Znachodka ŭ Ružanach: draŭlanyja dźviery sa śledam Božaj Maci
Heta kolišnija hałoŭnyja ŭvachodnyja dźviery ružanskaha kaścioła. Da pazaminułaha hoda jany zachoŭvalisia siarod inšaj staryzny na paddaššy, ale pa inicyjatyvie ksiandza Januša Pulita byli ŭrešcie vystaŭlenyja ŭ narteksie kaścioła (źleva ad uvachoda).
Cikavyja hetyja draŭlanyja dźviery nie tolki časam stvareńnia, choć nastolki daŭnich vyrabaŭ u nas zastałosia vobmal. Hałoŭnaj admietnaściu źjaŭlajecca vyrazany na ich 81 radok šedeŭra relihijnaj litaratury, napisanaha nieviadomym aŭtaram!
Muravany kaścioł u Ružanach byŭ pabudavany da 1617 hoda. Pryvatnaŭłaśnicki horad Sapiehaŭ vyhladaŭ u XVII stahodździ nastolki niepieramožnym, što mienavita tut padčas trynaccacihadovaj vajny Rasii z Rečču Paspalitaj ciaham piaci hadoŭ prachodzili pasiadžeńni vilenskaj kapituły i zachoŭvalisia hałoŭnyja sakralnyja relikvii, ułučna z moščami niabiesnaha apiekuna Vialikaha Kniastva Śviatoha Kazimira. Što praŭda, niepieramožnaść hetaja była, tak by mović, trochu pierabolšanaj, i da druhoj pałovy XVIII stahodździa kaścioł užo nadta «patrabavaŭ reparacyi» i ŭrešcie byŭ rekanstrujavany pa prajekcie Jana Samuela Biekiera. Chutčej za ŭsio, u toj čas hałoŭnyja dźviery i pamianiali na novyja.
Nie vyklučana, što staryja dźviery nie vykinuli ci nie spalili akurat z prymchlivaj pavahi da «nadrukavanaha» tekstu, dzie hałoŭnaje miesca ŭ padkreślena pyšnaj azdobie addadziena prostamu abrysu stupni z pryśviačeńniem Pańnie Maryi. Božaj Maci adrasavanaja i značnaja častka napisanaha. Taksama nieviadomy aŭtar paznačyŭ daty pačatku i kanca pracy, dobrasumlenna i šmatsłoŭna paprasiŭšy za svaju dušu, i, vierahodna, pakinuŭ ułasny podpis, jaki schavaŭsia za nižniaj doškaj.
Samaje cikavaje, što stupnia Božaj Maci pa daŭžyni adpaviadaje handlovamu etałonu daŭžyni — stapie. Heta pakidaje adčuvańnie ci to ŭdałaj baročnaj mietafary, ci to nie mienš udałaha racyjanalnaha vyrašeńnia sprečak pamiž udzielnikami słavutych ružanskich kirmašoŭ, što adbyvalisia na płoščy akurat pierad kaściołam.
Stupnia (stapa), u anhlijskaj tradycyi fut (ad foot — anhł. stupnia) — staradaŭniaja adzinka vymiareńnia daŭžyni. Stapa litoŭskaja składała 32,5 sm, stapa polskaja karonnaja — 29,3—29,8 sm (9/10 ad stapy litoŭskaj).
A tekst na dźviarach pryadkryvaje niekatoryja staronki žyćcia čałavieka XVII stahodździa. Praz hod paśla skančeńnia adnoj z samych źniščalnych vojnaŭ u našaj historyi ŭ spustošanaj krainie, u razrabavanych Ružanach nieviadomy nam čałaviek piša praniźlivuju, uźniosłuju malitvu, robić jaje ŭ ćviordym materyjale i raźmiaščaje tak, kab usie mahli jaje bačyć i karystacca. I kab kožny moh spatalić svaju dušu abiacańniem praciahu ŭ inšym, dabrejšym śviecie.
Ružanski kaścioł. Fota Mikoły Kuziča, Gants-region.info
Naprykład, voś adzin z abzacaŭ u pierakładzie z polskaj:
«Vialikaj tajamnicy tvajoj, Panie, u troch piersonach, što maje niespaścihalnuju prychavanaść u lubovi, hłybokuju sałodkaść i adzinuju Boskuju ŭsiamocnaść, i Matcy miłasernaści, słova Boha z Boha śviatło i łasku viečna naradžajučaj i dajučaj na viečnuju čeść, i chvału, i ŭpryhožańnie ŭsich śviatych zasłuh, i kładu hetuju stopku ad nas z usich sił maich — nikčemnaj pakoraju pierad ajcoŭskaj pradviečnaj Tvajoj i viečnaj abaronaj i achovaj dušy i cieła, jakoje tut, na toj nizinie, hościem, žabrakom, sałdatam, pilihrymam niaščasnym, łazaram zusim adzinokim, čarviakom, pracham Pana Chrystovym prabyvała i pilihrymavała. A toje drukavaŭ roku 1668 ad dnia Trojcy Śviatoj da dnia 26 krasavika roku 1669».
Padrabiaźniej pra ŭnikalnuju znachodku čytajcie ŭ artykule architektaraŭ Julii Šastak i Alaksieja Jaromienki ŭ «Biełaruskim histaryčnym časopisie» №9 za 2019 hod.