Łukašenka daŭ vodpaviedź «haračym hałovam» i «refarmataram»
Alaksandr Łukašenka, vystupajučy z pramovaj paśla inaŭhuracyi, zajaviŭ pra vysokija dasiahnieńni krainy ŭ achovie zdaroŭja i adukacyi, padziakavaŭ narodu za praviedzienuju na vysokim uzroŭni vybarčuju kampaniju i vykazaŭ sumnievy ŭ tym, što krainie patrebnyja reformy. Łukašenka padkreśliŭ, što nijakaj łomki nie budzie, «prynamsi piać hadoŭ, pakul ja prezident».
«Pierapaŭniaje honar za naša zhurtavanaje hramadstva», — zajaviŭ Łukašenka. Jon upeŭnieny, što narod u chodzie minułaj vybarčaj kampanii «prademanstravaŭ najvyšejšuju palityčnuju kulturu, adzinstva pierad tvaram źniešnich vyklikaŭ».
Łukašenka padziakavaŭ tym, chto jaho padtrymaŭ, nazvaŭšy hetuju kampaniju «pieramohaj biełaruskaha naroda».
«Narod spakojna, cicha i adkryta pryjšoŭ i pakazaŭ, chto haspadar u hetym domie», — zajaviŭ jon, padkreśliŭšy, što «my išli svaim šlacham, i hety šlach pakazaŭ pravilnaść našych dziejańniaŭ».
Łukašenka nahadaŭ. što za apošnija hady było pabudavana žyllo, spartyŭnyja areny, pałacy kultury, darohi, madernizavana mnostva pradpryjemstvaŭ, harantavana charčovaja biaśpieka.
«Narodu ŭkidvajuć roznyja idei, prymušajuć dumać, ale jamu patrebna hienieralnaja linija, kab jaho niechta vioŭ», — pierakanany jon.
«Užo zanadta šmat siońnia kažuć i pišuć ab strukturnych reformach, i nichto nie skazaŭ, što heta za reformy. Što heta za strukturnyja reformy? Ale kali niechta za reformy, to budźcie sumlennyja i skažycie, što treba złamać palityčny ład, dziaržaŭny ład. Treba padzialić, razrezać dziaržaŭnuju ŭłasnaść! I razdać! Na heta nas šturchajuć reformy. I za hetyja reformy sioj-toj siońnia ŭ śviecie hatovy šmat zapłacić. Zadajcie sabie pytańnie: «Nam patrebny takija reformy?» — pacikaviŭsia Łukašenka.
Jon nahadaŭ, što mnohija vakoł praviali takija reformy, u tym liku Rasija, Ukraina. «Jany pakaštavali hetych reformaŭ. I što? Što drenna ŭ toj sistemie, jakuju my stvaryli? Što my zrabili nie tak?» — zadaŭ jon rytaryčnaje pytańnie, pieraličyŭšy dasiahnieńni biełaruskich uładaŭ, u tym liku — usie sacyjalnyja vyhody, jakija dastajucca biełarusu jašče da naradžeńnia i zatym paśla: dapamoha na dziaciej da troch hadoŭ, biaspłatnaja miedycyna i leki dla jaho, mizernaja apłata za dziciačyja sady.
«My ź pieršaha dnia akružyli kłopatam hetaha małoha i jaho baćkoŭ. Vy pahladzicie, jak my kłapocimsia pra paradzichaŭ! Nidzie hetaha niama! A kolki my vynosili 500-700 hramovych dzietak!», — padkreśliŭ Łukašenka, nahadaŭšy, što ŭ hetym i pazaminułym hodzie ŭ Biełarusi nie pamierła nivodnaja paradzicha, a ŭ minułym «da niaščaścia, nie vyratavali tolki adnu». «My stvaryli samuju najmahutnuju sistemu achovy zdaroŭja», - zajaviŭ jon, dadaŭšy, što ŭ Biełarusi rychtujuć lepšych lekaraŭ, i hety dośvied u nas hatovyja pierajmać mnohija krainy.
Reformy, upeŭnieny kiraŭnik dziaržavy, heta pavyšeńnie piensijnaha ŭzrostu, płatnaja miedycyna i adukacyja. «Kali vy hatovyja i narod hetaha choča, ja hatovy na lubyja reformy, - paŭtaryŭ jon užo nieadnarazova ahučany arhumient. — Kali vy hatovyja, heta možna zrabić za paŭhoda. Ničoha nie łamajučy, zrobim za paŭhoda».
Łukašenka nahadaŭ, što padrosłamu dziciaci ŭ Biełarusi harantavana pieršaje pracoŭnaje miesca.
Praciahvajučy temu pramysłovaści i vioski, jon vykazaŭsia suprać pryvatnaj ułasnaści na ziamlu.
«Siońnia kiraŭnika bujnoha pradpryjemstva składana znajści talenavitaha, a vy chočacie ziamlu parezać i razdać hetym niebarakam, jakija buduć rydloŭkaj kapać? Što my budziem łamać u sielskaj haspadarcy?» — aburyŭsia jon.
Łukašenka zapeŭniŭ, što hatovy na pryvatyzacyju, ale pa hodnaj canie, «a za vialikuju canu nichto nie voźmie». Jon nahadaŭ, što «Biełaruśkalij» prapanavali za 32 młrd dalaraŭ. «U nas chto-niebudź kupiŭ choć adnu akcyju za hety košt? Nie. Navat chabar prapanoŭvali ŭ miljardy dalaraŭ, kab košt hetaha «Biełaruśkalija» byŭ 15-16 młrd. Vy chočacie hetaj pryvatyzacyi? Nie sa mnoj!» — adrezaŭ Łukašenka, padkreśliŭšy, što nie budzie dzialić toje, što «stahodździami nažyvacca biełaruskim narodam».
«Heta zaŭsiody ŭ słavianskich narodaŭ zakančvajecca trahiedyjaj. Kali nie revalucyjaj, to hramadzianskaj vajnoj. A čaściakom, i tym, i inšym. Voś moj adkaz tym haračym hałovam i refarmataram», - reziumavaŭ jon.