U Biełarusi kala čverci sielhaspradpryjemstvaŭ stratnyja
U Biełarusi na 1 vieraśnia 2016 hoda 348 sielhaspradpryjemstvaŭ, abo 24% ad usioj kolkaści, byli stratnymi. Pra heta 15 listapada ŭ Minsku paviedamiŭ ministr sielskaj haspadarki i charčavańnia Leanid Zajac.
Jon adznačyŭ, što vyručka ad realizacyi pradukcyi pa vynikach vaśmi miesiacaŭ vyrasła na 4,8%, a rentabielnaść prodažu skłała 3,2%.
«Z dapamohaj raniej pryniatych prezidentam narmatyŭnych dakumientaŭ my zmožam vyrašyć prablemy niepłaciežazdolnaści sielskahaspadarčych pradpryjemstvaŭ», — ličyć ministr.
Jon nahadaŭ, što ŭ Biełarusi buduć vystaŭlacca na prodaž abo zdavacca ŭ arendu stratnyja sielhaspradpryjemstvy z dolaj dziaržułasnaści. Heta rašeńnie zamacavana ŭkazam prezidenta № 253 ad 4 lipienia 2016 hoda. U jakaści mier dasudovaha azdaraŭleńnia sielhasarhanizacyjam i jurasobam — inviestaram dajecca rasterminoŭka pahašeńnia zapazyčanaściaŭ: pa sumach štrafaŭ i naličanych pieni za parušeńnie terminaŭ i paradku ŭniasieńnia płaciažoŭ u biudžet fondu sacabarony; zapazyčanaści, jakaja ŭtvaryłasia na 1 lipienia 2016 hoda, pa viartańni biudžetnych pazyk i niavypłačanych pracentaŭ, zapazyčanaści pa vypłacie padatkaŭ, zboraŭ, pieni; zapazyčanaści pa vypłacie štrafaŭ za administracyjnyja pravaparušeńni; zapazyčanaści za pryrodny haz, elektryčnuju i ciepłavuju enierhiju pa 31 śniežnia 2018 hoda. Ukazam vyznačany ŭmovy za karystańnie rasterminoŭkaj pahašeńnia zapazyčanaści.
«Takija miery dazvalajuć pradpryjemstvam na dva hady — piać hadoŭ rasterminavać svaju zapazyčanaść. Heta prava, a nie abaviazak kredytoraŭ. Zaklučajecca suśvietnaje pahadnieńnie, dasiahajecca parazumieńnie. Na sumu kredytorskaj zapazyčanaści možna ŭziać akcyi pradpryjemstva i ŭdzielničać u jaho kiravańni», — rastłumačyŭ ministr. Na jaho dumku, prodaž haspadarki nie dapamoža kampiensavać daŭhi. «Nam nieabchodna zachavać hetyja sielhaspradpryjemstvy, zachavać pracoŭny kalektyŭ i z dapamohaj mier, prapisanych va ŭkazach, padniać ich na bolš vysoki ŭzrovień raźvićcia, źmianić ułaśnika i nadać jamu novy impuls», — ličyć kiraŭnik viedamstva.
Pavodle jaho słoŭ, u Biełarusi 323 sielhasarhanizacyi z dolaj dziaržułasnaści padlahajuć dasudovamu azdaraŭleńniui, 102 — bankructvu.
Zajac taksama paviedamiŭ, što, zhodna z ukazam № 268, u krainie stvarajecca Ahienctva pa kiravańni aktyvami, što dapamoža vyrašyć prablemu zapazyčanaści pa bankaŭskich kredytach. Pavodle jaho słoŭ, u ahienctva pieradaduć aktyvy 220 sielhaspradpryjemstvaŭ na sumu doŭhu ŭ 7,1 młrd niedaminavanych rubloŭ.
Jość stratnyja pradpryjemstvy, adznačyŭ jon, i ŭ pierapracoŭčaj pramysłovaści: piać z 40 — małakapierapracoŭčych, 10 z 23 — miasapierapracoŭčych. «Pakolki rentabielnaść prodažu miasa-małočnaj pradukcyi na ekspart davoli vysokaja (naprykład, u RF jałavičyny — 21%, syru — 28-30%, masła — kala 20%), staić zadača pierapracoŭvać syravinu i z vysokim dabaŭlenym koštam pradavać pradukcyju za miažu, u tym liku ŭ trecija krainy», — adznačyŭ Zajac.
Jon paviedamiŭ, što pa vynikach 9 miesiacaŭ na ekspart było pastaŭlena sielhaspradukcyi na 1 młrd 850 młn dołaraŭ, što skłała 99,3% da anałahičnaha letašniaha pieryjadu. Ministr vykazaŭ upeŭnienaść, što pa vynikach 11 miesiacaŭ ekspart vyjdzie na ŭzrovień minułaha hoda, a pa vynikach hoda moža jaho i pieravysić. Pradukcyja pastaŭlajecca ŭ 58 krain śvietu.
U trecija krainy ekspartavana sielhaspradukcyi na 3,2 młn dołaraŭ. Tryccać čatyry biełaruskija pradpryjemstvy atrymali prava na pastaŭku małočnaj pradukcyi ŭ Kitaj, čatyry — miasa. «Na 60—70 tys. dołaraŭ u hetym hodzie my pastavim u trecija krainy bolš. Heta, moža być, nie šmat, ale dla nas nazvanyja rynki vielmi pierśpiektyŭnyja», — adznačyŭ kiraŭnik Minsielhascharča.