Kultpachod da vietru
Kali b prync pop-artu, Endzi Ŭorchał, padniaŭsia sa svajoj strakataj plastykavaj truny i pryjšoŭ u mienskuju halereju «Padziemka» na vystavu Ludmiły Kalmajevaj, jon byŭ by strašenna ŭściešany. A jak ža — u biełaruskim mastactvie jaho sprava žyvie i pieramahaje.
Kali b prync pop-artu, Endzi Ŭorchał, padniaŭsia sa svajoj strakataj plastykavaj truny i pryjšoŭ u mienskuju halereju «Padziemka» na vystavu Ludmiły Kalmajevaj, jon byŭ by strašenna ŭściešany. A jak ža — u biełaruskim mastactvie jaho sprava žyvie i pieramahaje.
Pop-art jak jon jość
Ivan Žachlivy zabivaje svajho syna ŭ mužčynskaj prybiralni Mienskaj opery, prosta miž šychtami pisuaraŭ. Mona Liza, zahadkava uśmichajučysia, robić kasirkaj u płatnym tualecie.
Vobrazy klasyčnych tvoraŭ mastactva na strohi zahad Ludmiły Kalmajevaj siadajuć na ŭnitaz.Tut panuje cytatnaść, skraznyja pierapieŭki -- ale ŭ pop-arcie jak ŭ pop-arcie. Pop-artavy mastak deklaruje «viartańnie da realnaści», ale realnaści, treba dadać, apasrodkavanaj mas-medyjami. Krynicaj natchnieńnia pop-artavych mastakoŭ zrabilisia hlancavyja časopisy, reklama, lohka paznavalnyja vobrazy zorak i histaryčnych asobaŭ. Mastačka nie paškadavała navat Ledu Salvadora Dali, hetaha predciečy pop-artu, čałavieka, jaki, možna skazać, i vynajšaŭ mastacki šachier-machier = ekspluatacyju ahulnaviadomych vobrazaŭ na ŭłasnych pałotnach.
Ad mastački, kaniečnie, nie čakałasia niejkaha ŭsiebakovaha Toilet Study, ale, idučy na hetuju vystavu, chaciełasia dakranucca da zabaronienaha. Chaciełasia atrymać adkaz na pytańnie, čamu, kali kuplaješ u kramie skrutak tualetnaj papiery i šybuješ ź im pa vulicy, dyk pad pilnym kanvojem pozirkaŭ, ruka mižvoli ciahniecca schavać toj skrutak, sama saboj załazić u torbu, a jak niama torby -- samazapichvaje ŭ kišeń i h.d. Na vystavie chaciełasia ŭbačyć vačyma mastački schavanuju častkaj čałaviečaj kultury, jakija ličacca «tabu». Ci siam-tam nia ličacca. U Indyi, naprykład, na vulicach stajać hramadzkija prybiralni bieź dźviarej. U niekatorych zachodnich krainach z nutranahu boku dźviarej chatniaj prybiralni zusim adsutničaje zasaŭka...
U «Padziemcy» anansavanaha dyjaloha kulturaŭ nie adbyłosia.
Prajekt, jaki pieršapačatkova ŭjaŭlaŭ saboj seryju fatazdymkaŭ prybiralniaŭ roznych krainaŭ i mieŭsia raspavieści pra nacyjanalnyja admietnaści ich naviedvańnia, zabłukaŭ, pajšoŭ inšym šlacham, mastakoŭski pačatak pieramoh daślednicki, ale ŭrešcie adbyłasia inšaja niebłahaja reč — tryjumf pop-artu ŭ centry Miensku. Atrymaŭsia pieršaradny trybjut Endi Ŭorchału, čyj 80-hadovy jubilej my nia tak daŭno aznačyli, schadziŭšy ŭ «McDonalds'» i zaliŭšy ŭ siabie 0,33 «Coca-Cola».
Vialikija ludzi z małymi patrebami
Merylin Manro chadziła da vietru.
Ełvis Preśli kiravaŭsia tudy ž.
Džon Lenan dnia nia moh pražyć biaz hetaha.
Klazetny humar, jaki nabyvaje i bolš vyčvarnyja formy za pryviedzienyja vyšej ekspromty, usio adno vabić. Na čarhovym stendzie svajoj vystavy mastačka taksama eksperymentuje ź nieprystojnymi žarcikami. Paśla mastackich vobrazaŭ na biełaje zieŭra metaskiravana sadziacca histaryčnyja postaci. Voś, kali łaska, žonka Kienedzi i miljarder Anasis, Usama Ben-Laden i Fidel Kastra. A voś — siamiejny partret Bušaŭ z unitazam.
I hetaje hvałtoŭnaje pasadžeńnie robić z našaj śviadomaściu dziŭnuju metamarfozu. Niahledziačy na toje, što mastactva Kalmajevaj pierachodzić u komiks, nie šukaje sutnaści, ale samo spałučeńnie vysokaha i nizkaha, biezupynnaje čarhavańnie histaryčnych asob z tualetnymi pryładami robić svajo. Jaskravy prykład taho, kali
mastak dapamahaje čałaviectvu śmiejučysia raźvitacca ź minułym. My amal pabłažliva hladzim na Josifa Visaryjonaviča, što ŭśsiadaje na karačkach.Paśla prostych kamputarnych manipulacyjaŭ Ludmiła, niečakana dla nas i samoj sabie, robicca mastačkaj-humanistkaj. Peŭna, zhodna sa staražytnaj prymaŭkaj dyzajneraŭ: «Fatašop» uratuje śviet».
Śmiech-śmiecham, ale jak być z Hitleram? Jaho taksama na ŭnitaz? Aha, i jaho. Usie ŭ sad!
Koliś, pabačyŭšy akopy Pieršaj suśvietnaj, Jarasłaŭ Hašak iranična zaŭvažaŭ, što, miarkujučy pa pakinutych rečach, nastupnyja pakaleńni nazavuć našu epochu cyvilizacyjaj emalavanych harškoŭ. Tut možna dadać, što tvaram epochi zrobicca Ajnštajn na haršku.
Vystava pracaŭ Ludmiły Kalmajevaj praciahniecca da 16 vieraśnia.Dadamo tolki, što prybiralnia art-halerei na dni vystavy budzie słužyć miescam tvorčaha vyjaŭleńnia. Na ścienach tualetu naviedniki absalutna biespakarana mohuć pakinuć viadomyja imi nieprystojnyja prymaŭki.
P.S. Pišučy hety artykuł, aŭtar 6 razoŭ užyŭ słova «ŭnitaz»i 7 — «pop-art».
Halereja «Padziemka». Praspekt Skaryny, 43.