Siaredni zarobak u Rasiei dasiahnuŭ 688 dalaraŭ
Navat u samaj nizkaapłočvanaj sfery — sielskaj haspadarcy — zarobak pieravysiŭ 300 dalaraŭ. Rost zarobkaŭ praciahvajecca va ŭsim rehijonie. Va Ŭkrainie ŭ krasaviku siaredni zarobak uzros da 362 dalaraŭ.
Navat u samaj nizkaapłočvanaj sfery — sielskaj haspadarcy — zarobak pieravysiŭ 300 dalaraŭ. Rost zarobkaŭ praciahvajecca va ŭsim rehijonie. Va Ŭkrainie ŭ krasaviku siaredni zarobak uzros da 368 dalaraŭ.
Siaredniaja naličanaja zarpłata ŭ Rasiei ŭ krasaviku 2008 hodu skłała 16 253 rasiejskich rubloŭ. Za hod jana vyrasła na 28,1 %. Takija źviestki raspaŭsiudziŭ Rasstat.
U sakaviku zarobak składaŭ 16 172 tys. rubloŭ.
Navat u samaj nizkaapłočvanaj sfery — sielskaj haspadarcy — zarobak pieravysiŭ 300 dalaraŭ (7 123 rubloŭ). Za dalar na siońnia dajuć 23,6 rubla.
Rost zarobkaŭ praciahvajecca va ŭsim rehijonie jak u nacyjanalnaj valucie, tak i ŭ dalaravym ekvivalencie. U nacyjanalnaj valucie jon vynikaje jak z rostu ekanomiki, tak i z rostu pradukcyjnaści pracy. U dalaravym ekvivalencie ž zarobki ŭzrastajuć jašče i z pryčyny padzieńnia kursu dalara adnosna rasiejskaha rubla, hryŭni dy bolšaści inšych valutaŭ Uschodniaj Eŭropy.
Va Ŭkrainie ŭ krasaviku siaredni zarobak uzros da 1750 hryŭniaŭ, što roŭna 362 dalaram. Pryčym u Kijevie jon pieravysiŭ 650 dalaraŭ.
Varta adznačyć, što dola zarobkaŭ u ahulnych dachodach nasielnictva tym mienšaja, čym bolšaja dola pryvatnaha sektaru ŭ krainie.