«Kali chtości kamuści budzie zaminać, to heta ludzi nie zusim našyja»: ci zdolnaja prajeŭrapiejskaja apazicyja stvaryć adziny śpis na parłamienckija vybary?
Karcina Rembranta: lidary biełaruskaj apazicyi hulajuć u nastolny futboł. Źleva naprava: Juraś Hubarevič, Anatol Labiedźka, Alaksiej Janukievič, Siarhiej Kalakin. Fota z fejsbuka Alaksieja Janukieviča
Alaksandr Łukašenka svaim ukazam pryznačyŭ 11 vieraśnia dataj vybaraŭ u Pałatu pradstaŭnikoŭ. Ad vynikaŭ hetaj kampanii zaležyć los časova prypynienych sankcyj i pytańnie lehitymizacyi biełaruskaha parłamienta, jaki ŭžo 20 hadoŭ jak nielehitymny.
Vyłučeńnie kandydataŭ u deputaty budzie ažyćciaŭlacca z 3 lipienia pa 1 žniŭnia. Pry hetym rehistracyja, pradstaŭleńnie ŭ adpaviednuju kamisiju dakumientaŭ dla rehistracyi inicyjatyŭnych hrup pavinna być ažyćcioŭlena nie paźniej za 7 lipienia.
Pradstaŭniki Jeŭrasajuza i Dziarždepa ZŠA padčas niadaŭnich vizitaŭ u Biełaruś tak i kazali, što sprava vybudoŭvańnia adnosinaŭ ź Biełaruśsiu zaležyć ad taho, jak projduć vybary.
Dla Zachadu tolki demakratyčnaja kraina moža być paŭnavartym partnioram. A demakratyčnaj kraina moža być tolki tady, kali ŭ joj uładu ŭraŭnavažvaje adkaznaja apazicyja.
Alaksandr Łukašenka akreśliŭ kryter, jakim musić vałodać kandydat u deputaty — «być prychilnikam biełaruskaj niezaležnaści».
Miž tym u Biełarusi Centrvybarkamam pa-raniejšamu kiruje Lidzija Jarmošyna, a ŭ kamisijach buduć zasiadać vyłučency adnaho boku. Heta značyć, sistema padliku hałasoŭ zastaniecca niaźmiennaj.
U takich umovach apazicyja moža čahości dasiahnuć, tolki kali vystupić adzinym frontam, kali ŭ jaje budzie adziny śpis kandydataŭ.
Ale jak jaho stvaryć? My zapisali dumki lidaraŭ ruchaŭ i rehijanalnych aktyvistaŭ, kab vy sami mahli rabić vysnovy.
Andrej Dźmitryjeŭ, lidar kampanii «Havary praŭdu»:
Na hetych vybarach adziny śpis nie źjaŭlajecca samametaj, varta addać usio ŭ ruki miascovych akruhaŭ. Bo lidary lezuć sa svajoj kaardynacyjaj, svaimi starymi kryŭdami i emacyjnymi traŭmami, tak by mović.
Treba prosta skazać ludziam na miescach: vy što, bałatujeciesia ŭ adnoj akruzie?
Nu dyk sami i vyrašajcie, jak vam lepiej heta rabić: razam i kaardynavacca razam ci zdymacca kamuści. Ja ŭpeŭnieny, što na miescach ludziam praściej razabracca, kali im nie ŭstaŭlajuć pałki ŭ koły lidary. A dzie nasamreč patrebna ahulnaja kaardynacyja, heta ŭ inšych čatyroch kirunkach. Pieršaje — supolnaje praviadzieńnie sustreč z vybarcami i pikietaŭ. Ja tut z dośviedu kampanii 2012 hoda viedaju, što bolšaść ludziej buduć abyjakavymi, a hramadskaja ŭvaha nizkaj. Tamu treba supolna rychtavacca da debataŭ, kab usie bačyli, što voś prahresiŭnyja siły, jakija vystupajuć za pieramieny, chaj jany pa-roznamu ich bačać, ale jany razam. A voś z druhoha boku ŭłady, jakija kažuć, što ŭsio dobra, davajcie jašče pačakajem. Nu i vyłučeńnie ludziej va ŭčastkovyja kamisii i supolnaje nazirańnie. Voś hetyja čatyry kirunki. Heta nie idealny scenar, ale praktyčny, my dumajem tak. A prymusovy adziny śpis — heta pryvodzić tolki da novych svarak, jakich i tak zabahata.
Juraś Hubarevič, pieršy namieśnik staršyni ruchu «Za svabodu»:
Siońnia nijakim čynam užo nielha skłaści adziny śpis. Heta treba było pačynać rabić jašče hod, dva hady tamu. Navat na prykładzie pravacentrysckaj kaalicyi — nam daviałosia ŭzhadniać try svaje śpisy na hetuju kampaniju, što zapatrabavała šmat času i kampramisaŭ. A što tady havaryć pra supolny śpis? Ciapier praca idzie ŭ tym kirunku, kab nie pieraškadžać adzin adnamu. Siońnia stała dziejničaje narada demakratyčnych siłaŭ. My majem ujaŭleńnie pa ŭsim śpiektry: struktury levych sił, pravych, Partyi BNF.
Ahułam skažu, što kala 180 kandydataŭ naličvajuć usie śpisy. Heta značyć, što ŭ 50 akruhach nie budzie pierasiačeńniaŭ demakratyčnych kandydataŭ. A tam, dzie jość niekalki, to jany buduć kaardynavać svaju dziejnaść — supolna vystupać na pikietach i na zbory podpisaŭ. Taksama niedzie patrebny niekalki kandydataŭ ad demakrataŭ dla arhanizacyi debataŭ, bo kali ŭmoŭny kandydat ad uładaŭ admovicca ad debataŭ, a ŭ jaho tam tolki adzin kankurent, to adnoj zajaŭki moža nie chapić dla ich praviadzieńnia.
Ivan Šeha, chirurh sa Słonima, siabra Sojmu Partyi BNF:
Na hetuju kampaniju ŭ rehijonach niama srodkaŭ. Da taho ž ludzi siońnia dublujucca ŭ roznych śpisach, ich mienš. Navat tut, u nas u Słonimie, jość demakratyčnaje zhurtavańnie, ad jakoha budu bałatavacca ja, ale tut jašče adzin tavaryš ad Chryścijanskaj demakratyi choča. I ciažka ŭhavaryć čałavieka źniacca. Ludzi nie chočuć iści na kampramis. Ale ja dumaju, što ŭsio stanie na miesca da vybaraŭ. My stvaryli mocnuju kamandu, niezaležnuju ad centralnych lidaraŭ.
Mikałaj Statkievič, były kandydat u prezidenty:
Adziny śpis i abjadnańnie mahčymyja. Ale pakul jość roznyja čyńniki, unutranyja i vonkavyja, jakija hetamu zaminajuć. Najpierš, heta ambicyi, žadańnie raskručvać svaje arhanizacyi i partyi. Ale parłamienckija partyi i 20 hadoŭ biez parłamienckich vybaraŭ — heta śmiešna. Źniešnija čyńniki — ułada, jakaja pracuje suprać abjadnańnia. Siońnia my pracujem na abjadnańnie i pieraadolvańnie ehaistyčnych mierkavańniaŭ. I pačynać tut treba navat nie z adzinaha śpisu, a z supolnaha palityčnaha abjadnańnia, jakoje abjadnaje ŭsich i rašeńni jakoha buduć mieć abaviazkovy charaktar. Hetaha bajacca ŭłady.
Ihar Barysaŭ, žurnalist z Mahilova, pieršy namieśnik staršyni Biełaruskaj sacyjał-demakratyčnaj partyi (Hramada):
Ja dumaju, abjadnacca niemahčyma. Tut patrebna supolnaje bačańnie situacyi. Kab adzin farmat dla ŭsich byŭ. A to kožny pieraśleduje vyklučna svaje mety, nie dumajučy pra budučyniu krainy. U toj ža čas usie cudoŭna razumiejuć, što vybaraŭ niama i nie budzie, naŭrad ci jany adbuducca adkrytymi. I toje, što Jarmošyna zastajecca na pasadzie, — heta sihnał, što ničoha źmianiacca nie budzie. I ŭ takich umovach nie błaha, kali budzie niekalki kandydataŭ na miesca ad apazicyi. Navat uziać standartnyja siem chvilin debataŭ na adnaho. Piać čałaviek ad demakrataŭ — i voś užo 35 chvilin ludzi buduć havaryć pra situacyju ŭ krainie, jakaja adroźnivajecca da aficyjnaj. Chaciełasia b, viadoma, kab byŭ adziny śpis, a pakul jaho niama. Bo jość šerah arhanizacyj, jakija zarehistravanyja, a jość arhkamitety i lidary, jarkija viadomyja, ale nie majuć arhanizacyjnych struktur, i jak heta spałučyć? Pakul hetaje pytańnie nie budzie vyrašana, havaryć pra niejkaje kančatkovaje abjadnańnie nie vypadaje.
Anatol Labiedźka, staršynia Abjadnanaj hramadzianskaj partyi:
Adziny śpis patrebny padčas vybaraŭ, ale vybaraŭ niama. Tamu ŭzhodnieny śpis — voś što aktulna. A lubymi vysiłkami damahacca adnaho kandydata budzie nieefiektyŭna. Treba pasprabavać zrabić uzhodnieny śpis, vyznačyć mocnych kandydataŭ, stvaryć im umovy dla praviadzien- nia kampanii — finansavańnie kampanii ŭzmacnić, pikiety, jašče što. Voś tak treba dziejničać.
Aleh Trusaŭ, staršynia Tavarystva biełaruskaj movy imia Skaryny:
Pa-pieršaje, kali chtości kamuści budzie zaminać, to heta ludzi nie zusim našyja. Ja razumieju jašče, kab hałasy ličylisia…
Tamu ja markuju, što ŭsie patryjoty musiać padavacca, a ŭžo potym budziem rabić schod zarehistravanych kandydataŭ. Treba sabrać jak maha bolej patryjotaŭ, kab jany pravodzili kampaniju pa-biełarusku — heta budzie adkaz ruskamu śvietu, kab adrazu pa niekalki čałaviek išli na miesca. A potym treba sabrać ahulny schod tych, kaho zarehistrujuć, i vypracavać supolnuju prahramu, dzie kožny zmoža dadać štości svajo. Naprykład, TBM prapanuje zrabić parłamient biełaruskim, kab usie zakony prymalisia pa-biełarusku, inšyja prapanujuć inšyja punkty, i z adzinaj prahramaj pojdziem na vybary. Zaraz treba vyłučyć maksimum ludziej.
I nie Statkieviču z Šuškievičam vyznačać, chto demakrat, a chto nie. Narod vyrašyć.
Pavał Sieviaryniec, lidar arhkamiteta pa stvareńni Biełaruskaj chryścijanskaj demakratyi:
Pa-pieršaje treba skazać, što śpis deputataŭ Pałaty pradstaŭnikoŭ užo hatovy i «pałatka» sfarmiravanaja niezaležna ad taho, što budzie rabić demakratyčnaja supolnaść. I tut treba vyrašać: albo bajkatavać, albo brać udzieł. U nas u partyi jość prychilniki jak adnaho, tak i druhoha padychodu. I tamu my pryniali rašeńnie, što jak struktura BCHD nie ŭdzielničaje, ale asobnyja siabry mohuć vykarystoŭvać hetuju kampaniju dla pracy ź ludźmi.
Kali b byli vybary, heta b mieła značeńnie. Zachad moh by vystavić umovu Łukašenku: pravodziš svabodnyja vybary, a my zdymajem sankcyi. Ale takoha niama, sankcyi prypynienyja. Tamu vyhladaje, što sprava idzie da lehitymizacyi hetaj Pałaty pradstaŭnikoŭ. A heta niebiaśpieka lehitymizacyi tych antykanstytucyjnych i antybiełaruskich dakumientaŭ, jakija pravodziacca praz Pałatu pradstaŭnikoŭ.