Što źmianiłasia ŭ pradastaŭleńni i adabrańni ziamielnych učastkaŭ
U kožnym bujnym horadzie jość kvartały, dzie zachavalisia draŭlanyja budynki pačatku minułaha stahodździa, a miescami i baraki, jakija paznačany ŭ płanach pad znos jašče z 1980-ch hadoŭ. U suviazi z čym hramadzianam doŭhija hady nie dazvalali rabić rekanstrukcyju hetaha žylla. Ale ciapier prablema vyrašana — zhodna z Ukazam Prezidenta № 463, padpisanym 26 śniežnia minułaha hoda. Ab hetym raskazvaje karespandent «Źviazdy».
Haspadary chat u Vieśnincy na paŭnočnym zachadzie Minska nie ŭkładali hrošaj u biahučy ramont: našto, kali budynak nieŭzabavie źniščać? Fota Jahora Marcinoviča, 2014 hod.
— Ułaśnik moža ažyćciaŭlać rekanstrukcyju takoha žyłoha doma, pavialičvać jaho płošču i ŭzvodzić haspadarčyja pabudovy na prydamavoj terytoryi — až da pryniaćcia rašeńnia ab nastupnym adabrańni ziamielnych učastkaŭ dla dziaržaŭnych patreb, — kamientuje dakumient načalnik upraŭleńnia ziemleŭparadkavańnia Dziaržkammajomaści Siarhiej Kastroŭ. — Raniej vykankam moh admović hramadzianinu ŭ rekanstrukcyi, spasyłajučysia na toje, što kvartał zabudovy idzie pad znos. Tamu normu prapisali kankretna i adnaznačna, kab było ŭsio dakładna i zrazumieła. Dom pa-raniejšamu budzie znachodzicca ŭ zonie adsialeńnia, adnak kali siamja raście — naradziłasia dzicia, źjaviłasia mašyna, — u čałavieka pavinna być prava na kamfort. Heta, viadoma, nie značyć, što ŭzdoŭž «čyrvonych linij» transpartnych mahistralaŭ horada raptam źjaviacca šmatpaviarchovyja asabniaki, ale sprościcca praces stvareńnia narmalnych bytavych umoŭ.
Bo časam dachodziła da taho, što ŭ damach, jakija płanujucca da znosu, nie tolki zabaraniałasia pavialičvać žyłpłošču, ale nielha było navat elemientarnyja vyhody zrabić — kuchniu pašyryć. Adnak ukaz nie tolki pra heta.
— Dakumient «adviazaŭ» kadastravy košt ziamli ad dołara, jak jon vyznačaŭsia paśla 1 studzienia 2015 hoda, — praciahvaje Siarhiej Kastroŭ, — pry hetym nie praduhledžana nijakaj inšaj indeksacyi koštaŭ. Jość pasłableńni i dla sialanskich fiermierskich haspadarak: ziemleŭparadkavalnyja słužby vykankamaŭ buduć ažyćciaŭlać raspracoŭku prajekta advodu ziamielnaha ŭčastka dla ich biaspłatna. Raniej hetaja pasłuha apłačvałasia sialanskimi fiermierskimi haspadarkami. Praces adabrańnia i pradastaŭleńnia ŭčastkaŭ zamiest troch pracedur budzie składacca ź dźviuch, raspracoŭka prajekta advodu ziamielnaha ŭčastka i ŭstanaŭleńnie na miascovaści jaho miažy abjadnany ŭ adnu praceduru. Heta nie tolki paskoryć i sprościć advod ziamiel, ale i dazvolić paźbiehnuć pamyłak ź miežami, płoščami ŭčastkaŭ i abmiežavańniami ŭ ich vykarystańni.
Taksama, pa słovach Siarhieja Kastrova, ustalavany 10-dzionny termin, na praciahu jakoha vykankam pavinien pryniać rašeńnie ab admovie ŭ pradastaŭleńni ziamielnaha ŭčastka. I staršyni vykankamaŭ pavinny buduć bolš pilna kantralavać vykanańnie rašeńniaŭ ab vydzialeńni ziamiel, u tym liku i ŭ časovaje karystańnie abo ŭ arendu.
Akramia taho, arhanizacyi, jakija ažyćciaŭlajuć ekspłuatacyju žyllovaha fondu, nadzialajucca pravam da 1 studzienia 2023 hoda vykarystoŭvać pradastaŭlenyja im raniej ziamielnyja ŭčastki biez afarmleńnia dakumientaŭ, što zaśviedčvajuć prava na ich. Sielskahaspadarčyja arhanizacyi i dziaržaŭnyja lesahaspadarčyja ŭstanovy vyzvalajucca da 1 studzienia 2020 hoda ad vypłaty dziaržpošliny za vydaču takich dakumientaŭ u dačynieńni da ziamielnych učastkaŭ, pryznačanych dla viadzieńnia sielskaj i lasnoj (lesaparkavaj) haspadarki.