Maskoŭskija działki zabudujuć Drazdy
Bierahi vadaschovišča Drazdy prapaujuć zabudavać maskoŭskimi chmaračosami.
Hety prajekt uzhadniaŭsia z hałoŭnym architektaram Maskvy, Alaksandram Kuźminym, pačas jahonaha pryjezdu ŭ Miensk na minułym tydni. Jon prapanoŭvaŭ zbudavać na bierazie Drazdoŭ bujny žyllova‑dziełavy centar na 300 tys. kv. m. Darečy, razam z Kuźminym haściavaŭ i jahony namieśnik Jury Hryhorjeŭ, kolišni hałoŭny architektar Miensku, pry jakim razbureńnie tradycyjnaha urbanistyčnaha asiarodku ŭ biełaruskaj stalicy dasiahnuła apahieju.
Siarod novych prajektaŭ maskoŭskich haściej — budaŭnictva taho vielizarnaha kompleksu pamiž mikrarajonam Labiažy i vadaschoviščam Drazdy. Aŭtary idei prapanujuć zabudavać hetuju terytoryju, uklučna z achoŭnaj zonaju vadaschovišča abjektami roznaje paviarchovaści, uklučna z 40‑etažnymi hmachami. Čynaviestva ź Mienharvykankamu i Kamitetu architektury pakul nia zhodnyja na hety prajekt. Ale, tym nia mieniej, hetaja prapanova ŭłučanaja ŭ pakiet dakumentaŭ, što nakiravany va ŭrad, dziela nastupnaha zaćvieržańnia Łukašenkam.
Maskoŭskija budaŭniki chočuć budavać pa‑maskoŭsku šyraka j valjažna.
Nahadajem, što premjer Sidorski i maskoŭski mer Łužkoŭ u 2006 hodzie padpisali pratakoł, pavodle jakoha planujecca pabudova na Staražoŭcy Doma Maskvy, handlova‑zabaŭlalnaha centru «Moskva» (pobač ź biznes‑cientram «XXI viek») i žyllovaha kompleksu ŭ rajonie praśpiekta Dziaržynskaha. Prajektynia rasiejskija prapanovy ŭžo pradstaŭlenyja. Tolki niajasna dzie i kamu. Dumka hramadztva ŭ takich vypadkach ihnarujecca całkam.
Vidavočna, apietyt prychodzić padčas jadzieńnia. Ciapier pahroza navisła nad słavutym uročyščam Drazdy. Mienavita tut byŭ stvorany pieršy kancentracyjny lahier hitleraŭcaŭ, dzie z 1941 pa 1944 hod byli zakatavanyja dziasiatki tysiačaŭ ludziej.
Nu a ŭ śviecie navuki viedama, što na bierazie vadaschovišča Drazdy, vyjaŭlena samaje staražytnaje tutejšaje haradzišča Bancaraŭščyna, što ŭźnikła tut jašče za 3 stahodździ da našaje ery. Ad paźniejšaha nasielnictva hetaha haradzišča, 6—8 stahodździaŭ našaje ery, atrymała nazvu cełaja archiealahičnaja Bancaraŭskaja kultura.
Ciapier pad pahrozaju apynułasia nia tolki pryrodnaje navkolle, ale j unikalnyja pomniki našaje stražytnaj i najnoŭšaj historyi.