U Biełarusi chočuć navučyć navykam pieršaj dapamohi ŭsio nasielnictva
ci padtrymlivajecie vy takuju inicyjatyvu?
U Biełarusi rychtujecca narmatyŭnaja zakanadaŭčaja baza pa stvareńni sistemy navučańnia nasielnictva navykam akazańnia pieršaj dapamohi, paviedamiła žurnalistam 13 kastryčnika na pres-kanfierencyi ŭ Minsku namieśnik načalnika hałoŭnaha ŭpraŭleńnia arhanizacyi miedycynskaj dapamohi Ministerstva achovy zdaroŭja Ludmiła Žylevič.
Shutterstock
Pavodle jaje słoŭ, baza prapracoŭvajecca pa prajekcie pastanovy Savieta ministraŭ, jaki ciapier znachodzicca na ŭzhadnieńni z zacikaŭlenymi orhanami. Da inicyjatyvy, aŭtaram jakoj źjaŭlajecca Ministerstva achovy zdaroŭja, padklučajucca Minabarony, MNS i inšyja viedamstvy, a taksama hramadskija abjadnańni.
Prajekt praduhledžvaje stvareńnie sietki navučalnych centraŭ va ŭsich abłaściach, ich filijałaŭ, rajonnych kabinietaŭ pry miedustanovach. Miarkujecca, što navučalny kurs budzie raźličany na 16—20 hadzin. Budzie prapracavana schiema navučańnia, sistema apłaty za kursy, vyznačany katehoryi asob, jakija buduć vučycca biaspłatna. Pavodle słoŭ Žylevič, stvareńnie takoj sistemy praduhledžana dziaržprahramaj «Zdaroŭje naroda i demahrafičnaja biaśpieka» na 2016—2020 hady.
Kožny hramadzianin pavinien być navučany navykam akazańnia pieršaj dapamohi, i vučyć hetamu treba ź dziacinstva, ličyć pradstaŭnik Ministerstva achovy zdaroŭja. Univiersalny miechanizm ałharytmaŭ, jaki raspracoŭvajecca, budzie tyčycca nie tolki miedustanoŭ, ale ŭ pieršuju čarhu sistemy adukacyi, adznačyła jana i padkreśliła, što Ministerstva achovy zdaroŭja budzie nastojvać na tym, kab dziaciej navučali va ŭsich ustanovach adukacyi.
«Kali my siońnia padciahniem chacia b płast sistemy adukacyi, to zabiaśpiečym u budučyni darosłych ludziej, jakija viedajuć, jak dapamahčy sabie i inšym, — skazała jana. — Dzicia pavinna ŭmieć siabie abaranić u situacyi, kali zastajecca adno, pavinna viedać, što rabić pry ŭzharańni, kali ź im zahavorvaje nieznajomy i hetak dalej. My ž farmirujem čałavieka, a nie tolki dajem jamu adukacyju».
Jana pryviała ŭ prykład Estoniju, jakoj udałosia navučyć navykam pieršaj dapamohi ŭsio nasielnictva za davoli karotki termin. Tam kožny hramadzianin pry ŭładkavańni na pracu pavinien pradjavić dakumient ab prachodžańni navučańnia navykam pieršaj dapamohi.
Na siońnia ŭ krainie jość dva centry na bazie mieduniviersitetaŭ ŭ Minsku i Viciebsku, jakija hatovyja akazvać pasłuhi pa navučańni nasielnictva, zaprašajuć na kursy centralnyja rajonnyja balnicy, miedyki naviedvajuć pradpryjemstvy, biaspłatna navučaje ŭsich žadajučych Čyrvony Kryž. Adnak, adznačyła Žylevič, inicyjatyva ad nasielnictva minimalnaja.
Važnym momantam u navučańni pradstaŭnik Ministerstva achovy zdaroŭja ličyć adpracoŭku atrymanych navykaŭ, tamu što mienavita jana dapamahaje čałavieku nie razhubicca i spravicca ŭ stresavaj situacyi. Pavodle jaje słoŭ, akazańnie pieršaj dapamohi paciarpiełym, naprykład u DTZ, u pieršyja siem chvilin — heta 70% taho, što žyćcio budzie vyratavana.
«Tamu siońnia my idziem pa šlachu navučańnia pieršaj dapamozie ŭ simulacyjnych centrach, va ŭmovach, maksimalna nabližanych da realnych, — adznačyła Žylevič. — Zakuplajem simulacyjnyja maniekieny, stvarajem takija centry na bazie ŭniviersitetaŭ i budziem pryciahvać tudy ludziej».