Nieviduščamu futbalistu prapanoŭvali zastavacca ŭ Francyi, jon admoviŭsia: «Ja biez svajho rodnaha Viciebska nie zmahu»
Jura Ardynaŭ zajmajecca futbołam z 5 hadoŭ i ciapier źjaŭlajecca adnym z hulcoŭ zbornaj Biełarusi dla spartsmienaŭ z prablemami zroku. Jon hraje ŭ teatry i śpiavaje ŭ viciebskim ansambli «Chorus», jaki nazyvajuć miascovymi «Pieśniarami». Jon samastojna robić ramont u kvatery i zdolny vahonkaj ababić bałkon, a taksama haduje trochhadovaha syna i vučyć jaho hulać u futboł. Ale pry hetym u Jury jość adna asablivaść: jon absalutna ničoha nie bačyć.
Ciemra nadychodziła pastupova
Surjoznyja prablemy sa zrokam pačalisia ŭ 2005 hodzie. Pryjšłosia admovicca ad idei pastupleńnia va Univiersitet kultury paśla zakančeńnia teatralnaha adździaleńnia viciebskaha kaledža mastactvaŭ. Było mnostva apieracyj, zrok viartaŭsia, trymaŭsia ciaham hoda, a paśla znoŭ sychodziŭ. Znoŭ apieracyi. Dy dzie tonka, jak kaža sam Jura, tam i rviecca. Była jašče adna mahčymaść: maskoŭskija daktary kazali, što za peŭnuju sumu zmohuć pasprabavać niešta zrabić, ale harantyj nie było nijakich. Tamu ŭ adzin momant chłopiec vyrašyŭ: dosyć, heta pustoje marnavańnie hrošaj, i staŭ žyć u poŭnaj ciemradzi.
Jura Ardynaŭ. Fota: Ju. Fiedarenka.
Futboł — dla biasstrašnych
Adnym z vyratavańniaŭ staŭ futboł. Jašče kali Jura moh trochi bačyć, jon hulaŭ u kamandzie katehoryi B2—B3 dla spartoŭcaŭ ź vielmi słabym zrokam. Heta ludzi, jakija mohuć nazvać tolki adzin, maksimum — dva vierchnija radki na tablicy dla pravierki zroku. Ale praź niekatory čas, kali pierastaŭ bačyć zusim, Jura znajšoŭ siabie ŭ futbole katehoryi B1. Dla nieviduščych.
Nasamreč heta ŭsio taja ž samaja hulnia, impetnaja, nasyčanaja vostrymi momantami. Z toj roźnicaj, što ŭ futbalistaŭ na vačach — paviazki, a miač jany nie bačać, a čujuć — unutr jaho ŭšytyja admysłovyja traščotki. U hetym futbole vialikuju rolu adyhryvaje nie tolki słych, ale i zdolnaść intuityŭna adčuvać adzin adnaho i kantralavać usiu situacyju na placoŭcy.
Kab nie sutykacca, futbalisty, ruchajučysia pa zale, pramaŭlajuć słova «Boj!» abo «Voj», što ź ispanskaj značyć «Idu!». Bačyć z usioj kamandy moža tolki bramnik — jon, a taksama trenier nakiroŭvajuć inšych hulcoŭ padčas matču. Pry hetym zaŭziatary musiać zachoŭvać cišyniu, kab nie pieraškadžać hulni.
Na treniroŭcy. Fota: Ju. Fiedarenka
«Niahledziačy na toje, što chłopcy nie bačać miača, jany ŭ poŭnaj miery pieražyvajuć tyja ž emocyi i tyja ž pačućci, što i zvyčajnyja futbalisty. Futboł dla nieviduščych nabiraje papularnaść u śviecie, heta vidoviščny vid sportu, u pracesie jakoha čałaviečyja mahčymaści stajać za miežami razumieńnia. Vierahodna, tamu B1 pryciahvaje da siabie ŭsio bolš i bolš uvahi. Naohuł ja liču, što hetym vidam sportu zajmajucca sapraŭdy biasstrašnyja ludzi, jakija majuć u sabie niejki duch, spartyŭny stryžań, bieź jakoha zvyčajny čałaviek nie vyjdzie na futbolnaje pole», — kaža Jura.
Tvorčaść navidavoku
Akramia futboła, vialikuju častku jahonaha žyćcia zajmaje scena. Jašče da straty zroku jon hraŭ u śpiektaklach. Praciahvaje i siońnia. Ich režysior zaŭsiody imkniecca vystavić mizansceny tak, kab hledačy navat nie zdahadvalisia, što akciory ničoha nie bačać. I byli situacyi, kali ludzi hladzieli śpiektakli, dziciačyja ranišniki i paźniej sapraŭdy nie davali viery, što pierad imi vystupali nieviduščyja.
Jura taksama cudoŭna śpiavaje. Razam z muzyčnym ansamblem «Chorus» jon vykonvaje pieśni z repiertuaru Mulavina — u hetym styli i pracujuć, śpiavajuć akapelnyja i estradnyja pieśni. Jahony hołas sapraŭdy hučyć vielmi pa-pieśniaroŭsku.
Siamja
Budučy čałaviekam tvorčym, Jura znajšoŭ svaju druhuju pałavinku, dla jakoj tvorčaść taksama stała častkaj žyćcia. Skončyŭšy viciebski kaledž ramiostvaŭ, jaho žonka pačała zajmacca dekaratyŭna-prykładnym mastactvam i ciapier maje pryvatny biznes: vyrablaje žanočyja aksiesuary, adzieńnie, sumki.
«Viasielle vyrašyli zrabić u narodnym styli, — kaža Jura. — Maja žonka z Połacka, dzie Safijski sabor, inšyja histaryčnyja pomniki. Jana była jak kniazioŭna, a ja ŭ hetkim šykoŭnym kaściumie jak kniaź. Chłopcy byli apranutyja ŭ surduty. Sapraŭdy pa-narodnamu ŭsio adbyvałasia».
Viasielle Jury Ardynava, fota z ułasnaha archiva.
Viasielle Jury Ardynava, fota z ułasnaha archiva.
Kali b moh bačyć
Jura pryznajecca, što, kali b mieŭ zrok, to, mahčyma, i nie zajmaŭsia b usim tym, čym zajmajecca zaraz. U jaho vielmi nasyčany hrafik: pryjechaŭ z kancerta, na nastupny dzień spabornictvy, praz paru tydniaŭ pajezdka na čempijanat Biełarusi pa nastolnym tenisie (!).
«Kali b ja byŭ viduščym, to pałovy hetaha ŭsiaho nie było b. Chočacca kampiensavać adsutnaść zroku tym, kab žyć nasyčana i imknucca tolki ŭvierch. Časam u dačynieńni da siabie adčuvaju zajzdraść u ludziej, jakija nie bačać. Tamu što mnohija ź ich siadziać doma i nie vychodziać».
Chłopiec pryznajecca, što jašče nie dasiahnuŭ usiaho taho, ab čym maryć: «Kali kazać ab sporcie, to chočacca z kamandaj na čempijanacie Jeŭropy ŭvajści chacia b u piaciorku».
U zbornaj Biełarusi pa futbole dla nieviduščych Jura — adzin z najbolš mocnych hulcoŭ. Jaho navat u svoj čas prykmiecili za miažoj na spabornictvach.
«U Francyi padychodzili da treniera, prapanoŭvali mnie hramadzianstva dać i pryniać u ich zbornuju. Ale ja biez svajho rodnaha Viciebska nie zmahu, nastalhija mianie b zabiła. Mnie treba voziera, łaźnia abaviazkova… Ja sam ź vioski, tamu voś tak»…