U Bresckaj vobłaści miascovych žycharoŭ zaklikali šukać mietearyt
U Kaladnuju noč, 7 studzienia, u Bresckaj vobłaści ŭpaŭ mietearyt.
Dniami Pružanski rajon naviedała hrupa navukoŭcaŭ — supracoŭnikaŭ Polskaj łabaratoryi kamiet i mieteoraŭ, jakija źbirali apoviedy mahčymych vidavočcaŭ redkaj źjavy, pakolki niekalki polskich fotakamier taksama zafiksavali pralot mietearyta ŭ bok Pružan, paviedamiła miascovaje vydańnie «Rajonnyja budni».
Jak adznačajuć zamiežnyja daśledčyki, mietearyt pry pralocie praz atmaśfieru moh važyć da 500 kh, a pry padzieńni — da 100 kh. Jon taksama moh razdrabnicca na mienšyja kavałki — ad 50 kh da 100 h.
Pa navukovych raźlikach była vyznačana prykładnaja zona padzieńnia mietearyta. A heta rajon viosak Pałonna-Zabałaćcie, Smalany, Zadvarany, Tułoŭščyna, Zahorje i Stasiuki. U susiednim Biarozaŭskim rajonie — Davydavičy, Buchali, Michnovičy.
Śpiecyjalisty zaklikajuć miascovych žycharoŭ jak maha chutčej pravieści pošuki niabiesnaha kamienia, pakul jon jašče lažyć na pavierchni ziamli (z pačatkam palavych sielhasrabot znajści reštki mietearyta budzie amal niemahčyma).
Dla navukoŭcaŭ vielmi važna zafiksavać fotazdymkami miesca padzieńnia mietearyta i jaho źniešni vyhlad, a taksama vyznačyć dakładnyja kaardynaty hetaha miesca.
Pa ich mierkavańni, źniešnie «pružanski» mietearyt pavinien być čornym, a na skołach — bolš śvietłym. Vierahodna, mietearyt byŭ žaleznym, tamu navat małyja jaho kavałki buduć paraŭnalna ciažkimi.