Praz 5 hadoŭ maŭčańnia: skandalny Rusłan Vaškievič viarnuŭsia ŭ Minsk ź piersanalnaj vystavaj
Čarhovy mastacki prajekt Rusłana Vaškieviča «Kanał Kultura» ŭciahvaje naviedvalnikaŭ u łabirynt vobrazaŭ i dumak. AFISHA.TUT.BY užo paśpieła pabyvać na vystavie i hatovaja raskazać pra toje, što čakaje hledačoŭ.
Rusłan Vaškievič — adzin z samych viadomych biełaruskich kanceptualnych mastakoŭ. Jaho novy prajekt nosić nazvu «Kanał Kultura». Aŭtar asensoŭvaje mastactva i kulturu jak kamunikacyju, uzajemadziejańnie roznych kanałaŭ, subjektaŭ, intaresaŭ.
Papiaredniaja vystava Vaškieviča «Muziej», jakaja adbyłasia ŭ 2011 hodzie ŭ Nacyjanalnym mastackim muziei, źjaŭlałasia interviencyjaj sučasnaha mastactva ŭ kansiervatyŭnuju muziejnuju prastoru.
Na ŭvachodzie nas sustrakaje zedlik sa źviazkaj vybuchoŭki — svojeasablivy epihraf, jaki daje zrazumieć, što prajekt — bomba zapavolenaha dziejańnia.
— U aficyjna abvieščany Hod kultury naš prajekt niasie ŭ sabie taki kontrkulturny pafas. Cikava, jakoj budzie reakcyja, — tłumačyć Rusłan Vaškievič.
Kali pryhledziecca, stanovicca jasna, što čas zusim nie «cikaje». I da kanca vystavy ličby na dysplei nie akruhlacca da nula.
— Na žal, jany tolki bolšymi stanoviacca, jak i našy šancy, — śmiajecca Rusłan. — Heta ŭsio ž taki mulaž pakul.
Sama vystava mnohim padasca svojeasablivym łabiryntam. Tak vyhladaje architektura ekspazicyjnaj prastory. Tut niama asobnych załaŭ, heta taki biaskoncy łabirynt, abo, jak jaho nazyvaje sam Rusłan, kišečnik. Maršrut zadajecca peŭnymi tvorami. Naprykład, sustrakaje hledačoŭ viadomaja «Škała Rychtera», jakaja adkryvaje kamunikacyjny kanał-chajvej, załučaje naviedvalnika ŭ ruch pa kalidorach uzdoŭž sieryjnych vystaŭ.
Dalej vybudavanyja karciny-biłbordy, jany vydatna ŭpisvajucca ŭ vystavačnuju prastoru, naprykład pałatno «sextourism.by», jakoje biełaruski hladač moža ŭbačyć tolki dziakujučy «Domu karcin», jakomu chapiła śmiełaści pakazać jaho ŭ svaich ścienach.
— Ja niejak mieŭ nachabstva vykinuć hetuju karcinku ŭ Facebook z nadpisam «My ź dziaŭčynkami da čempijanatu śvietu pa chakiei hatovyja», — uzhadvaje mastak. — Biełaruskaja internet-supolnaść abrynułasia na mianie za hiendarny i nacyjanalny padtekst. Pa praŭdzie kažučy, hetaja praca, a taksama «Ahrafilija» pryśviečana rekłamie kultury.
Dramaturhija prajekta vybudavanaja tak, kab uciahvać naviedvalnika ŭ prastoru, padhružajučy jaho sensam, pašyrajučy svabodu vybaru. Jość u łabiryncie i interaktyŭnyja punkty. Naprykład, užo ŭ nastupnym kalidory kožny zmoža razmalavać ksieraksnyje razdrukoŭki repradukcyj, pakazanych na ścienach. Rusłan adznačaje, što nie budzie suprać, navat kali naviedvalniki vyrašać razmalavać sami pałotny, ale sumniavajecca, što kamu-niebudź chopić na heta ŭnutranaj svabody.
Nastupnaja zała pryciahvaje ŭvahu pałatnom «Most».
Ale heta nie adziny cikavy ekspanat zały. Samy pravakacyjny ŭjaŭlaje ź siabie chatniuju biblijateku.
— Ja vykuplaŭ u bukinistaŭ roznyja vydańni i na kareńčykach malavaŭ parnahrafičnyja karcinki. Zakrytaja hłybinia kłasiki biez škadavańnia zamieniena siońnia płoskaj pustatoj tyražnaha hlancu.
Dalej naviedvalnik idzie pa «Pałasie pieraškod» ad chatniaj biblijateki da nastupnaha ekspanata. Tym časam mastak adznačaje šeryja ścieny «Doma karcin».
— Hety šery koler zdajecca amal płastylinavym, ale jon pieratvaryŭ pałotny ŭ łajtboksy, jość takoje adčuvańnie, praŭda?
Naohuł Rusłan Vaškievič daŭno viadomy svaimi prastoravymi interviencyjami. Jaho pałotny bačyli ścieny zavoda «Haryzont» i pałaca Rumiancavych-Paskievičaŭ u Homieli. Interviencyi ŭ roznuju prastoru iduć nie ad žadańnia abrazić, ździvić ci epatavać. Heta pierš za ŭsio sposab zafiksavać važnyja dla socyuma pytańni i prablemy. Dla Rusłana, mabyć, niama zabaronienych miescaŭ, kali jany ahalajuć prablemy jak unutry samoha mastactva, tak i čałaviečaha byćcia.
Nastupny pakoj pryśviečany adnoj z samych viadomych rabot Vaškieviča — «Nie hledziačy ni na što». Tut jość i samo pałatno, ź jakoha na hledača pazirajuć čatyry hieroi, i fatahrafii hetaha pałatna ŭ samych roznych miescach — u morhu, u dziciačym sadzie, na mohiłkach, u stryptyz-kłubie.
— Asobna cikavym budzie stend z fotazdymkami ab tym, jak my prapichvali karcinu ŭ vokny dziciačaha sadka, kab pahruzić čałavieka ŭ dramu padarožža, a heta składana. Da prajekta jość videa, muzyku da jaho pisaŭ Siarhiej Pukst. Jamu ŭdałosia stvaryć vielmi tryvožny saŭndtrek, pradstaŭleny sintetyčnymi hukami ruchu płaniet, jakija majuć niečałaviečuju pryrodu. Ałharytmu niama, katarsis nie nadychodzić, ty chočaš raźviazki — ale muzyka nie skančajecca. A ŭ kancy — bunt mašyn, pralnaja mašyna stračvaje rozum i sama siabie raźbivaje na treski. Usio jak u žyćci.
Dapaŭniaje ekspazicyju «Nie hledziačy ni na što» nastupny kalidor, dzie hledačy zmohuć palubavacca bytavym fokusam: tenisnyja šaryki łunajuć nad dvuma fienami. Tolki šaryki nie prostyja — heta vočy, jakija hladziać na hledača.
— Kab fokus atrymaŭsia, treba zacisnuć fien pamiž dvuma knihami. Mnie padałosia, što heta pavinny być nievypadkovyja knihi. Tak naradziłasia jašče adna ideja — ja zadaŭ pytańnie svaim siabram na Facebook: «Jakija dźvie knihi vy b uziali na biaźludny vostraŭ abo ŭ druhoje žyćcio?» Adkazy možna ŭbačyć na ścianie.
Varta nam adciahnucca na radki tekstu, jak Rusłan źviartajecca z pytańniem:
— A jakija vašy lubimyja knihi?
«Trymajecca» hety niaprosty kalidor z dapamohaj ściany, zabitaj čornymi doškami z čarapami, instalacyjaj «Vykiń heta sa svajoj hałavy». Majecca na ŭvazie ćvierdałobaść, kostki hałavy, jakija pieraškadžajuć biaźmiežnaj płyni dumki. Zbolšaha žartaŭlivaja praca źjaŭlajecca dla Rusłana manifiestam, jak i mnohija inšyja jaho pałotny.
Dalej — apakaliptyčnaja zała.
— Što takoje kaniec śvietu? Sučasnaja kultura vielmi časta ekspłuatuje hetuju temu. Jaje (hetuju temu) tak časta razhladajuć jak repietycyju, ironiju, kiepiki, što kaniec śvietu pierastaje być strašnym, — raskryvaje ideju aŭtar. — Strełački mihočuć, robiačy z Raja i Ada niejkuju tapahrafiju, stanovicca cikava hulać. My ŭžo nie kłapocimsia pra toje, što z nami budzie paśla śmierci, a prosta reahujem na strełački.
Jašče adnym cikavym ekspanatam źjaŭlajecca prajekt-kalejdaskop «Tajnaja architektura». Natchnili mastaka vitražy francuzskich saboraŭ. Pałotny ź dzivosnymi kvietkami pablizu akazvajucca pierałamanymi kostkami.
— Niekalki hadoŭ tamu ja zapampavaŭ bazu chirurhii, kostak i pierałomaŭ i nabraŭ sabie «modulaŭ». Potym akazałasia, što kostak mała ŭ čałavieka, pierałomaŭ jašče mienš — piać standartnych, ruka, naha, pazvanočnik, jak heta ni strašna. Vybaru niama! Tamu tut źjaviłasia niekalki sabačych kostak, słabych.
Na druhoj ścianie čakajuć svaich hledačoŭ vieličeznyja mylicy Zvyščałavieka, a ŭ kancy zały — ekran, jaki demanstruje videa z užo znajomym naviedvalnikam kalejdaskopam, ale ŭ bolš psichałahična ciažkim, kisłotnym vyhladzie.
Čarhovaja zała pradstaŭleny instalacyjaj «Płan uciokaŭ» u roznych formach. Pałotny, minijaciury i šklanyja paneli.
— Płan uciokaŭ prosty, jak instrukcyja pa zbory ikiejeŭskaj mebli. Pieršapačatkova jon zadumvaŭsia jak psichadeličnaje videa: piać chvilin hladač bačyć suprematyčny čorny kruh, a potym ź jaho chutka vyskokvaje dziaŭčynka — i znoŭ čorny kruh. Hladač nie razumieje, siadzić jašče piać chvilin — znoŭ chutka chtości milhaje, — uzhadvaje mastak. — Za źniešniaj prastatoj i naiŭnaściu vyjaŭlenčych srodkaŭ chavajecca ideja ab tym, što my zaŭsiody pavinny mieć płan uciokaŭ, kab nie stać zakładnikam žorstkich reprezientacyj.
Raznastajnaść farmatu hetaj instalacyi tłumačycca tym, što škło vielmi dakładna adlustroŭvaje vobraz hluka, fantazii, miražu, iluzii, skroź jakuju bačnaja architektura vystavačnaha śvietu.
Nastupny kalidor pradstaŭleny «lustranymi» karcinami. «Čempijony śvietu» adsyłajuć da savieckich pracoŭnych spabornictvaŭ, udzielniki jakich źbirajuć u rukach niešta, što nielha ŭbačyć za jarkimi suprematyčnymi fihurami. Heta stvaraje peŭnuju tajamnicu. Karcina vydatna adlustroŭvajecca ŭ inšym pałatnie, «Śviacie na majoj vulicy».
Dalej čałaviek traplaje ŭ pakoj vitryn-praścin. Kožnaja ź ich, u pryncypie, mahła b krasavacca ŭ akonnym prajomie kramy, ale ŭsie jany majuć kudy bolšy sens.
— Praściny — heta zaŭsiody niešta intymnaje, a vitryna — publičnaje. Byvaje, što kali jak śled strasianuć publičnaje, to źjaŭlajecca niešta parnahrafična-intymnaje, i naadvarot. Pracy jak by ni pra što, paasobku jany nie majuć sensu. Ale kali ich pakazać razam, to my apynajemsia ŭ ich — tamu što heta dekaracyi našaj realnaści.
A zaviaršajecca prajekt instalacyjaj «Kałabok». Va ŭsioj instalacyi prykmietnaja peŭnaja teatralnaść.
— Kałabok užo pakataŭsia pa ŭsioj vystavie i žyćci, ubačyŭ uvieś jaho absurd, — uśmichajecca Rusłan, pakazvajučy na pałatno, nasuprać jakoha stajać try kresły. — Tut možna znajści šmat aluzij, kanatacyi, pasyłaŭ, asabista dla mianie heta — pieršy dzień paśla kanca śvietu.
Akramia samich instalacyj vystava dazvolić aznajomicca ź cikavymi kinastužkami i muzyčnymi hurtami. Naprykład, prajekt «Kino pa krajach» pradstavić filmy — ad papsy i bajevikoŭ Brusa Li 1968 hoda da hłamurnych i pop-kulturnych stužak, hiej-estetyki i padobnych zalimitavych rečaŭ.
— Vystava — dobraja kamunikacyjnaja placoŭka, — padvodzić vynik pad sutnaściu prajekta Rusłan. — Filmy, muzyki, jakija vystupiać na prajekcie, farmirujuć našu niezaležnuju prastoru. Naprykład, toj ža Siarhiej Pukst viadomy i jak radyjoviadučy, i jak niezaležny alternatyŭny muzykant. My dajom mahčymaść prajavić siabie ŭsim ahientam hetaha pola.
Rusłan Vaškievič naradziŭsia ŭ Minsku. U liku asnoŭnych prajektaŭ — Second Second Hand (CDCH, Maskva, 2000 h.); alternatyŭny Biełaruski paviljon 53-j Vieniecyjanskaj bijenale (BiełEkspa, Minsk, 2009); art-analityčnaja prezientacyja nulavych «Radyus Nula» (zavod «Haryzont», Minsk, 2012).
Akramia taho, vystaŭlaŭsia ŭ Kijevie, Amsterdamie, Madrydzie, Paryžy, Maskvie, Hranadzie, Čykaha, Biejrucie, Talinie, Rymie. Pracy pradstaŭleny ŭ kalekcyjach Muzieja sučasnaha mastactva (h. Minsk), Nacyjanalnaha mastackaha muzieja (h. Minsk), Muzieja sučasnaha ruskaha mastactva (h.Ńju-Jork), Muzieja novaha mastactva (h.Piarnu), Maskoŭskaha muzieja sučasnaha mastactva.
Vystavu možna pabačyć da 22 maja ŭ halerei «Dom karcin» (pr-t Pieramožcaŭ, 89).