«Pryjechać zaraz u Biełaruś — značyć siabie źniščyć»: vialikaja hutarka ź Zianonam Paźniakom
Siońnia, 24 krasavika lehiendarny čałaviek ŭ biełaruskaj palitycy pieršych hadoŭ niezaležnaści, Zianon Paźniak, śviatkuje 75 hadoŭ. Z nahody jubileja Tut.by źviazaŭsia z palitykam, jaki ŭžo šmat hadoŭ žyvie ŭ emihracyi u ZŠA, i raspytali, čym jon zajmajecca, jak stavicca da taho, što siońnia adbyvajecca ŭ Kurapatach, ci pabolšała pahroza niezaležnaści Biełarusi ŭ paraŭnańni z 90-mi, i, naturalna, što musić adbycca, kab Paźniak viarnuŭsia na radzimu
Źniščeńnie Kurapat adbyvajecca samym chamskim čynam
— Zianon Stanisłavavič, čym vy zaraz zajmajeciesia?
— Partyjnaj rabotaj. Akramia arhanizacyjnaj pracy, robicca šmat papier u mižnarodnyja arhanizacyi, zbory podpisaŭ. Biełarusy šmat što nie bačać, bo niama volnaj infarmacyi.
Hałoŭnaja zroblenaja rabota — narodny miemaryjał Kurapaty, heta kałasalnaja rabota. Zaraz u Maskvie zrazumieli niebiaśpiečnaść hetaha miemaryjału i, kab skryć śviedčańni svajho złačynstva, jany vykarystoŭvajuć pabočnyja siły i siły, ad ich zaležnyja. Adbyvajecca źniščeńnie Kurapat samym brutalnym, podłym, chamskim čynam, nie zvažajučy ni na maralnaść, ni na tradycyi, ni navat na toje, što heta čas Vialikaha postu, kali asabliva šanujecca kryž. Na prydumanaj «linii Stalina» byli vykazvańni [Łukašenki], jakija prosta abhadzili Kurapaty. U elemientarnym hramadstvie takoha nie robicca, nie havoračy pra prystojnaje.
Na mitynhu ŭ Ńju-Jorku suprać znosu kryžoŭ u Kurapatach, 6 krasavika 2019 hoda. Fota: Vadzim Vasiljeŭ, z fejsbuka
Druhoje, naša partyja apiakujecca inšymi miemaryjalnymi miescami — Ihumienski šlach, Łošyca, park Čaluskincaŭ. I adpaviedna — sakralnyja śviaty. Voś zaraz rychtujem Čarnobylski šlach. Vialikaja prablema, tamu što prydumali zakon, zhodna ź jakim arhanizacyi nie mohuć pravieści mierapryjemstva bieź vialikaj płaty (havorka pra patrebu apłačvać pasłuhi milicyi. — TUT.BY). My zaraz viadziem pierapisku, kab tyja akcyi, jakija zakranajuć trahiedyju naroda, nie apłačvalisia. My zaŭsiody vykarystoŭvali zakon, kab nie płacić za chutkuju dapamohu, milicyju. Heta ŭsio lipa, rečy, prydumanyja, kab spynić raźvićcio hramadzianskaj supolnaści.
Akramia taho, my viadziem pracu nad bajkotam vybaraŭ — hetuju ideju my daŭno vykazali, i dzieści z 2008 hodu ideja nabyła razumieńnie ŭ hramadstvie. Faktyčna zaraz na vybary zaklikaje i idzie tolki ahientura.
— Vy ŭzhadali Kurapaty, a ci ličycie vy, što dziaržava, kali abstrahavacca ad siońniašnich uładaŭ, musić dobraŭparadkoŭvać hetaje miesca? Ci heta zaŭsiody musić być tolki hramadskaja sprava?
— Nie, demakratyčnaja dziaržava, dzie vykonvajecca zakon, dzie narod vybiraje svaich pradstaŭnikoŭ, kaniešnie, pavinna dapamahać. Navat razmovy pra heta niama. Heta było dziaržaŭnaje złačynstva suprać čałaviectva. Kab heta byŭ niejki niaščasny vypadak, heta adna sprava, a hienacyd — sprava dziaržaŭnaja, sprava jurysprudencyi, ja b navat skazaŭ — sprava mižnarodnaja. Tamu tut i AAN, i JUNESKA pavinny prymać u hetym udzieł.
A toje, što adbyvajecca zaraz, heta naščadki tych zabojcaŭ, jakija hety hienacyd ažyćciaŭlali. U Rasiei da ŭłady pryjšoŭ KDB, a dla ich Kurapaty — bialmo ŭ voku, bo heta miesca, dzie znojdzieny ŭliki, jakija dazvalajuć pryciahnuć ich da sudu i pakarać. Dahetul byli dakumienty, a tut znojdzienyja trupy — adkrucicca niemahčyma. Jany ŭvieś čas sprabavali abchłusić, abłajać, skazać, što tam niemcy rasstrelvali.
U Biełarusi režym unutranaj akupacyi, jon poŭnaściu kantralujecca Maskvoj. A zaraz adkryta — Maskva prysłała svajho śpiecpradstaŭnika, jak niekali ŭ krainy Prybałtyki. Tamu ŭ hetaj situacyi nacyjanalna-demakratyčnaje hramadstva i mižnarodnaja supolnaść pavinny [Kurapatami] zaniacca. Nastanie čas, tak i budzie.
Ludzi, jakija pačali źniščać Kurapaty, im, zdajecca, pazorycca ŭžo niama kudy, ale jany ŭpaduć u vačach ludziej nastolki nizka, što padniacca budzie niemahčyma. Ale Kurapaty źniščyć nie atrymajecca. Navat, kali jany narobiać tam ŭsio, što zapłanavali.
Pahroza niezaležnaści: 1990-ja i ciapier
— Vy ŭsio svajo palityčnaje žyćcio zmahalisia suprać rasijskaha ŭpłyvu na Biełarusi. Vy źjechali z krainy, kali intehracyja tolki pačynałasia, a zaraz jaje abmiarkoŭvajuć znoŭ. Z vašaha punktu hledžańnia, kali pahroza była bolš surjoznaj — 20−25 hadoŭ tamu ci zaraz?
— Tady była vielmi vialikaja pahroza stracić niezaležnaść, ale tady była siła, jakaja mahła heta spynić. Jana i spyniła. Heta byŭ Narodny front i tyja arhanizacyi, jakija šli pobač. Byli vialikija vystupy, bojki na vulicach, dziasiatki tysiač ludziej vychodzili. Kali jany pačali afarmlać hetuju psieŭdadziaržavu (Sajuznuju dziaržavu. — TUT.BY), vyjšła, napeŭna, 50−70 tysiač ludziej. I praz paru dzion ja vymušany byŭ źjechać, bo byŭ by pieršym [zabitym]. Hančar byŭ by druhim.
Tady i ŭsia mižnarodnaja supolnaść heta zaŭvažyła. Dziaržsakratar [ZŠA Uoren] Krystafier skazaŭ, što my pavinny uličvać hetyja dziasiatki tysiač ludziej, jakija vyjšli suprać hetaj intehracyi. I Amieryka tady była na baku apazicyi, na baku demakratyi. Adsunuć pahrozu atrymałasia dziakujučy našaj baraćbie, i ŭ peŭnym sensie, dziakujučy majoj emihracyi, bo vielmi važna, što Amieryka ŭsio pabačyła i zrabiła vybar.
Ciapier situacyja moža navat bolš niebiaśpiečnaja, bo źniščana hramadzianskaja supolnaść, raźbity Narodny front, źniščana apazicyja faktyčna. Stvorana psieŭdaapazicyja, napičkanaja ahienturaj i ludźmi, jakija zajmajucca pravakacyjaj i hłupstvami. Siła supracivu vielmi asłablenaja.
Ale z druhoha boku, za hetyja dvaccać hadoŭ, hramadstva akrepła, u značnaj stupieni — stychijna akrepła, dziakujučy infarmacyi, jakuju jano moža mieć praź internet, z apazicyjnych struktur. Hramadstva ŭ značnaj stupieni zrazumieła, što pahroza idzie z boku Rasiei. U 90-ch hadach takoje ŭjaŭleńnie było tolki ŭ asobnych ludziej, u apazicyi. Ciapier heta pašyryłasia. I padziei va Ukrainie heta pakazali. Tamu pravieści hetuju afioru ź intehracyjaj Maskvie budzie nie tak prosta. Hramadstva moža stychijna akazać supraciŭ, navat kali jany hetaha nie čakajuć.
Kali Paźniak vierniecca ŭ Biełaruś
— U adroźnieńni ad niekatorych vašych paplečnikaŭ, jakija emihravali razam z vami, naprykład, Siarhieja Navumčyka, vy ni razu nie pryjazdžali ŭ Biełaruś. Ci byvajuć dumki viarnucca na radzimu?
— Dumki byvajuć pastajanna, ale zaraz heta niemahčyma ŭ pryncypie. Palityka maje takija jakaści, jakija važniejšyja za palityčnuju pazicyju, heta pazicyja maralnaści. Hety čałaviek, jaki zaraz hałoŭny načalnik režymu, vielmi chitry, i na svaje razmovy pa siem hadzin jon zaprasiŭ dvuch deputataŭ niezaležnaści (vidavočna havorka pra Aleha Trusava i Valancina Hołubieva). I jany pahadzilisia. Jon źviartaŭ na heta ŭvahu. Jany paśla zrabili intervju, kazali, jakija jany byli ščaślivyja ad taho, što ich zaprasili. Heta sproba maralnaha źniščeńnia biełaruskaha Adradžeńnia, maralnaha źniščeńnia tych deputataŭ, jakija dasiahnuli niezaležnaści.
— Kali ja kazaŭ pra viartańnie, ja nie mieŭ na ŭvazie pryjści na pakłon da Łukašenki. U pryncypie — prosta viarnucca ŭ krainu…
— Pryjechać da hetaha režymu, jaki płanavaŭ majo zabojstva — i kali ja vyjechaŭ, u ich była isteryka, ja ž heta ŭsio viedaju — heta značyć zaśviedčyć łajalnaść da hetaha režymu, pryniać jaho, pryniać jaho vysiłki pa źniščeńni nacyi. Heta budzie značyć, što ja z hetym pahadziŭsia. Heta elemientarnyja rečy, tamu heta rabić nichto nie budzie.
Siarhiej Navumčyk i Zianon Paźniak. Šlach u emihracyju, ŭ ciahniku z Kijeva ŭ Prahu, pačatak krasavika 1996 hoda. Fota z archiva S. Navumčyka
Pakolki balšynia ludziej nie analizuje, a prymaje infarmacyju, jak jość, tamu hetaja chłuśnia raspaŭsiudžvajecca — «voś kab jon pryjechaŭ», voś Siarhiej Navumčyk pryjazdžaŭ. Siarhiej — adno, a ja — druhoje. Ja dobra razumieju, što značyć majo imia i ja adčuvaju adkaznaść pierad nacyjaj za toje, jak ja budu siabie vieści. Razumiejecie?
— Vy dla siabie pastavili niejkuju ŭmovu? Naprykład — sydzie Łukašenka, ja pryjedu…
— Jon nie syjdzie…
— Nu dobra, prypynicca jahonaja ŭłada, i tolki tady vy vyrašycie pryjechać?
— Moža być i druhaja situacyja, pačniecca niejki krytyčny stan, i ja pryjedu, kab dapamahčy hetaj spravie. Nie abaviazkova — kali situacyja źmienicca, moža, źjaviacca mahčymaści, kali [va ŭłady] vypaduć zuby, i tady ja zmahu pryjechać.
U palityčnym žyćci, u Vienhryi, skažam, u 1956 hodzie, ci ŭ Čechii takoje było, kali pryjazdžali. Kali režym rušycca, nie abaviazkova čakać, pakul jon upadzie, možna jamu dapamahčy. Ale pakul umovy nie skłalisia. Pryjechać zaraz — značyć siabie źniščyć. U palitycy treba dziejničać razumna, dziejańni pavinny adbyvacca ŭ adpaviedny momant, u adpaviednym miescy. A zaraz u palitycy ludzi staviać sabie inšyja mety, śpiektakularnyja. Heta akciory, kamiedyjanty. Navat užo pačali vybirać kamiedyjantaŭ.
— Kali abstrahavacca ad palityčnaha čyńniku, na asabistym uzroŭni, ci ciahnie vas na radzimu?
— Zrazumieła, čałaviek jość čałaviek. Ale abstaviny takija, što svaje asabistyja pačućci treba padparadkoŭvać ahulnym zadačam. U palitycy heta tak. Ja nie dumaŭ być palitykam, ja rabiŭ navukovuju karjeru, doktarskuju dysiertacyju rychtavaŭ. A kali stała zrazumieła, što heta nikomu nie budzie patrebna, što nie budzie svabody, nie budzie niezaležnaści, to budzieš rabom i ŭsie buduć u rabstvie.
Tamu ja kinuŭ usio — usiu tvorčaść, litaralna ŭsio. I nie škaduju, tamu što byŭ vynik. Heta i jość padparadkavańnie abstavinam. Tak i tut. Kaniešnie, nastalhija — žachlivaje mučeńnie, ale treba z hetym zmahacca, padparadkavać siabie abstavinam. I tut ja nie adziny, šmat z kim heta adbyvajecca. Ja dumaju, Dałaj-Łamu ciažka žyć na hetym śviecie. Napeŭna Adamu Mickieviču było, jon ža pisaŭ, jak jamu ciažka — «Ojczyzno moja! ty jesteś jak zdrowie» («Radzima maja! Ty — jak zdaroŭje»).
Fota Jaŭhiena Jerčaka, Tut.by
Palityčnaje žyćcio ŭ emihracyi vielmi ciažkoje. Palityčnaje — heta toje, kali čałaviek nie moža viarnucca. Adna sprava, kali čałaviek pajechaŭ i ŭ luby čas moža pryjechać, jon nie adčuvaje taho, chto vykarystoŭvaje palityčnuju emihracyju dziela baraćby, ale viarnucca jany nie mohuć. Mnohija i nie viarnulisia ŭsio žyćcio.
— Jak płanujecie adznačać vaš jubilej?
— Ja nie prydaju vialikaha značeńnia takim źjavam, jak dzień narodzinaŭ, i nikoli nijakaj pompy z hetaha nie rabiŭ. Ale ŭ mianie jość šmat siabroŭ, jakija adnosiacca da mianie z pavahaj, i jany prapanujuć sabracca, pasiadzieć, pahavaryć ab minułym i budučyni. Bo samaje dobraje ŭ žyćci — heta sumoŭje duchoŭna blizkich ludziej. Na čužynie heta vielmi adčuvajecca. Tamu ja dumaju, my źbiaromsia ź blizkimi ludźmi, jakija jość i ŭ Varšavie, jość i tut u Ńju-Jorku, vielmi šmat ich u Biełarusi. U nas jość pra što pahavaryć i paśpiavać biełaruskija pieśni.