«Kab nie padmianiać pravasłaŭje rasijepakłonstvam»
Dasłaŭ čytač «Našaj Nivy» Alaksandr Brundukoŭ.
Učora ŭ pravasłaŭnaj carkvie śviatkavali pamiać Saboru navamučanikaŭ i vyznaŭcaŭ Carkvy Ruskaj. Voś što mianie, jak pravasłaŭnaha biełarusa, miakka kažučy, zacikaviła.
Tropaŕ Sobora novomučienikov i ispoviednikov Cierkvi Russkoj
Dnieś radostno likujet Cierkov́ Russkaja,
prosłavlajuŝi novomučieniki i ispoviedniki svoja:
śviatitieli i ijeriei,
carstviennyja strastotierpcy,
błahoviernyja kniazi i kniahini,
priepodobnyja muži i žieny
i vsia pravosłavnyja christiany,
vo dni honienija biezbožnaho
žizń svoju za vieru vo Christa połoživšija
i krov́mi istinu sobludšija.
Tiech priedstatielstvom, dołhotierpielivie Hospodi,
stranu našu v Pravosłavii sochrani
do skončanija vieka.
«Stranu našu» — heta pra što? Kali nie pamylajusia, śviata ŭviedzienaje ŭ 2000 hodzie. To bok havorka idzie pra Rasieju (inačaj było b «strany naši»). Heta ž bačna i adsiul:
Kondak Sobora novomučienikov i ispoviednikov Cierkvi Russkoj
Dnieś novomučienicy Rośsijstii
v rizach biełych priedstojat Ahncu Božiju
i so Anhieły piesń pobiednuju vośpievajut Bohu:
błahosłovienije, i słava, i priemudrosť,
i chvała, i čiesť,
i siła, i krieposť
našiemu Bohu
vo vieki viekov. Amiń.
Zvarot da navamučanikaŭ rasiejskich — i ŭ kanonie śviata. I voś hetaje susiedstva (pa sensie: «Rasieja — strana naša») vielmi zasmučaje.
Sprava nie ŭ malitvasłoŭjach jak jość. Sprava ŭ tym, što tak vymušany malicca biełarusy, u jakich jość svaja kraina. I havaryć pra inšuju: «Naša», — zvyčajnaja niapraŭda.
Nie čuŭ, kab toje abmiarkoŭvałasia ŭ biełaruskim pravasłaŭnym asiarodździ, ale nie zaŭvažać hetaje bolš nie mahu. (Darečy, pamiataju, raniej čuŭ i bolš surjoznyja rečy — naŭprostavaja malitva (u akafiście) «za dieržavu našu rośsijskuju».) Bo ž heta niebiaśpiečna, uličvajučy rasiejskaje «odin narod», jakoje jany tranślujuć praź infarmacyjnyja kanały i na nas. Jak źviarnuć na hetaje ŭvahu biełarusaŭ (pravasłaŭnych, pa-pieršaje)? Nie viedaju. A voś jakaści, zdolnyja paspryjać, kab adkrylisia vočy, mahčyma, bačnyja — heta pilnaść i… ščyraść pierad samim saboj. Ščyraść najpierš. Kab, ubačyŭšy prablemu, nie chavacca ad jaje, a pryznać. I kab nie padmianiać pravasłaŭje «rośsijepokłońničiestvom».