nibyta ad techpadtrymki huhła. Nasamreč heta dziela taho, kab skraści parol. (Pra sposaby zamachaŭ na vašu onłajn-pryvatnaść možna pačytać na staroncy huhł-padtrymki. — RS)
Ale paśla kampanii ŭ padtrymku Silivončyka sajt stali atakavać naŭprost z centru Maskvy, kali mierkavać pa IP ataki. Sprabavali łamać usie sacsietki i poštu. Nu, i pahrozaŭ chapała, choć ja da ich užo zvyk.
— Tvoj resurs byŭ pieršy, dzie źjaviłasia infarmacyja, što zatrymany ŭ Rasiei biełarus — Kiryła Silivončyk. Adkul ty heta daviedaŭsia?
— U tvitery spytaŭ, chto što viedaje pra biełarusa-sisadmina ź Nižniaha Noŭharada, jakoha pasadzili za raspalvańnie mižnacyjanalnaj varožaści. Adkazaŭ siabar Kiryły, jaki raspavioŭ, što «ŭ mianie znajomy sisadmin ź Nižniaha Noŭharada sa śniežnia 2014 nie vychodzić u sieciva». Paśla adzin ź siabroŭ pazvaniŭ svajakam Kiryły, i tak paćvierdziłasia infarmacyja.
— Ty napisaŭ «za mnoj sočać u realnym časie». Heta jak: prasłuchoŭvańnie? Mašyna jeździła za taboj?
— Nakont prasłuchoŭvańnia nia viedaju, ale aŭto było, i ludzi ŭ im byli. Ja b raspavioŭ padrabiaźniej, ale pieraśled vykryŭ praz adnu chitraść, jakoj spadziajusia karystacca nadalej.
— Ty pišaš pra dziasiatki hadzin u elektryčkach i panyłych savieckich interjerach. Niaŭžo za hety miesiac ničoha cikava nie adbyłosia z taboj i ŭsio było sumna?
— Dośvied byŭ budzionny — šmat chto ŭ elektryčkach litaralna žyvie, jeździać na pracu ci na daču. Havorać pieravažna pra rasady, dačy, baraćbu sa škodnikami — heta kali siadzieć z žančynami za 50. Mužčyny lubiać pahavaryć pra zbor hryboŭ, palityku («čio tam u chochłov?»), pjanki i traviać bajki z žyćcia. Samaje sumnaje — jechać z maładymi: jany prosta ŭtykajucca ŭ smartfon i słuchajuć płejer.
Telefanavaŭ ja tolki pa asabistych spravach, bo doŭhaja adsutnaść patrabavała tłumačeńniaŭ.
Z televizara pamiataju tolki tryźnieńnie z panyłych tok-šoŭ. Liču, što Astankinskuju viežu treba pahruzić u akijan śviatoj vady, kab admyć usie hrachi i tupiznu rasiejskich televizijnikaŭ. A našych adpravić arać ziamlu ŭ zabrudžanyja radyjenuklidami terytoryi.
— Za ciabie sapraŭdy chvalavalisia? U mianie skłałasia ŭražańnie, što kali b ty źnik nazaŭždy i sajt pierastaŭ abnaŭlacca, nichto b nia płakaŭ, tak?
— Viadoma, nia płakaŭ by, ja ž ananim. Čaho pra mianie płakać, kali ja nichto i ništo. Ale jość ludzi, ź jakimi ja virtualna pasiabravaŭ, i jany niepakoilisia. Niekatoryja žurnalisty taksama. Usim asobny dziakuj. Spadziajusia, bolš nia dam padstavaŭ dla kłopatu. Navat niajomka ciapier.
— Chto ciabie ŭsio ž pieraśledavaŭ, da jakoj versii schilajeśsia?
— Spačatku ja dumaŭ, što heta našy specsłužby asabista vyrašyli vykazać zachapleńnie nakont asobnych artykułaŭ. Ale za miesiac ja daviedaŭsia, što nikoha z maich siabroŭ, znajomych i blizkich nia treśli. To bok na mianie, najchutčej, vyjšli praz hiealakacyju. Mnie zdajecca, što kali b heta byŭ KDB ci MUS, jany b užo daŭno mianie vyłavili.
— Dyk chto?
— Chutčej za ŭsio, heta była FSB. Albo inšyja specsłužby ci ludzi, źviazanyja z rasiejskim bokam. Luby moh zapłacić peŭnym hakieram, jakija b mianie znajšli.
— Ja napisała tabie ŭ FB 19 traŭnia, i 21 traŭnia majo paviedamleńnie było prahledžanaje. Ty prahledzieŭ?
— Nie. Najchutčej, Fejsbuk uzłamali. Mahčyma, tviter i poštu taksama. Miarkuju, što na moj pracoŭny noŭtbuk zalili trajany i źviali paroli.
— U toj ža dzień chtości ad tvajho imia razmaŭlaŭ onłajn z našym ahulnym znajomym. Napisaŭ, što ty nikudy nie źnikaŭ, prosta novaja praca. Chto heta byŭ i navošta?
— Vidać, niejki m… siadzieŭ u akaŭncie, čakajučy, kali ja ŭ jaho zajdu. Ci sprabavali niejkuju pravakacyju zrabić ad majho imia.
— Što adbyvałasia za čas tvajoj adsutnaści z sajtam, akaŭntami ŭ sacsietkach, u kvatery? Kali stała zrazumieła, što možna viartacca?
— Ja pakul nia viedaju, što adbyvajecca z sajtam: paśla straty techniki ja nia maju dostupu da hostynhu. Nie abnaŭlaŭsia jon «levymi» artykułami — nu i vydatna. Sacsietki mohuć być uzłamanyja. Niejkija niavydalenyja pierapiski mahli pračytać. Ale ja tam ničoha važnaha nie zachoŭvaŭ.
— Aproč uvahi da onłajn-biaśpieki, jašče niejkija vysnovy zrabiŭ z hetaj sytuacyi?
— Što vam usim treba rabić svaje ŭłasnyja sajty i prajekty. A to da majho ścipłaha błožyka zašmat uvahi, bo inšyja paprostu lanujucca rabić niešta bolš jakasnaje i cikavaje.
— Vyznačyŭsia za hety miesiac, chto tvaje vorahi, a kamu možna daviarać?
— Usie vorahi i siabry zastalisia na svaich miescach.
— Miesiac ty nie čytaŭ navinaŭ. Što najbolš uraziła, na jakija temy budzie sajt reahavać najpierš?
— Uraziła pryznačeńnie Saakašvili na pasadu hubernatara Adesy. Dyj uvohule, šmat chto z ukraincaŭ kryčać pra zdradu, ale za miesiac ja jaje nie znajšoŭ. Na pačatku traŭnia kryčali, što voś-voś budzie nastup i nas usich źlivajuć, a ŭkrainskija vajskoŭcy ŭdała adbili napad na Marjinku. U mianie istotna źmianiłasia staŭleńnie da panikioraŭ, jakija ŭsich i ŭsia abvinavačvajuć u zdradzie.
Kali ja zapušču sajt, pracavać budu nad tym ža, što i raniej.
— Za hety čas źjaviłasia šmat kandydataŭ u kandydaty. Pra kaho budzie pieršy artykuł?
— Niecikavyja ŭsie. Chiba što Taciana Karatkievič źjaviłasia ŭ tvitery, i jaje možna dražnić durnavatymi začepkami. Usim hetym kandydatam daju minimum uvahi. Kali ŭ 2010-m hałoŭnyja persanažy vyjaŭlali choć niejkaje žadańnie da pieramohi, pieramien, reformaŭ ci revalucyi (patrebnaje padkreślić), to ciapier usie padobnyja da panyłych viaskovych kłoŭnaŭ.
Ja liču, što važniej raźvivać pazytyŭnyja tendencyi, jakija źjavilisia ŭ minułym hodzie — pavarot da biełaruskaj movy, cikavaść da nacyjanalnaj symboliki, vyšyvanak, popyt na historyju VKŁ i inšaje. Varta pamiatać i pra biełarusaŭ, jakija vajujuć va Ŭkrainie.
— Pra spravu Silivončyka ŭžo bolš viadoma. Źmianiłasia tvajo staŭleńnie da jaho i da prysudu?
— Ni kropli. Svabodu Kiryłu Silivončyku!.
— Nakolki ja zrazumieła, ananimnaść Džona Silviera nie absalutnaja i jość ludzi, ź jakimi ty sustrakaŭsia. Jak doŭha budzieš jašče chavacca i navošta?
— Treba ž z kuratarami z AAC bačycca ŭ dzień zarobku! )) Chavacca budu, pakul ad prajektu 1863x.com jość choć kropla karyści. Ananimnaść daje peŭnuju tvorčuju svabodu. A to buduć davać mnie pa 15 sutak za kožny niaŭdały žart, karyści tady ad mianie?