«Kali žančyna kaža «nie»…
«Kali žančyna kaža «nie» — heta značyć «moža być».
Kali žančyna kaža «moža być» — heta značyć «tak».
Kali žančyna kaža «tak» — heta nie žančyna», — skazaŭ niejki žartaŭnik.
Prychodžu siońnia ŭ padatkovuju inśpiekcyju ŭ Dokšycach. Kažu, chaču zapłacić padatak za toje, što jašče nie pamior. Ci, jurydyčna, zbor na finansavańnie dziaržaŭnych raschodaŭ. Pakul bazavaja vieličynia nie vyrasła.
— My nie znajem… Nikto jeŝio nie płatił… Načalnika niet, ona na sobranii v Vitiebskie. Možiet, smožietie prijti v druhoj raz?
— Nie, — kažu, — ja chvory i mnie ciažka ŭ Dokšycy jeździć. — Davajcie siońnia.
— Vy siehodnia jeŝio budietie v Dokšicach? Ostav́tie svoj tielefon, my postarajemsia uznať i pieriezvonim vam pośle obieda.
— Dyk dakumient ab daterminovaj vypłacie zboru byŭ pryniaty i napeŭna byŭ Vam dasłany. Niekatoryja ludzi ŭžo zapłacili…
— Ładno, ja siejčas sprošu.
Chvilin za dziesiać supracoŭnica znajšła błanki patrebnych dakumientaŭ, jašče za piatnaccać usio aformili i ja atrymaŭ numar bankaŭskaha rachunku i kod płaciažu.
— Druhoje pytańnie, — kažu, — chaču zarehistravacca jak ramieśnik. — Budu košyki z łazy pleści.
— My nie znajem. Rabotnik, za eto otvietstviennyj, v Vitiebskie na sovieŝanii. Zakonodatielstvo o riemieślennoj diejatielnosti siejčas mieniajetsia, my nie znajem, kak i čto. Vot siehodnia na sieminarie ob etom budut hovoriť, tohda budiem znať… Možiet, pozžie podojdiotie?
— Słuchajcie, — kažu, — zakon, jaki rehuluje ramieśnickuju dziejnaść, nie pieršy dzień isnuje. I navat nie pieršy hod. Zarehistrujcie. Zbor mnie treba zapłacić da 28 śniežnia, času ŭžo niama…
Žančynka sastupiła znoŭ. Pajšła paraiłasia z kalehami, znajšła ŭzor zajavy. U kampjutarovaj bazie znajšli i pieralik vidaŭ ramiesnaj dziejnaści, praduhledžanaj zakonam. Tut ja pieradumaŭ pleści košyki i vyrašyŭ, što nastupny hod budu viazać vieniki. Pra što i napisaŭ u zajavie.
Urešcie, ładžańnie spravaŭ z padatkovaj inśpiekcyjaj, razam z pachodam u bank, apłataj i addańniem kvitancyj, zaniało ŭ mianie mienš jak dźvie hadziny. Mahło b zaniać i niekalki dzion, kali b nie ŭhavorvaŭ.
Kali kiravacca katehoryjami aŭtara vyšej cytavanaha aniekdota, to supracoŭnicy dokšyckaj padatkovaj — sapraŭdnyja žančyny.