Tradycyjny navahodni zvarot Uładzimira Arłova VIDEA
Darahija siabry!
Napeŭna, nikoha nie treba pierakonvać, što razam ź ciełam i dušoj najvialikšaj kaštoŭnaściu dla čałavieka jość čas. Pryčym pierad navahodnimi śviatami ja zaŭsiody ździŭlajusia, što chviliny mohuć ciahnucca biaskonca doŭha, a hady pralatajuć nievierahodna imkliva.
Jak i kožny hod, 2016-ty byŭ hodam nabytkaŭ i strataŭ.
Siarod našych ciažkich strataŭ sychod u viečnaść narodnaha paeta Niła Hileviča, jaki svaim talentam žyviŭ movu i litaraturu, a svajoj hramadzianskaj pazicyjaj baraniŭ niezaležnaść. Zaŭčasna spyniłasia vialikaje biełaruskaje serca daśledčyka stalinskich złačynstvaŭ Leanida Marakova, što adnaviŭ praŭdu pra dziasiatki tysiač losaŭ, pierakručanych u kryvavych žornach balšavickaha teroru. Asabista ja ŭdziačny Leanidu za dapamohu ŭ pošukach spravy majho dzieda Maksima, rasstralanaha ŭ 1933-m.
Ale najpierš praminuły hod zastaniecca ŭ pamiaci padziejami žyćciaśćviardžalnymi.
My śviatkavali 25-hodździe niezaležnaści, uzhadvali tyja radasnyja dni, kali na palityčnaj karcie śvietu źjaviłasia Respublika Biełaruś. Vyrasła cełaje pakaleńnie biełarusaŭ, dla jakich žyć u niezaležnaj dziaržavie ŭžo hetaksama naturalna, jak dychać. Takoje ščaście jany nie addaduć nikomu.
Dumaju, što ŭ novaj hieapalityčnaj situacyi, kali i daloka, i zusim blizka ad nas idzie vajna, my pačali hłybiej asensoŭvać pieravahi žyćcia ŭ niejtralnaj bieziadziernaj krainie i značna bolš canić svoj suvierenitet. Heta adčuvajecca i ŭ hramadstvie, i na samych vysokich pavierchach ułady.
Adnoj z hałoŭnych padziej 2016-ha ja liču zachady, zroblenyja ŭładaj u dačynieńni tych, chto źnievažaje našu nacyjanalnuju hodnaść i vystupaje suprać biełaruskaj dziaržaŭnaści.
U praminułym hodzie dziakujučy časopisu «Imiony» my paśpiachova źbirali hrošy dla dziaciej-sirot i invalidaŭ, a praz kampaniju z krasamoŭnaj nazvaju «Tałaka» achviaravali srodki na kulturnickija prajekty. Heta nadzvyčaj važnyja prajavy biełaruskaj salidarnaści.
Režysior Mikałaj Pinihin u 2016-m pastaviŭ na kupałaŭskaj scenie śpiektakl «Dźvie dušy» pavodle zabaronienaj na doŭhija dziesiacihodździ apovieści Maksima Hareckaha.
U praminułym hodzie ŭ nas źjavilisia novyja biełaruskija hrošy biez vuścišnaha łancužka nuloŭ. Chtości kaža, što kupiury zanadta padobnyja da jeŭra, ale mnie heta jakraz daspadoby.
Novy hod budzie bahaty na kruhłyja i važkija histaryčnyja daty. Źmianić siońniašni dzień praź minułaje niemahčyma, ale, źviartajučysia da historyi, my možam bolš dakładna vyznačyć kaardynaty svajho byćcia i zrabić bolš pravilny vybar.
U 2017-m — stohadovy jubilej našaha bieł-čyrvona-biełaha ściaha. My budziem adznačać i 100-hodździe Pieršaha Usiebiełaruskaha źjezda, dzie prahučaŭ zaklik «Niachaj žyvie Biełaruskaja Narodnaja Respublika!».
Ale, biassprečna, hałoŭnaj histaryčnaj padziejaj budzie 500-hodździe biełaruskaha knihadrukavańnia.
Adnačasova heta i 500-hodździe biełaruskaj Biblii, čaćviortaj u śviecie Biblii, nadrukavanaj na žyvoj movie naroda. Podźvih Franciška Skaryny jašče raz nahadvaje nam, što my — jeŭrapiejcy. Ci chopić našaj uładzie mudraści hodna adznačyć viekapomnuju datu? Ci atrymaje minski mižnarodny aeraport imia Skaryny?
Ci źjavicca ŭkaz, jaki abvieścić 6 žniŭnia, kali pabačyła śviet pieršaja biełaruskaja kniha, Dniom druku?
Zusim chutka strełki hadzińnikaŭ pačnuć adlik pieršych chvilinaŭ novaha hoda. Niachaj jon budzie napoŭnieny novymi dobrymi spravami, kachańniem i siabroŭstvam! Niachaj stanie jašče adnym krokam da toj Biełarusi, pra jakuju my marym!
I znoŭ, jak zaŭsiody ŭ takija dni, ja zhadvaju svaju niezabyŭnuju babulu — dobruju viadźmarku i ščyruju viernicu. Babula lubiła kazać: «My žyviom u chacie, nad nami žyvie haryšča, nad haryščam — nieba…».
Vysokaha vam nieba, darahija suajčyńniki!
Z Novym hodam!