MZS Polščy: Biełsat moža stać internet-partałam
Zapłanavanyja źmieny buduć supravadžacca «skaračeńniem, a nie spynieńniem finansavańnia Biełsatu, praź nieabchodnaść ažyćciaŭleńnia inšych pryjarytetnych prahram», — zajaviła pres-sakratar Ministerstva zamiežnych spraŭ Joanna Vajda. Jana dadała, što Biełsat u vyhladzie internet-partału ŭ budučyni moh by stać častkaj kanała TVP Zagranica, paviedamlaje polsatnews.pl.
Vajda padkreśliła, što nakont budučyni telekanała Biełsat «nie było pryniata rašeńnia», MZS praciahvaje «padtrymku svabodnych ŚMI i demakratyčnych namahańniaŭ u Biełarusi».
Pa słovach dyrektara telekanała Ahnieški Ramašeŭskaj-Huzy MZS płanuje skaracić biudžet Biełsata bolš čym na dźvie traciny — z 17 da 5 miljonaŭ złotych. «Takoje skaračeńnie biudžetu amal dla luboj ustanovy aznačaje jaje śmierć, — skazała jana na minułym tydni. Dadała, što praź finansavyja prablemy skaračeńnie biudžetu taksama płanuje polskaje telebačańnie, jakoje ŭklučaje ŭ siabie Biełsat. — Z 26 miljonaŭ złotych my spuskajemsia da 9 miljonaŭ złotych. Heta de-fakta likvidacyja telebačańnia», — akcentavała Ramašeŭskaja-Huzy.
Vajda ŭ svajoj zajavie padkreśliła, što «namier Ministerstva zamiežnych spraŭ — nie likvidacyja, a madernizacyja i refarmavańnie telekanała Biełsat». «Dla Ministerstva zamiežnych spraŭ klučavym pytańniem źjaŭlajecca efiektyŭnaść, tamu nieabchodna madernizavać i adaptavać miedyja-prajekty, aryjentavanyja na aŭdytoryju za miežami Polščy, jakija ažyćciaŭlajucca Ministerstvam zamiežnych spraŭ i TVP. Prahramy pavinny mieć sučasny i pryvabny vyhlad adnačasova z vysokajakasnym kantentam. Heta taksama patrebna, kab dasiahnuć maksimalna šyrokaj aŭdytoryi», — skazała pres-sakratar MZS.
Jak paviedamiła Vajda, u suviazi z žadańniem madernizavać miedyja-prajekty MZS viadzie pieramovy z polskim telebačańniem S.A. «ab stvareńni kanała TVP Zagranica, častkaj jakoha mahli b stać TVP Polonia i Biełsat u formie, naprykład, internet-partału». Pa słovach pres-sakratara, hetyja źmieny mohuć dazvolić «pavialičyć dostup dla biełaruskaha hramadstva da niezaležnaj infarmacyi».
U zajavie adznačajecca, što «ahulnyja vydatki na Biełsat» — ad momantu stvareńnia da 2015 hoda — «skłali kala 220 miljonaŭ złotych, pieravažna vydatkavanych ź dziaržaŭnaha biudžetu». «Ciapier płanujecca skaracić, a nie spynić finansavańnie, u suviazi ź nieabchodnaściu ažyćciaŭleńnia inšych pryjarytetnych prahram», — zaznačyła pres-sakratar MZS.
Vajda taksama zajaviła, što stvareńnie telebačańnia ŭ 2007 hodzie pa sumiesnaj inicyjatyvie MZS i TVP było «adkazam na situacyju ŭ Biełarusi». «Ministerstva zamiežnych spraŭ padtrymlivała telekanał finansava ad samaha pačatku jaho stvareńnia», — padkreśliła jana.
Pa słovach pres-sakratara MZS, niaźmiennaj zastajecca padtrymka polskaj dypłamatyi «svabodnych ŚMI i demakratyčnych namahańniaŭ u Biełarusi». «My ličym, što svaboda słova, svaboda vykazvańnia mierkavańniaŭ, pamiarkoŭnaści i palityčnaha pluralizmu źjaŭlajucca najlepšym šlacham raźvićcia biełaruskaha hramadstva. Z radaściu adznačajem bolšuju adkrytaść Biełarusi da Polščy i inšych krain ES u apošni čas i spadziajemsia na dalejšuju aktyvizacyju adnosin, — dadała jana.
Zaniepakojenaść z nahody paviedamleńniaŭ pra mahčymyja źmieny, jakija mohuć zakranuć Biełsat, vykazaŭ biełaruski Ruch «Za svabodu», jaki źbiraje podpisy za zachavańnie telekanała ŭ jaho ciapierašnim farmacie. Zvarot u abaronu Biełsata — nakiravany da prezidenta Andžeja Dudy i premjer-ministra Bieaty Šydły — padpisali, siarod inšych, pradstaŭniki biełaruskaj intelihiencyi, hramadskija dziejačy i pradstaŭniki demakratyčnaj apazicyi: łaŭreat Nobieleŭskaj premii pa litaratury Śviatłana Aleksijevič, były staršynia Viarchoŭnaha Savieta Biełarusi Stanisłaŭ Šuškievič, eks-kandydaty ŭ prezidenty Biełarusi Alaksandr Milinkievič i Uładzimir Niaklajeŭ, kiraŭnik Sajuza palakaŭ u Biełarusi Anžalika Borys i viadomy pravaabaronca Aleś Bialacki.
Raniej Ministr zamiežnych spraŭ Polščy Vitald Vaščykoŭski ŭ intervju wPolityce.pl skazaŭ, što źmieny źjaŭlajucca častkaj bolš šyrokaha płana transfarmacyi TVP Polonia, jaki maje na mecie stvareńnie «adnaho polskaha telekanała dla zamiežnikaŭ». «Akramia taho, biełaruski bok hatovy źmiaścić TVP u biełaruskich sietkach viaščańnia, i jaho moža budzie hladzieć pa ŭsioj krainie, — skazaŭ ministr.
Jon taksama adznačyŭ, što ŭpłyŭ Biełsata ŭ realnaści «ścipły», u tym liku tamu, što kanał nie ŭklučany ŭ sietku viaščańnia ŭ Biełarusi. Na jaho dumku, dziakujučy tranślacyi TVP Polonia na ŭsioj terytoryi Biełarusi sotni tysiač palakaŭ, i navat biełaruskaje hramadstva, bačyli b, jak žyvuć u susiedniaj krainie. Heta taksama pakazvała b peŭnuju palityčnuju alternatyvu. Ministr taksama zaznačyŭ, što MZS šukaje mahčymaści ekanomii ŭ roznych napramkach, pakolki Polšča ŭziała na siabie abaviazki pa ŭzmacnieńni padtrymki siryjskich biežancaŭ».
Sa słoŭ ministra, rašeńnie pra novuju kancepcyju pavinny być pryniataje ŭ bližejšyja dni. Ministerstva budzie padtrymlivać finansavańnie, jakoje dazvolić paźbiehnuć zvalnieńniaŭ na Biełsacie. Biełaruskaja redakcyja nie budzie začyniena, a Ahniešcy Ramašeŭskaj-Huzy «prapanavali pracu ŭ TVP Polonia na vysokaj pasadzie».