Biełarusy Ńju-Jorka adznačyli ŭhodki adnaŭleńnia niezaležnaści śviatočnaj imprezaj
Siarhiej Navumčyk, Vitaŭt Kipiel, Ivonka Surviła, Zianon Paźniak
23 žniŭnia (niadziela) u Biełaruskim centry ŭ Ńju-Jorku na Atłantyk-Aveniu 401 adbyłasia ŭračystaja impreza, pryśviečanaja Dniu adnaŭleńnia dziaržaŭnaj niezaležnaści Biełarusi (25.08.1991). U hety dzień Dekłaracyi ab niezaležnaści ad 27 lipienia 1990 h. byŭ nadadzieny status kanstytucyjnaha zakona.
Pra padziei taho času raspavioŭ Zianon Paźniak — niepasredny ich udzielnik, lidar apazicyi ŭ Viarchoŭnym Saviecie. Sa śviatam prysutnych vitała hościa z Kanady — staršynia Rady BNR sp. Ivonka Surviła.
Sp. Halina Paźniak pa mastacku pranikniona zadekłamavała patryjatyčnyja vieršy Łarysy Hienijuš.
U druhoj pałovie imprezy adbyłasia prezientacyja novych knihaŭ, jakija svajoj tematykaju niepasredna źviazanyja sa śviatkavańnie i ŭdała dapoŭnili jahonuju prahramu.
Hość z Prahi, žurnalist Biełaruskaj redakcyi Radyjo Svaboda, namieśnik staršyni Rady BNR sp. Siarhiej Navumčyk pradstaviŭ svaje dźvie novyja knihi pra padziei 1994 i 1995 hadoŭ ŭ Biełarusi, kali adnaŭlałasia naša dziaržaŭnaść i jak pačynałasia stanaŭleńnie maładoj krainy. Jon taksama byŭ aktyŭnym udzielnikam tych padziejaŭ.
Lidar Biełaruska-amierykanskaha zadzinočańnia (BAZA) Viačka Stankievič
Viadučaja imprezy - staršynia Bruklinskaha adździeła BAZA sp. Taćciana Krasoŭskaja pradstaviła słova prysutnamu hościu - vybitnamu dziejaču biełaruskaj emihracyi ŭ ZŠA sp. Vitaŭtu Kipielu. Jana adznačyła, što mienavita biełaruskaja emihracyja zachoŭvała ŭ savieckija časy ideju niezaležnaści Biełarusi i kožny hod śviatkavała ŭhodki abviaščeńnia niezaležnaści Biełaruskaj Narodnaj Respubliki 25 sakavika 1918 hoda.
Moładź pryjšła ŭ vyšyvankach
Sp. Kipiel prapanavaŭ uvazie prysutnych svaju knihu ŭspaminaŭ «Žyć i dzieić», što vyjšła sioleta ŭ Miensku.
Jon padkreśliŭ, što hałoŭny sens knihi i adlustravanaha ŭ joj jahonaha asabistaha žyćcia jak raz i jość hetaja ideja zmahańnia za niezaležnaść Baćkaŭščyny. Usio, što rabiła emihracyja, było nakiravana dziela taho, kab hety dzień nastaŭ.
Admysłova na imprezu ŭ Ńju-Jork pryjechaŭ redaktar knihi, žurnalist Radyjo Svaboda Siarhiej Šupa, jaki taksama ŭziaŭ słova i vykazaŭ ŭdziačnaść sp. Kipielu za jahonuju pracu i toje, što ŭsio heta ciapier zanatavana dla historyi.