U 2016 hodzie ŭvod žylla skaraciŭsia na 15%
U Biełarusi ŭ 2016 hodzie ŭviedziena ŭ ekspłuatacyju za košt usich krynic finansavańnia 4 młn 285,7 tys. kvadratnych mietraŭ žylla — na 15,2% mienš u paraŭnańni z 2015 hodam, śviedčać dadzienyja Nacyjanalnaha statystyčnaha kamiteta.
Adnak zadańnie pieravykanana: u 2016 hodzie płanavałasia pabudavać 4 młn kv. m žylla.
U śniežni pabudavana 456,2 tys. kv. m žylla (na 6,1% bolš, čym u śniežni 2015 hoda, i na 46,3% bolš, čym u listapadzie 2016-ha).
Z ahulnaha abjomu ŭviedzienaha žylla dla hramadzian, jakija stajać na ŭliku dla palapšeńnia žyllovych umoŭ, pabudavana z vykarystańniem dziaržaŭnaj padtrymki 991,3 tys. kv. m (na 38,5% mienš), u tym liku ŭ śniežni — 87,8 tys. kv. m (na 26,3% mienš, čym u śniežni 2015 hoda, i na 10,9% bolš, čym u listapadzie 2016-ha).
U Minsku za minuły hod u stroj uviedziena 777,2 tys. kv. m žylla, što na 24,9% mienš, čym u 2015 hodzie. U śniežni pabudavana 132,7 tys. kv. m (na 18,7% mienš, čym u śniežni 2015 hoda i ŭ 4,4 razu bolš, čym u listapadzie 2016-ha).
Ab skaračeńni ahulnaha hadavoha abjomu budaŭnictva žylla ŭ Ministerstvie architektury i budaŭnictva zajaŭlali jašče ŭletku 2016 hoda. Na pres-kanfierencyi 4 žniŭnia ministr Anatol Čorny skazaŭ: «Na 500 tys. pakul płanujecca mienš [pabudavać žylla]. <…> Usio zaležyć ad taho, jak skončycca naša płanavańnie biudžetu». Pavodle jaho słoŭ, na toj momant ličba 3,5 młn kv. m nie zadavalniała premjer-ministra Andreja Kabiakova.
Jak zajaviŭ načalnik upraŭleńnia žyllovaj palityki Ministerstva architektury i budaŭnictva Alaksandr Horval, pieravyšeńnie hadavoha zadańnia budaŭnictva žylla adbyłosia za košt bolšych abjomaŭ budaŭnictva, čym płanavałasia, indyvidualnych damoŭ, a taksama damoŭ, pabudavanych pryvatnymi i dziaržaŭnymi kampanijami. «Treba ŭličyć i toje, što bolš efiektyŭna vykarystoŭvalisia srodki: košt kvadratnaha mietra amal nie vyras, tady jak prahnazavali jaho značny rost, a adbyŭsia niaznačny. I heta adbiłasia», — ličyć Horval.
U 2017 hodzie ŭ Biełarusi płanujecca pabudavać 3,5 młn kv. m žylla. Abjomy finansavańnia budaŭnictva z usich krynic składuć 3,7 młrd rubloŭ. Va ŭradzie raźličvajuć, što hadavaja prahrama budaŭnictva žylla budzie na 77% prafinansavana z ułasnych srodkaŭ nasielnictva.
Z nahody ŭkaranieńnia novych instrumientaŭ finansavańnia žylla (ipateka, žyllovyja ablihacyi) Horval adznačyŭ: «Jość płany nakont stvareńnia Nacyjanalnaha ipatečnaha ahienctva, jakoje moža stać nacyjanalnym apierataram pa praktyčnaj realizacyi napracavanaha zakanadaŭstva. My viarnulisia da farmiravańnia zakanadaŭstva pa žyllova-budaŭničych źbieražeńniach. Ale heta nie imhniennyja miechanizmy, jakija ŭžo zaŭtra daduć addaču. Pa źbieražeńniach pavinien prajści pieryjad nazapašvańnia ŭ hramadzian, kab atrymać prava na kredytavańnie. A heta niekalki hadoŭ. Praca paskoryłasia. Aktyvizavałasia praca pa pytańni finansavańnia žyllovaha budaŭnictva i ŭ inšych kamiercyjnych bankach, a nie tolki ŭ «Biełarusbanku».
Pry hetym ekśpiert padkreśliŭ, što abjomy žyllovaha budaŭnictva zaležać nie ad budaŭnikoŭ, a ad finansavańnia. Vytvorčaja budaŭničaja baza dazvalaje budavać 10 młn kv. m žylla ŭ hod. «Budzie bolš hrošaj, budziem bolš budavać», — skazaŭ pradstaŭnik Minbudarchitektury.