BATE: kulisy pieramohi
Barysaŭskaja kamanda dakazała, što pieramahajuć nie hrošy i nie imiony.
Barysaŭskaja kamanda dakazała, što pieramahajuć nie hrošy i nie imiony.
- Mnie ŭžo ciažka zrazumieć,
jak my žyli bieź Lihi čempijonaŭ.
Ale jašče ciažej ujavić,
jak možna pražyć biez usiaho hetaha dalej…
Viktar Hančarenka, 28 listapada 2008
Tyja, chto žyŭ na pačatku 1980‑ch, mieli svaju kamandu‑lehiendu. Heta było fantastyčnaje minskaje «Dynama» ŭzoru 1982 hodu. Tady maładniak Eduarda Małafiejeva pakinuŭ za svaimi śpinami ŭsie maskoŭskija kłuby, kijeŭskaje i tbiliskaje «Dynama» i ŭpieršyniu ŭ historyi zavajavaŭ załatyja miedali. I siońnia našy baćki z nastalhijaj uzhadvajuć chiet‑tryk abaroncy Jurja Kurnienina ŭ matčy z kazachskim «Kajratam», strašenna talenavitaha Alaksandra Prakapienku, zvyšnadziejnaha Siarhieja Baroŭskaha, maładych dy rańnich Siarhieja Alejnikava i Andreja Zyhmantoviča, viesiełuna Jurja Pudyšava, fienamienalnaje halavoje pačućcio Ihara Hurynoviča.
Za praminułyja 26 hadoŭ biełaruski futboł tak i nie razžyŭsia bolšymi pieramohami. Tamu i davodzicca hod za hodam słuchać pra toj pośpiech «Dynama». Maładziejšym ža zastavałasia tolki ŭspaminać šalony hoł Siarhieja Hierasimca ŭ varoty hałandcaŭ.
Niečaha bolš hłabalnaha my ŭsie daŭno ŭžo začakalisia. Hałoŭnyja spadziavańni byli na zbornuju Biernda Štanhie, ale pryjemnaje pryjšło adtul, adkul čakałasia najmienš.
Zhadvajecca listapad 2007 hodu, kali z stanu barysaŭskaha BATE pryjšła niečakanaja navina, što kamandu pakidaje jaje hałoŭny trenier Ihar Kryvušenka, jaki pryvodziŭ kamandu da dvuch čempijonskich tytułaŭ. Jašče bolš ździviła kadravaje rašeńnie hienieralnaha dyrektara BATE Anatola Kapskaha pryznačyć hałoŭnym trenieram 31‑hadovaha Viktara Hančarenku.U takim uzroście hulcy jašče navat nie zadumvajucca ab skančeńni karjery, nie toje kab uznačalić najmacniejšy kłub krainy.
Hančarenku praź ciažkuju traŭmu daviałosia rana skončyć hulać. Voś jak jon zhadvaje hety epizod z žyćcia na svaim błohu: «Lažaŭ jašče ŭ paŭśviadomym stanie paśla narkozu, jak zaźvinieŭ telefon. «Vić, ty viedaj, jak by što ni skłałasia, my ciabie ŭsio adno nie kiniem. Kali što — budzieš pracavać u kłubie». Anatolevič vielmi dakładna ŭhadvaje samyja patrebnyja słovy. I čas, kali my chočam ich pačuć…»
Spačatku Viktar Hančarenka staŭ namieśnikam treniera dubla, potym sam uznačaliŭ druhi skład BATE, paźniej pierśpiektyŭnamu śpiecyjalistu prapanavali dapamahać Kryvušenku ŭ asnovie. Hančarenka pryznajecca, što viedaŭ brakavała katastrafična. Ale štodzionnaj napružanaj pracaj atrymlivałasia źmianšać kolkaść prabiełaŭ. Dapamahali byłyja kalehi — varatar Jura Žaŭnoŭ, jaki zładziŭ stažyroŭku ŭ Maskvie, a taksama Vital Kutuzaŭ, jaki raskazvaŭ pra zaniatki trenieraŭ, pad čyim kiraŭnictvam vystupaŭ.
A voś jak Hančarenka zhadvaje prapanovu stać nastaŭnikam BATE: «U toj listapadaŭski viečar zvanok Kapskaha byŭ siurpryzam: «Ty hatovy pryniać kamandu?» Praz hadzinu Anatol Anatolevič byŭ užo ŭ nas doma. Ja jamu skazaŭ, što hatovy. Napeŭna, u mianie nie było prava admovicca. Adrazu ŭjaviŭ, jak bajusia i kažu «nie», a nazaŭtra ŭ BATE prychodzić chtości nieviadomy, čužy. I ŭsio, što tak doŭha i karpatliva stvarałasia, moža źmianicca. Niepapraŭna. Biezzvarotna».
Čytajučy Hančarenku, razumieješ, što
pośpiech kamandy, dzie nie kidajuć u ciažkich situacyjach svaich, byŭ niepaźbiežny.Zanadta mnoha siłaŭ, enierhii, času i zdaroŭja było zakładziena ŭ hetyja pieramohi. I najlepšaja tut ilustracyja — hety niepadrobny strach Hančarenki, što ŭ kamandu moža pryjści čužy čałaviek, jaki nie viedaje tradycyj BATE.
Hančarenku było nialohka. U pačatku siezonu kamanda biez varyjantaŭ prajhrała ŭ Kubku MTZ‑RIPA, a ŭ čempijanacie trapiła ŭ zaciažnuju ničyjnuju pałasu, nie ŭsie hulcy byli ŭ najlepšym fizičnym i psichałahičnym stanie. Ale Kapski praciahvaŭ trymacca abranaha kursu, jaho limit davieru da maładoha treniera byŭ amal nievyčerpny. I ŭžo bližej da leta źjavilisia vyniki.
Upieršyniu pra Lihu čempijonaŭ my stali maryć paśla haściavoj pieramohi ŭ Brusieli nad «Anderlechtam», jakuju prynios učorašni dublor Pavieł Niachajčyk. Darečy, sapraŭdnaje ad¬kryćcio Hančarenki: «Ubačyŭ chłopca na pieršym zaniatku ŭ dubli. Tady ŭ zali treniravałasia čałaviek sorak. Za vonkavaj niaskładnaściu adrazu pryhlanułasia futbolnaja intelihientnaść — u nieardynarnaści zadumak, vostrych pieradačach, razumieńni hulni. Nie ŭsie padzialali maju vieru ŭ hetaha hulca. U dubli navat kryŭdzilisia, kali ja pastajanna staviŭ Niachajčyka ŭ skład. Mnie zdajecca, što Kryvušenka ŭ jaho tak i nie pavieryŭ. A ja ŭsio adno nie sumniavaŭsia, što Paša zahulaje». Ciapier Niachajčyk adzin z hałoŭnych pretendentaŭ siarod futbalistaŭ BATE na salidny kantrakt u zamiežnym kłubie.
Davier Hančarenki da futbalistaŭ byŭ biaźmiežny.Uspaminajecca chatni matč z bałharskim «Leŭskim». Paśla pieršaha tajmu na tabło hareŭ ślizki dla nas lik 1:1. Na varotach stajaŭ junak Hutar, a z pola byŭ vydaleny bambardzir Bliźniuk. I jakoje ž było ździŭleńnie, kali Hančarenka pa zvyčcy vyjšaŭ na druhi tajm chvilin za siem da jaho pačatku, pakinuŭšy futbalistaŭ adnych u raspranalni. Tonki psichołah Hančarenka śviadoma išoŭ na hety krok. Navošta nakačvać hulcoŭ niepatrebnymi słovami, kali jany sami cudoŭna viedajuć, što ad ich patrabujecca i čaho jany mohuć dasiahnuć.
A potym byŭ hrupavy etap Lihi čempijonaŭ, dzie BATE davodziłasia pradziracca praź ironiju, skiepsis i fanaberyju mnohich futbolnych śpiecyjalistaŭ. Čaho možna było čakać ad kamandy, hadavy biudžet jakoj składaje adnu šostuju častku tranśfieru adzinaha futbalista «Zienitu»?
BATE ž dakazaŭ, što ŭ futboł hulajuć nie hrošy i nie imiony. Praz hetuju našu ščyraść i niesapsavanaść za BATE i pieražyvali nie tolki ŭ Biełarusi, ale i pa ŭsim śviecie. Dla hetaha varta zirnuć na hieahrafiju kamientataraŭ błohu Hančarenki.
Urešcie, kamanda zmahła dvojčy syhrać uničyju z hroznym «Juvientusam», adabrać punkt u «Zienitu», a taksama nie prajhrać z bujnym likam «Reału».
Hetaja vosień jašče nadoŭha zapomnicca nam daŭžeznymi čerhami i načoŭkami la kasaŭ u Minsku i Barysavie, prapanovaj šalonych hrošaj za «lišni bilecik na BATE», hołam Siarhieja Kryŭca ŭ varoty «Juvientusu», siejvami Siarhieja Vieramka, samaachviarnaściu Uładzimira Ržeŭskaha, kamandaj, jakuju palubiła ŭsia kraina. Hetaja vosień zapomnicca nam naradžeńniem novaj futbolnaj lehiendy. Navat kali praź niejki čas atrymajecca paŭtaryć taki pośpiech, pieršy ŭsio adno nie zabyvajecca.
Hančarenka ž navat u hetyja haračyja dni nie zabyvaŭsia pra čałaviečaje.Paśla picierskaj ničyjoj z «Zienitam» jon pakinuŭ u błohu nastupny zapis pra syna i žonku: «Napeŭna, i praz šmat siezonaŭ naša pieršaja Liha čempijonaŭ budzie ŭspaminacca pieradusim tym, jak mocna hetaj vosieńniu ja sumuju pa Arciomu. I pa Marharycie…»
***
Najlepšy spartoviec hodu pa viersii «Sportivnoj panoramy»
1. Andrej Aramnaŭ (ciažkaja atletyka)
2. Volha Miańkova (kidańnie mołatu)
3. Andrej i Alaksandr Bahdanovičy (viesłavańnie na bajdarkach i kanoe)
4. Andrej Kraŭčanka (dziesiaciborje)
5. Andrej Rybakoŭ (ciažkaja atletyka)
6. Ina Žukava (mastackaja himnastyka)
7. Natalla Michnievič (šturchańnie jadra)
8. Vadzim Machnieŭ i Raman Pietrušenka (viesłavańnie na bajdarkach i kanoe)
9. Kaciaryna Karsten (akademičnaje viesłavańnie)
10. Vasil Kiryjenka (viełatrek)
Najlepšyja biełaruskija futbalisty hodu pavodle apytańnia haziety «Priessboł»
1. Alaksandr Hleb («Barsiełona», Ispanija)
2. Vital Radzivonaŭ (BATE, Barysaŭ)
3. Alaksandr Kulčy («Rastoŭ», Rasija)
4. Siarhiej Vieramko (BATE, Barysaŭ)
5. Hienadź Bliźniuk (BATE, Barysaŭ)
6. Siarhiej Hurenka («Łakamatyŭ», Maskva)
7. Jury Žaŭnoŭ («Maskva», Rasieja)
8. Siarhiej Sasnoŭski (BATE, Barysaŭ)
9. Dźmitry Lichtarovič (BATE, Barysaŭ)
10. Uładzimir Karyćka («Čarnamorac», Adesa)
Najlepšyja futbalisty śvietu pavodle France Football
1. Kryštyjanu Ranałdu (Partuhalija / «Mančester Junajted», Anhlija)
2. Lijanel Miesi (Arhientyna / «Barsiełona», Ispanija)
3. Fiernanda Tores (Ispanija / «Livierpul», Anhlija)
4. Ikier Kasiljas (Ispanija / «Reał» (Madryd), Ispanija)
5. Chavi (Ispanija / «Barsiełona», Ispanija)
6. Andrej Aršavin (Rasieja / «Zienit», Rasieja)
7. David Vilja (Ispanija / «Valensija», Ispanija)
8. Kaka (Brazilija / «Miłan», Italija)
9. Złatan Ibrahimavič (Šviecyja / «Inter», Italija)
10. Styvien Džerard (Anhlija / «Livierpul», Anhlija).