Apietyt raście ŭ maroz
«Hazprom» prapanavaŭ Ukrainie płacić za haz 450 dalaraŭ. Heta pry tym, što siaredniaja cana dla Zachodniaj Jeŭropy čakajecca ŭ pamiery 280 dalaraŭ.
«Hazprom» prapanavaŭ Ukrainie płacić za haz 450 dalaraŭ. Heta pry tym, što siaredniaja cana dla Zachodniaj Jeŭropy čakajecca ŭ pamiery 280 dalaraŭ.
«Budziem spadziavacca, što prapanova pra pastaŭku hazu va Ukrainu ŭ studzieni pa canie $450 za tys. kub. m, jakaja vyznačajecca jak cana na haz u krainach Uschodniaj Jeŭropy, sumiežnych z Ukrainaj, minus tranzitnyja vydatki praz terytoryju Ukrainy, u najbližejšy čas viernie NAK «Naftahaz Ukrainy» za stoł pieramovaŭ», – zajaviŭ staršynia praŭleńnia «Hazpromu» Alaksiej Miler.
Zaŭtra manapolija maje pavialičyć tranzit hazu praz Ukrainu da 308 młn kub. m/sutki. Rasijski bok tłumačyć heta tym, što šerah jeŭrapiejskich spažyŭcoŭ niedaatrymaŭ u paliva ŭ naležnym abjomie u vyniku adboru hazu Ukrainaj. «Hazprom» pryhraziŭ «Naftahazu Ukrainy» pazovam u mižnarodny arbitražny sud Stakholmu.
Nahadajem, što kantrakt na pastaŭku hazu va Ukrainu na 2009 hod dahetul nie padpisany. Ranicaj 2009 hodu «Hazprom» spyniŭ pastaŭki hazu va Ukrainu. U časie pieramovaŭ Kijeŭ pahadžaŭsia kuplać haz pa $201 za tysiaču kubamietraŭ. Maskva ž spačatku prapanavała $250, potym padniała zapyt da 418. Letaś cana hazu dla Ŭkrainy składała $179,5.