Kurapaty — kropla ŭ vializnym mory: vyjšła pieravydańnie knihi Marcina Połaka «Zatušavanyja krajavidy»
Sioleta pabačyŭ śviet pierakład knihi Marcina Połaka «Zatušavanyja krajavidy» na biełaruskuju movu.
Kniha aŭstryjskaha piśmieńnika nie pakinuła abyjakavym biełaruskaha čytača. Mienš čym za paŭhoda ŭvieś nakład raspradali. Ciapier vyjšaŭ dadatkovy.
Hetaje vydańnie budzić sumleńnie j pamiać. Jano davodzić, što ŭ našaj častcy Eŭropy raskidanyja tysiačy biezymiennych mahiłaŭ (i Kurapaty, pra jakija nieadnarazova piša aŭtar — heta tolki kropla ŭ vializnym mory), dzie lažać ludzi, pamiać pra jakich była śviadoma ściortaja panujučymi tut režymami. Heta słavienskija nacyjanalistyja, charvackija ŭstašy, ukrainskija partyzany, biełaruskija intelihienty…
Jak piša aŭtar, časta adpaviednyja orhany viedajuć, dzie prykładna znachodziacca masavyja pachavańni, adnak nie pravodziać dakładnaje lakalizacyi, nia kažučy ŭžo pra raśśledavańnie padziejaŭ i ŭźviadzieńnie memaryjałaŭ. Mahčyma tamu, što heta pryviadzie da palityčna niepažadanych nastupstvaŭ, abo tamu, što praŭdy jany bajacca bolej, čym kryvavych zdaniaŭ minułaha.
U svaim ese «Zatušavanyja krajavidy» Marcin Połak sprabuje nanieści na mapu našaha kantynentu hetyja zabytyja miescy j viarnuć pamiać pra ich.
Kniha Marcina Połaka — heta vydatny ŭzor litaratury faktu z elementami repartažu, vusnaje historyi j historyi štodzionnaści. U Biełarusi my dobra viedajem hety žanr pa tvorach Alesia Adamoviča j Śviatłany Aleksijevič.
Pra toje, jak atrymać knihu, možna daviedacca na sajcie časopisa Arche.