Mina zapavolenaha dziejańnia
Vybuch u Cchinvali prymusiŭ uspomnić pra inšy vybuch, jaki adbyŭsia ŭ Miensku ŭnačy na 4 lipienia. Piša Vital Taras.
I nia važna, kali datyčnaść imparcioraŭ sokaŭ da teraktu nijakim čynam nie paćvierdzicca. Zatoje ŭ padśviadomaści čytača ci hledača zamacujecca: pradprymalniki i apazycyja — narod adnolkava niebiaśpiečny.
«Hety počyrk nam dobra viadomy…»
Kažuć, teraryzm nia zmoh by doŭha isnavać biaz srodkaŭ masavaj infarmacyi. Jaki sens u terakcie, kali pra jaho nie daviedajucca miljony ludziej? Z druhoha boku, što hazety vynosili b u šapki na pieršych pałosach, a telekanały pakazvali b pad rubrykaju breaking news? U svaju čarhu, ułady, jakija zaklikanyja zmahacca z teraryzmam i jakija staranna chavajuć fakty ad ŚMI, z pośpiecham vykarystoŭvajuć i teror, i infarmacyju pra jaho ŭ svaich palityčnych metach. Pry čym, robiać heta časam z prostaliniejnaściu siakiery.
3 kastryčnika ŭ centry Cchinvali vybuchnuŭ aŭtamabil. U vyniku zahinuli 11 čałaviek, siarod jakich byŭ i načalnik Štabu abjadnanych siłaŭ pa padtrymańni miru ŭ zonie kanfliktu Ivan Pietryk. Na pačatku paviedamlałasia pra dźvie aŭtamašyny UAZ, kanfiskavanyja asiecinskimi vajaŭnikami ŭ adnym z hruzinskich siołaŭ, jakija abiaźludzieli padčas vajny. Pry hetym śćviardžałasia, što mašyny zabrali ŭ niejkich padazronych asobaŭ «nieviadomaj nacyjanalnaści» biez dakumentaŭ, jakich adpuścili. Potym vyjaviłasia, što mašyna — «Žyhuli» (VAZ 2109), prosta stajała ŭ dvary adnaho z damoŭ. Jaje ŭ asiecinskich maradzioraŭ paźniej kanfiskavali rasiejskija vajskoŭcy i pryvieźli ŭ Cchinvali, dzie pryparkavali la budynku štabu miratvorcaŭ.
Ujavicie sabie padstupnaść hruzinskich specsłužbaŭ, jakija sprahnazavali, što rasiejcy pastaviać zaminavany aŭtamabil akurat pad voknami načalnika svajho štabu. Ale ž 20 kilahramaŭ traciłu, kažučy pa‑rasiejsku, «nia funt iziumu». Jak takuju kolkaść vybuchoŭki nichto nie zaŭvažyŭ? Šukać adkaz na hetaje pytańnie niama sensu.
Kiraŭnictva Paŭdniovaj Asiecii viedała ab tym, chto arhanizavaŭ terakt, zahadzia. Eduard Kakojty adrazu abvinavaciŭ u terakcie hruzinskija specsłužby. «Hety počyrk nam dobra znajomy», — zajaviŭ jon. Rasiejskaja prakuratura versiju padtrymała.
Dalej — bolej. U paniadziełak adzin z paŭdniovaasiecinskich čynoŭnikaŭ paviedamiŭ, što kanfiskavanyja aŭtamabili (u novaj versii ich znoŭ stała niekalki) jechali… u kalonie ABSE. I ŭ mašynach, nibyta, byli znojdzieny zbroja i vybuchoŭka! A za rulom byli, naturalna, hruziny, pra što śviedčyli pašparty złamyśnikaŭ… Absurd, jak bačym, uzmacniŭsia.
Navošta Hruzii była patrebnaja padobnaja pravakacyja ŭ momant, kali Rasieja pačała likvidavać svaje blok‑pasty ŭ tak zvanaj «bufernaj zonie», kudy pačali prybyvać naziralniki ABSE u adpaviednaści ź planam Miadźviedzieva‑Sarkazi? Pavodle kiraŭnictva Paŭdniovaj Asiecii i Rasiei — vidać, prosta tamu, što heta Hruzija. To bok, pa vyznačeńni.
Praŭda, razhortvańniu mižnarodnych naziralnikaŭ u bufernaj zonie terakt nie pieraškodziŭ.
Saha pra «Sadočak»
Vybuch u Cchinvali prymusiŭ uspomnić pra inšy vybuch, jaki adbyŭsia ŭ Miensku ŭnačy na 4 lipienia. Nastupstvy taho vybuchu byli, na ščaście, kudy mienš trahičnymi. Ale dziejańni ŭładaŭ, dakładniej — alharytm hetych dziejańniaŭ jość sens paraŭnać.
Spačatku na padstavie padazreńniaŭ u datyčnaści da teraktu zatrymlivajuć niekalki apazycyjaneraŭ, u asnoŭnym — byłych. Potym ich vypuskajuć i niedzie praź miesiac aryštoŭvajuć 11 supracoŭnikaŭ kampanii «Ŭładpradimpart», jakaja zajmajecca impartam sokaŭ — u tym liku, marki «Sadočak». U pačku z‑pad tamatnaha soku hetaj marki , jak usie pamiatajuć, była schavanaja vybuchovaja pryładu z hajkami. Paźniej vyśvietliłasia, što pradprymalniki zatrymanyja ŭ suviazi ź finansavymi parušeńniami, a nie pavodle abvinavačańnia ŭ terakcie.
Ale voś zusim śviežaje paviedamleńnie. Były supracoŭnik «Uładpradimpartu» niechta Koryk 30 vieraśnia zatrymany dla dopytu mienskaj milicyjaj. (Hety fakt milicyja nie admaŭlaje.) Pavodle adnaho ź siabroŭ Koryka, toj byccam by pryznaŭsia ŭ tym, što kala hipermarkietu «Hipa» niejkija nieviadomyja ludzi paraili jamu napiaredadni teraktu «źjaždžać z horadu, pakolki buduć uzryvać Miensk».
Cikava, ci razhladaje śledztva ŭ jakaści mahčymaha matyvu teraktu handlovuju vajnu? Ci nia vyrašyŭ niechta z kankurentaŭ «Uładpradimpartu» ŭ baraćbie za rynak zbytu tamatnaha soku ŭ Biełarusi dyskredytavać brend «Sadočak» i zaadno adpravić usio kiraŭnictva kampanii za kraty? A kali ŭličyć suśvietny charčovy i finansavy kryzisy, jakija naradzilisia, jak viadoma, za akijanam…Voś vam i śled, što viadzie na Zachad, u vysokija kabinety CRU, Uoł‑Strytu i ich filijałaŭ — ABSE, Rady Eŭropy dy inšych.
Absurd? Tryźnieńnie? Mahčyma. Ale ŭ kožnym varjactvie, jak viadoma, jość svaja systema. U vypadku z vybucham u Cchinvali rasiejskaj presie važna było padtrymać vobraz Hruzii jak padstupnaha i žorstkaha voraha, a značyć — nieabchodnaści prysutnaści rasiejskich vojskaŭ u rehijonie.
A ŭ vypadku z vybucham u Miensku? Apazycyjanery, intelihiencyja, pradprymalniki… Ci nia z hetych katehoryjaŭ lepicca vobraz voraha ŭ dziaržaŭnaj presie? I nia važna, kali datyčnaść imparteraŭ sokaŭ da teraktu nijakim čynam nie paćvierdzicca. Zatoje ŭ padśviadomaści čytača ci hledača zamacujecca: pradprymalniki i apazycyja — narod adnolkava niebiaśpiečny.
Jość, viadoma, jašče adna pryčyna, ź jakoj kanflikt na Kaŭkazie pavinien byŭ by cikavić žycharoŭ Biełarusi. Pryznańnie niezaležnaści Paŭdniovaj Asiecii novaabranaj pałataj pradstaŭnikoŭ, jakoha nieciarpliva čakajuć u Kramli, naŭrad ci pryniasie mir i spakoj u hety rehijon i naŭrad ci źmienšyć napružanaść u mižnarodnych stasunkach u cełym. Pra vybuchi tam my pačujem, možna nie sumniavacca, jašče nie adnojčy. A voś ci staŭ vybuch na praspekcie Pieramožcaŭ apošnim teraktam u Biełarusi? Hetaha my pakul nia viedajem.