Hrodna: piačatka, jakaja stavić tłustuju kropku
Minułaj vosieńniu minski archieołah Ivan Śpiryn, jaki viadzie nahlad za ziemlanymi rabotami na Novym zamku, znajšoŭ visłuju piačatku, jakuju śmieła možna adnieści da pieršych hadoŭ isnavańnia Hrodna.
Pravy bok piačatki. Fota museum-grodno.by
Takija śvincovyja piačatki zaciskalisia na šnurkach, prymacavanych da roznych dakumientaŭ, naprykład listoŭ. Tradycyja ich vyrabu siahaje da časoŭ Staražytnaha Ryma i Vizantyi (III—IV stahodździe n. e.) i adtul pryjšła na ziemli Rusi.
U tyja časy, kali na śviecie jašče nie było tysiač «uzbrojenych» mietałašukalnikami čornakapalnikaŭ, takija piačatki byli vialikaj redkaściu i badaj što kožnaja rabiłasia siensacyjaj u archieałahičnaj navucy. Siońnia ich viadoma značna bolš, i tamu padobnyja prykłady ź internetforumaŭ dy śpiecyjalnaj litaratury dazvolili davoli chutka identyfikavać piačatku.
Jana naležyć kniaziu Uładzimiru Manamachu, baćku hrodzienskaj kniazioŭny Ahafji. Na adnym jaje baku vyjava śviatoha Vasilija Kiesaryjskaha (niabiesnaha apiekuna Uładzimira Manamacha, jaki pry chroście atrymaŭ imia Vasilij), a z druhoha boku — nadpis na staražytnaruskaj movie z prośbaj ab božaj dapamozie: «Hospodi, pomozi rabu svojemu Vasiliju, kniazia ruśskoho».
Advarotny bok piačatki. Fota museum-grodno.by
Jość znachodki piačatak z padobnym nadpisam pahrečasku. Jany adnosiacca da poźniaha pieryjadu ŭładarańnia Uładzimira Manamacha (paśla 1113 hoda).
Nahadajem, što ŭ 1116m vialiki kniaź kijeŭski Uładzimir Manamach vydaŭ svaju dačku Ahafju za hrodzienskaha kniazia Usievaładku Davydaviča. Kniaź Usievaład (Usievaładka) i zhadvajecca jak hrodzienski kniaź u 1127 hodzie. Tady adbyŭsia vialiki pachod kniazioŭ, jakija znachodzilisia ŭ śfiery ŭpłyvaŭ Kijeva, na połackich kryvičoŭ, i hrodziency brali ŭ im udzieł.
Hetaja znachodka važnaja pa dźviuch pryčynach. Papieršaje, jana stavić tłustuju kropku ŭ dyskusii pra toje, ci sapraŭdy letapisny Horadzien 1127 hoda — heta sučasnaje Hrodna.
U pryncypie, historyki i archieołahi nie asabliva sumniavalisia ŭ hetym, ale znachodka piačatki Uładzimira Manamacha, jaki pisaŭ u Horadzien da svaich dački i ziacia, badaj, biassprečna paćviardžaje tojesnaść letapisnaha Horadziena i sučasnaha Hrodna.
Druhi važny momant — miesca znachodki: heta značyć, terytoryja navokał sučasnaha Novaha zamka adkryvajecca jak vyklučna važnaje miesca dla pierśpiektyŭnych archieałahičnych raskopak.
Malunak Novaha zamka ŭ Hrodnie. Fota radzima.org
Hod tamu padčas ziemlanych rabot tam vykapali častki niejkich niemałych pabudoŭ ź plinfy, što datuje abjekt XII—XIII stahodździami. Kavałak ściany ź plinfy aŭtaru daviałosia pabačyć niedaloka ad bramy Novaha zamka jašče ŭ siaredzinie 2000ch. Dumajecca, što na Novym zamku budučych archieołahaŭ čakajuć adkryćci, nie mienš cikavyja za tyja, što byli zroblenyja na Zamkavaj hary, dzie ciapier znachodzicca Stary zamak. Hrodna časoŭ Staražytnaj Rusi jašče chavaje šmat tajamnic.