Horad budučyni: jak mer ispanskaha horada kiruje im praz Tvitar
U horadzie Chun na poŭdni Ispanii žyvuć kala troch z pałovaj tysiač čałaviek. U 2011 hodzie jaho mer vyrašyŭ zładzić ekśpierymient - padsadzić ŭsich žycharoŭ na Tvitar (sacsietka takaja) i pahladzieć, ci dapamoža heta lepš kiravać horadam.
Usie fota Laura Leon for The New York Times
Chase Antonia Radryha Sałas zdoleŭ nie tolki ŭhavaryć svaich haradžan zavieści akaŭnty ŭ tvitary, ale i paćvierdzić ich u meryi, kab jon sapraŭdy viedaŭ, z kim maje znosiny.
Tvitaram stali karystacca elektryki, pryborščyki vulic, kuchary ŭ škole - uvohule, usio zapar. U kožnaj słužby ŭ horadzie źjaviŭsia svoj akaŭnt u sacsietcy.
Znosiny ŭładaŭ z haradžanami vyhladajuć prykładna tak. Viečaram žychar piša meru, što na vulicy pierahareła lampačka ŭ lichtary. Toj adkazvaje: «Dziakuj za paviedamleńnie. Zaŭtra ŭsio papravim » - i adznačaje ŭ tvicie profil elektryka. Na nastupny dzień elektryk vykładvaje fatahrafiju adramantavanaha lichtara.Takaja «uzajemnaja prazrystaść» pracuje i jak bizun, i jak piernik. Z adnaho boku, kali ŭłady nie buduć rabić svaju pracu, žychary adrazu pra heta daviedajucca. Ź inšaha boku, žychary bačać, što čynoŭniki i kamunalnyja słužby sapraŭdy pracujuć. I jany mohuć pachvalić rabotnika - naprykład, tvit z adramantavanym lichtarom atrymaŭ niekalki retvitaŭ. A kiroŭca prybiralnaj mašyny, dziakujučy svaim pałymianym tvitam, uvohule staŭ miascovaj znakamitaściu. Pa słovach mera, tvitar dapamahaje horadu ekanomić. Kiraŭnik horada zmoh zvolnić troch supracoŭnikaŭ palicyi i pakinuć adnaho. Adziny palicejski ŭ horadzie raspavioŭ, što ŭ dzień jon atrymlivaje kala 50 tvitaŭ ad žycharoŭ. Heta i infarmacyja ab surjoznych zdareńniach (naprykład, DTZ), i prosta skarhi («Moj susied śpiavaje, nia zatykajučysia, što rabić?»). Na noč palicejski adklučaje telefon - kali zdarycca niešta terminovaje, jaho i tak znojduć: usie viedajuć, dzie jon žyvie.
Šmatlikija žychary Chuna kažuć, što vykarystańnie tvitara robić horad lepš, pakolki ŭ ludziej źjaviłasia pramaja suviaź z uładami. Ale jość i niezadavolenyja. Adzin z žycharoŭ razzłavany tym, što rabotniki bieśpiarečna vykonvajuć usie, što skaža mer. Jamu ž nie padabajecca, što niekatoryja pišuć nie tolki pra pracu, ale i pa chatnich spravach ( «Mnie plavać, što jany padrychtavali paelju na viačeru»). U apošni raz, kali ŭ 2011 hodzie Radryhiez Sałas bałatavaŭsia ŭ mery, jaho praciŭnik išoŭ pad łozunham «Hałasujcie za hetaha mera, a nie za virtualnaha». Navat da ekśpierymientu z Tvitaram miascovyja haziety nazyvali Radryhiez Sałasa ličbavym meram, a jaho horad - Nievierahodnym Chunom.
Darečy, u samoha Chuna ŭžo bolš za 400 tysiač padpisčykaŭ (nahadajem, u horadzie žyvie bolš za 3 tysiačy žycharoŭ) z usiaho śvietu, jakija sočać za im: twitter.com/JoseantonioJun
A ŭčora pra horad napisali ŭ The New York Times