«Biełorusskaja vojennaja hazieta» paraŭnała Andžeja Vajdu z Hiobelsam
Razhromnaj krytycy filmu «Katyń» adviedziena pieršaja pałasa centralnaha orhanu Ministerstva abarony. Uładzimier Kažeŭnikaŭ ličyć ličyć film prymityŭnaj, absalutna pazbaŭlenaj estetyčnych vartaściaŭ palityčnaj pustyškaj.
«Chto j navošta falsifikuje vajennuju historyju krainaŭ Uschodniaj Eŭropy, viadoma», — piša aŭtar artykułu «Na Hiobielsaŭ kapył» Uładzimier Kažeŭnikaŭ, — «im karcić pierasvaryć słavianaŭ, nackavać adno na adnoha pradstaŭnikoŭ roznych chryścijanskich vieravyznańniaŭ…».
Chto «jany», nie ŭdakładniajecca, ale śćviardžajecca, što niadaŭna hetyja nienazvanyja «dobrazyčliŭcy» pasprabavali «ŭschvalavać hramadzkaść, padšturchnuć da debataŭ na daŭnym-daŭno abmierkavanuju temu».
Havorka pra film Andžeja Vajdy «Katyń», u jakim znakamity polski režysior raspaviadaje pra zabojstva niekalkich tysiač polskich aficeraŭ i hramadzianaŭ u Katyńskim lesie ŭ 1940 h. Film sioleta naminavali na «Oskar» jak najlepšy zamiežny film.
«Zaduma raspaŭsiudžvać u Biełarusi na pirackich dyskach «histaryčny» film 82‑hadovaha polskaha kinarežysiora A. Vajdy «Katyń» paciarpieła niaŭdaču», — zajaŭlaje U. Kažeŭnikaŭ.
Aŭtar «Kapyłu…» ličyć film prymityŭnaj, absalutna pazbaŭlenaj estetyčnych vartaściaŭ palityčnaj pustyškaj. Miž tym, pa darozie ŭ redakcyju ja biaź ciažkaściaŭ znajšoŭ hety film u pieršym ža punkcie handlu DVD‑pradukcyjaj — na samym bačnym miescy, koštam 10 tysiač rubloŭ za dysk.
Hazeta nazyvaje «Katyń» samym durnym z usich filmaŭ Vajdy — «palityčnym kičam, za jaki robicca soramna».
«Film, ź jaho lutaj nianaviściu da Čyrvonaj Armii, skrojeny j sšyty na kapył hiobelsaŭskaje prapahandy».
Adnak na dumku kinaznaŭcy Andreja Rasinskaha, karcina zusim nie prapahandysckaja. «Heta film — pomnik, film — elehija», — kaža spadar Rasinski. Na jahonuju dumku, «Katyń», u jakoj užyvajucca ŭryŭki z savieckich i nacysckich prapahandyścich stužak, pakazvaje prapahandu jak napyšlivuju chłuśniu. Chłuśnia razburaje pamiać i apiavaje hvałt.
«A hety film — pakajańnie, — kaža A. Rasinski, — U im spadar Vajda źviartajecca da sumleńnia polskaha narodu, ale heta tyčycca j usich nas».
Miž tym, isnujuć rečyŭnyja dokazy j dakumenty (naprykład, zapiska Šelepina Chruščovu), jakija mohuć sukupna śviedčyć, što rasstreły ździajśnialisia pavodle rašeńnia asobaj «trojki NKVD SSSR» zhodna z pastanovaj Palitbiuro CK VKP(b) ad 5 sakavika 1940 h.
Vajskovaja prakuratura RF raniej pryznała, što pa rašeńniach hetaj «trojki» byli vyniesienyja śmiarotnyja prysudy 14 542 polskim hramadzianam (u tym liku i biełarusam), što śledztvam napeŭna ustanoŭlenaja hibiel u vyniku vykanańnia vyrašeńniaŭ «trojki» 1803 polskich vajennapałonnych. Praŭda, nia ŭsie dakumenty ciapier dastupnyja dla hramadzkaści. 22 traŭnia hałoŭnaja vajskovaja prakuratura Rasiei admoviłasia pradstavić materyjały spravy pra katyńskija rasstreły Chamoŭnickamu sudu ŭ Maskvie, dzie razhladajecca skarha svajakoŭ polskich aficeraŭ, rasstralanych u 1940 h. Prakuratura patłumačyła, što dakumenty ŭtrymlivajuć dziaržaŭnuju tajamnicu.
A voś «Biełorusskaja vojennaja hazieta» śćviardžaje, što ŭ Katyni rasstrelvali palakaŭ nacysty:
«U viedamstvie Hiobelsa skiemili, što źniščeńnie polskich pałonnych možna vykarystać z karyściu dla siabie — skamprametavać SSSR u vačach chaŭruśnikaŭ, razyhrać kartu «abaroncaŭ zachodniaha śvietu ad balšavickich ordaŭ».
BVH viedaje, chto choča pasvaryć bratoŭ‑słavianaŭ:
«Źnikły ŭ 1941 h. archiŭ smalenskaha UNKVD … patrapiŭ u ruki amerykancaŭ, jaho pačali vykarystoŭvać u metach antysavieckaj prapahandy. Akramia taho, pry kancy 1991 h. robiacca dastupnymi dla machinacyjaŭ rasiejskich «demakratyčnych» historykaŭ i archivy SSSR».
Adnak pry kancy artykułu aŭtary «Kapyłu…» usio ž piarečać sabie:
«A toje, što versija nievinavataści fašystaŭ u masavym źniščeńni palakaŭ sapraŭdy tryźnieńnie, vidavočna: kali b čekisty sapraŭdy zadumali źniščyć viaźniaŭ, jany b adpravili ich ešalonami na Ŭschod. Tam praz try dni darohi pačynajucca takija miaściny, dzie śviedkami mahli b stać tolki miadźviedzi j mahiły b nie adšukali i ŭ XXI st… Sprabujučy zamiaści ślady, NKVD rabiŭ usio, kab miescy rasstrełaŭ zastalisia nieviadomymi».