U Polščy ŭźniałasia chvala nianaviści suprać premijavanaj piśmieńnicy
Gazeta Wyborcza paviedamlaje, što suprać viadomaj piśmieńnicy Volhi Takarčuk (Olga Tokarczuk) u apošnim časie ŭ internecie padniałasia vializnaja chvala nienavisnych kamentaraŭ, siarod jakich traplajucca pahrozy jaje žyćciu.
Nienavisnaja reakcyja, pavodle hazety, była vyklikanaja vykazvańniem piśmieńnicy paśla cyrymonii jaje ŭznaharodžańnia polskaj litaraturnaj premijaj «Nike 2015» za raman «Knihi Jakubavy, abo Vialikaje padarožža praź siem miežaŭ, piać movaŭ i try vialikija relihii, nia ličačy tych małych».
U pryvatnaści, Volha Takarčuk skazała 5 kastryčnika na zhadanaj cyrymonii:
«My prydumali historyju Polščy jak krainy talerantnaj, adkrytaj, jak krainy, jakaja nie zaplamiłasia ničym złym u adnosinach da svaich mienšaściaŭ. Tym časam my rabili žachlivyja rečy jak kalanizatary, jak nacyjanalnaja bolšaść, jakaja pryhniatała mienšaść, jak uładalniki raboŭ abo zabojcy habrejaŭ».
Hetaje vykazvańnie było rastyražavanaje dva dni paźniej pieršym polskim telekanałam.
Siarod patrabavańniaŭ, kab Takarčuk vybačyłasia pierad palakami za «źniavahu», jak piša Gazeta Wyborcza, traplalisia i zakliki da raspravy ź piśmieńnicaj (u internecie byŭ padadzieny jaje pryvatny adras) abo da vydaleńnia jaje z Polščy dy epitety kštałtu «žydoŭskaja anučka» i «ŭkrainskaja kurva».
Sama Takarčuk prakamentavała hetuju reakcyju nastupnym čynam:
«U televizii ja skazała toje samaje, što ŭžo hod času paŭtaraju na aŭtarskich sustrečach. Zdarałasia, što maje słovy vyklikali dyskusiju, značna radziej — što chtości padymaŭsia i pakidaŭ zalu. Ale tolki ciapier reakcyja stała takoj mocnaj i nienavisnaj. Byŭ momant, kali ja ŭsurjoz spałochałasia. Siońnia ja baču ŭ hetaj źjavie paćvierdžańnie majho dyjahnazu — mit šmatkulturnaj Polščy łopajecca i vyjaŭlajecca nianaviść da čužych. Zatoje lakirujecca historyja, a ŭ kožnym, chto sprabuje jaje adzinuju słušnuju versiju pastavić pad sumnieŭ, bačać zdradnika. U šmatlikich kamentarach źjavilisia namioki, što ja — habrejka abo ŭkrainka, a maje dziady stvarali bandy UPA. Upieršyniu ŭ žyćci mnie zrabili zakid, što ja — nia polka; ja adčuła vyklučeńnie z supolnaści. Na ščaście, kali ja apublikavała zajavu ŭ fejsbuku, ja atrymała taksama mnostva padtrymki».
«Knihi Jakubavy» Volhi Takarčuk — histaryčny raman pra časy ChVIII stahodździa na Padolli, jaki pakazvaje panaramu žyćcia tahačasnaj Rečy Paspalitaj. U centry šmatplanavaha epičnaha pałatna — Jakub Lejbavič Frank, jaki abviaściŭ sabie «habrejskim mesijam» i davioŭ da raskołu va ŭłońni judaizmu, stvarajučy sektu tak zvanych «frankistaŭ».
Piśmieńnica pisała hety raman ciaham siami hadoŭ. Sioleta piśmieńnica atrymała premiju «Nike» druhi raz. Pieršy raz premijavali jaje ŭ 2008 hodzie za knihu «Bieguni» («Biežancy» — zahałovak ramanu pieraklikajecca z nazvaj adhalinavańnia ruskich staravieraŭ).