Unikalnaja znachodka pad kaŭšom ekskavatara
Padčas ziemlanych rabot u centry Hłybokaha na trochmetrovaj hłybini była znojdziena raskołataja kafla XVII stahodździa z vyjavaj hierbu karmelitaŭ — adzinaja znachodka hierbavaj kafli ŭ Hłybokim za apošnija hady.
Padčas ziemlanych rabot u centry Hłybokaha na trochmetrovaj hłybini była znojdziena raskołataja kafla XVII stahodździa z vyjavaj hierbu karmelitaŭ — adzinaja znachodka hierbavaj kafli ŭ Hłybokim za apošnija hady.
Ziemlanyja raboty ŭ samym centry Hłybokaha prynieśli vielmi kaštoŭnuju i ŭnikalnuju znachodku. Na trochmetrovaj hłybini była znojdziena raskołataja kafla XVII stahodździa z vyjavaj hierbu karmelitaŭ. Varta adznačyć, što pakul heta adzinaja znachodka hierbavaj kafli ŭ Hłybokim za apošnija hady.
Toje, što kulturny słoj pad centralnaj płoščaj Hłybokaha ŭjaŭlaje archiealahičnuju i histaryčnuju kaštoŭnaść sprabujuć dakazać miascovyja amatary daŭniny. Prapanova ŭziać pad achovu hetuju častku ziamli dziela daśledvańnia archieolahami była zanatavanaja ŭ kalektyŭnym zvarocie ŭ rajonny vykanaŭčy kamitet i Saviet deputataŭ. U adkazie čynoŭniki zajavili, što pra najaŭnaść kulturnaha płastu niama dakumentalnych paćvierdžańniaŭ.
Ciapier u centry raspačalisia ziemlanyja raboty. Na zrezie dobra bačna, što zastalisia niekranutyja kavałki kulturnaha słoju, jakija utrymlivać nośbity materyjalnaj kultury XII — XIX stahodździaŭ. Ułasnymi namahańniami nieabyjakavyja hłybačanie vyratoŭvać z‑pad kaŭša ekskavatara toje, što možna stracić nazaŭsiody.