Dzie šukać rečy, zabytyja ŭ hramadskim transparcie
Fota Voli Aficeravaj
Kožny z nas choć raz u žyćci adčuvaŭ siabie «maškaj-raziavaškaj». Pryčym dosyć časta my prymiarajem na siabie hetuju rolu ŭ darozie. Vychodzim z vahona elektryčki ci dušnaha sałona aŭtobusa, z palohkaj uzdychajem, a paśla raptam razumiejem: rečy našyja «tu-tu» — pajechali dalej biez nas. Kudy źviartacca ŭ takoj situacyi, vyśviatlała karespandent «Źviazdy».
Usio vyrašaje chutkaść
— Kaliści ŭ transpartnikaŭ byŭ ceły ałharytm pa zachavańni i viartańni zabytych rečaŭ. Pry kožnym parku i navat u dyśpietčarskich haradskoha transpartu mielisia kutočki dla «zhublenych skarbaŭ». Jany papaŭnialisia paśla kožnaj źmieny, — uspaminaje namieśnik hiendyrektara «Minsktransa» Viktar Tozik.
Siońnia ŭ «biuro znachodak» savieckaha ŭzoru niama nieabchodnaści. I nie tamu, što ludzi pierastali zabyvać rečy. Niaŭvažlivych pasažyraŭ jak raz stała bolš. Adnak ciapier z raźvićciom technałohij sistema pracuje inakš.
U 2012 hodzie ŭ «Minsktransie» źjaviŭsia adziny Centr kiravańnia rucham. Tut dyśpietčary sočać za hramadskim transpartam u režymie realnaha času. Na vializnym manitory bačna, jakija aŭtobusy, tralejbusy i tramvai śpiašajucca, jakija spaźniajucca, a jakija iduć dakładna pa raskładzie. Ale samaje hałoŭnaje — praz centr možna źviazacca z kožnym kiroŭcam pa telefonie ci adpravić jamu paviedamleńnie. Aproč taho, jašče adna zadača supracoŭnikaŭ centra — prymać zvanki na «haračuju liniju» ad pasažyraŭ.
— U vypadkach sa zhublenymi rečami treba dziejničać chutka. Čym raniej schamieniaciesia i patelefanujecie dyśpietčaram, tym bolš šancaŭ, što zabytaje znojduć. Jak tolki pastupaje zvanok, my tut ža źviazvajemsia z kiroŭcam, apisvajem stratu. Na prypynku jon moža zazirnuć u sałon i zabrać reč. Tut kožnaja chvilinka maje značeńnie. Na žal, inšyja pasažyry mohuć prysvoić sabie čužoje, — tłumačyć hałoŭny dyśpietčar «Minsktransa» Śviatłana Juško. — Mnohija čakajuć viečara (a niekatoryja i nastupnaha dnia) i tolki tady pačynajuć pošuki. Ale navošta ciahnuć, kali zabytuju reč ciapier možna pierachapić «na chadu»? Tym bolš što praktyka pakazvaje: da aŭtaparkaŭ dajazdžaje ŭ asnoŭnym drobiaź nakštałt palčatak i parasonaŭ.
38 pašpartoŭ, «źmienka» i «bomby»
— Nakont pakinutych rečaŭ nam telefanujuć niekalki razoŭ na dzień. Pik «zabyŭčyvaści» prypadaje na śviatočnyja dni i vierasień, kali ŭ stalicu pryjazdžajuć tysiačy navaśpiečanych pieršakurśnikaŭ, — raskazvaje dyśpietčar Ała Rubanovič. — Partret siaredniestatystyčnaha «hubliŭca» skłaści ciažka: heta i dzieci, i studenty, i maładyja matuli, i salidnyja mužčyny ŭ kaściumach, i piensijaniery. Pakidajuć usio, što viazuć: sumki, kašalki, prajaznyja dakumienty, adzieńnie… Moładź zabyvaje telefony, płanšety i noŭtbuki. Jak tolki ŭmudrajucca? Zdajecca, ni na imhnieńnie ich z ruk nie vypuskajuć, ale ŭsio adno pastajanna nam nakont svaich hadžetaŭ telefanujuć. Toje ž samaje datyčycca kursavych i dypłomnych: studenty śpiašajucca na abaronu i ŭ mituśni časta zabyvajuć razdrukavanyja raboty ŭ transparcie. Školniki byccam pa prykładzie starejšych taksama lubiać zabycca ŭ darozie rancy z knihami i sšytkami, pakiety sa spartyŭnaj formaj. Nie tolki viartajučysia dadomu, ale i nakiroŭvajučysia ŭ škołu. I tut užo zakradvajucca sumnieńni: ci vypadkovaść heta?
Na pamiaci ŭ dyśpietčaraŭ centra niamała i bolš surjoznych historyj. Adna žančyna niejak pakinuła ŭ aŭtobusie sumku ź niekalkimi dziasiatkami pašpartoŭ, jakija viezła na atrymańnie viz. Na ščaście, stratu chutka znajšli, ale ŭładalnica ŭ toj dzień ledź nie pasivieła ad chvalavańnia. Jašče adzin niebaraka zabyŭ novieńki televizar. Pryčym jon navat nie pamiataŭ, dzie heta adbyłosia — u aŭtobusie ci tralejbusie.
— Niekalki hadoŭ tamu ŭ rajonie Centralnaha aŭtavakzała ŭ transparcie zaŭvažyli padazronuju darožnuju sumku, ź jakoj tyrčali pravady. Haspadara pobač nie było. Asabliva ŭražlivyja pasažyry kazali, byccam navat čuli cikańnie… — kaža Śviatłana Juško, krychu paniziŭšy hołas. — Usie pierapałochalisia nie na žart! Razam ź milicyjaj vyklikali sapiornuju bryhadu. A ŭnutry akazalisia ŭsiaho tolki staryja razietki, złamanyja elektraprybory i h. d. Peŭna, niejki elektryk jechaŭ dadomu z raboty, dy i zabyŭ u sałonie svajo «bahaćcie».
Napałochać moža nie tolki padazronaja reč, ale i adny tolki słovy pra jaje.
— «Čaho vy tut siedzicie, kali ja ŭ aŭtobusie sakvajaž pakinuŭ? Tam, miž inšym, bomba!» — pačuła ja adnojčy ŭ telefonnuju trubku, — uspaminaje Śviatłana. — Spačatku byŭ šok, a paśla ja ŭziała siabie ŭ ruki i stała zadavać «terarystu» pytańni. Hady razmoŭ z pasažyrami (a siarod ich sustrakajucca vielmi roznyja ludzi) navučyli mianie mnohamu. Mužčyna achvotna nazvaŭ svajo imia i paviedamiŭ, pa jakim maršrucie idzie aŭtobus z «bombaj». My tut ža źviazalisia z usimi kiroŭcami, patelefanavali ŭ 102. I choć pahrozy akazalisia falšyvymi, hora-«minioru» pryjšłosia zapłacić niemaleńki štraf. Supracoŭniki milicyi zabrali jaho z ułasnaj kvatery «ciopleńkim i pjanieńkim».
Byvaje, i sami kiroŭcy papiaredžvajuć złačynnaść:
— Niejak žančyna zabyła sumačku. Inšaja zaprykmieciła biezhaspadarnuju reč, chacieła prysvoić jaje sabie. Tolki paciahnuła ruki — aŭtobus rezka spyniŭsia. Šafior tut ža ŭvajšoŭ u sałon i zabraŭ sumku: «Jana nie vaša! Ja ŭsio bačyŭ u lusterka». Dama pačała apraŭdvacca, maŭlaŭ, ja nie adnojčy znachodziła zhublenaje i zaŭsiody sprabuju viarnuć jaho ŭładalnikam, pišu abjavy ŭ haziety i h. d. Pryjšłosia tłumačyć joj, što ŭ nas svaja sistema viartańnia.
A jak za MKADam?
U rehijonach pasažyry čaściej, čym u Minsku, zaprykmieciŭšy biezhaspadarnuju reč, imknucca pieradać jaje kiroŭcu ci ŭvohule nie čapajuć. Tamu pa pryjeździe ŭ haraž sałon sam pa sabie moža nahadvać biuro znachodak.
— U takim vypadku znojdzienaje apisvajecca i zastajecca ŭ aŭtaparku ŭ čakańni ŭładalnika. Pry hetym, kab zabrać reč, niedastatkova prosta pa jaje pryjechać. Spatrebicca jaje padrabiaznaje apisańnie, — raskazali ŭ «Brestabłaŭtatransie».
Viadoma, u nievialikich haradach takich technałohij, jak u stalicy niama. Adnak schiemy pošuku tut majuć peŭnyja asablivaści. Naprykład, u Baranavičach paśla źmieny šafiory znachodzili navat noŭtbuki. U aŭtaparku jany nie zaležvajucca. Pakolki miascovy narod, zhubiŭšy reč, u pieršuju čarhu źviartajecca nie da dyśpietčaraŭ, a ŭ pravaachoŭnyja orhany.
Što rabić, kali rečy zabytyja…
U aŭtobusie, tralejbusie, tramvai
Zvanicie pa numarach «haračaj linii» adrazu, jak tolki zaŭvažycie prapažu. Majcie na ŭvazie, što praściej adšukać rečy, kali pasažyr viedaje numar maršruta, dakładny čas i prypynak, na jakim sadziŭsia. Darečy, u Minsku hetaja infarmacyja adbivajecca na tałonach ŭ momant kampaściravańnia.
«Haračaja linija» «Minsktransa» — (017) 222-99-50.
U inšych haradach napramuju źviartajciesia ŭ aŭtaparki.
U mietro
U padziemcy zhublenaje dva-try dni zachoŭvajuć na kancavych stancyjach — «Kamiennaja Horka», «Malinaŭka», «Mahiloŭskaja» i «Uručča». Kali na praciahu niekalkich dzion uładalnik nie abjaŭlajecca, znachodki addajuć u milicyju.
Daviedka mietro pa zabytych rečach — (017) 219-51-70.
U maršrutcy abo taksi
Usio prosta — telefanujcie dyśpietčaram, u jakich zamaŭlali mašynu. Ale i tut važna pamiatać maršrut i dakładny čas, kali vy jechali.
U ciahniku
Pa praviłach Biełaruskaj čyhunki, usie zabytyja rečy asiadajuć u kamierach zachoŭvańnia kancavych stancyj maršruta. Tam znojdzienaje lažyć da 60 dzion, a paśla jaho adpraŭlajuć na darožny skład realizacyi, dzie kamisija vyrašaje dalejšy los rečaŭ. Adpraŭlajučysia na vakzał pa svajo dabro, nie zabudźciesia prychapić z saboj pašpart i hrošy. Za kožnyja sutki zachoŭvańnia pryjdziecca zapłacić 79 kapiejek.
Kamiera zachoŭvańnia čyhunačnaha vakzała Minska — (017) 225-06-71.
U aeraporcie
Tut rečy taksama traplajuć u bahažnaje adździaleńnie. Praŭda, znachodziacca tam da toj pary, pakul nie pryjdzie haspadar. Cana za «pieratrymku» straty — amal u piać razoŭ pieravyšaje čyhunačnuju.
Kamiera zachoŭvańnia nacyjanalnaha aeraporta — (017) 279-10-53.
Kali pošuk praz transpartnyja słužby akazaŭsia biezvynikovym, źviarniciesia pa dapamohu ŭ internet. Na sajt www.buronahodak.bu štodzionna dadajucca dziasiatki novych abjaŭ ab stratach i znachodkach. Akramia taho, jość sens zazirnuć na papularnyja forumy. U sacsietkach možna zajści ŭ supołki i pabliki horada, dzie vy žyviacie. Časam tam raźmiaščajucca zapisy pra znojdzienaje.