Delehacyja EHU naviedała Strasburh
U ramkach pajezdki, jakaja adbyłasia z 9 pa 11 sakavika, delehacyja studentaŭ na čale z rektaram Anatolem Michajłavym i dyrektaram pa pytańniach raźvićcia i mižnarodnych dačynieńniaŭ Miersedes Spraŭz zrabiła niekalki sustreč u Jeŭraparłamiencie.Klučavoj była razmova z Prezidentam Jeŭraparłamienta Chansam‑Hiertam Pioterynham, padčas jakoj udzielniki vykazali svaje mierkavańni pra značeńnie Jeŭrapiejskaha humanitarnaha univiersiteta dla Biełarusi, a taksama abmierkavali novy etap u dačynieńniach Jeŭraźviaza ź Biełaruśsiu.
Prezident Pioterynh paśla sustrečy zrabiŭ zajaŭleńnie: «Siedziačy za adnym stałom, my mieli ažyŭlenuju razmovu – abmien mierkavańniami na temu budučyni Biełarusi i roli, jakuju mohuć adyhrać u demakratyčnych pieramienach svajoj krainy hetyja maładyja, jarkija i dobra adukavanyja ludzi. Jeŭrapiejski Parłamient abaraniaje prava hetych maładych ludziej i ich suajčyńnikaŭ žyć u adkrytym i demakratyčnym hramadstvie.
Jeŭrapiejski Parłamient całkam padtrymlivaje hałoŭnaje žadańnie studentaŭ i supracoŭnikaŭ Jeŭrapiejskaha humanitarnaha univiersiteta – zaviaršyć svajo vymušanaje prybyvańnie ŭ vyhnańni i viarnucca ŭ Minsk. Nieabchodnyja pieradumovy dla takoha kroku – heta, biezumoŭna, tryvałaje ŭstalavańnie volnych i zdarovych akademičnych navukovych abstavinaŭ u ahulnaj madeli biełaruskaj adukacyjnaj sistemy. Zabieśpiačeńnie hetych harantyj nasamreč jość važnaj zadačaj biełaruskich uładaŭ, i heta stanie jasnym sihnałam ich surjoznaj hatoŭnaści i žadańnia da pazityŭnych pieramienaŭ».
Byli naładžanyja sustrečy ź jeŭraparłamientarami sa Šviecyi Hunnaram Chiokmaram i Krystafieram Fjelnieram, deputatam ad Litvy Łajmaj Lucyjaj Andrykienie, pradstaŭnikami Delehacyi pa suviaziach ź Biełaruśsiu Jacekam Pratasievičam, Janušam Anyškievičam i inšymi. Parłamientary vysłuchali dumki studentaŭ nie tolki adnosna budučyni EHU, ale i raznastajnyja pazicyi ŭ dačynieńni da palityki zbližeńnia JEZ ź biełaruskaj dziaržavaj, uklučeńnia Biełarusi ŭ prajekt Uschodniaha Partniorstva i zaprašeńnia A. Łukašenki na samit u Prazie.
Častka studentaŭ śćviardžała, što supracoŭnictva z Łukašenkam budzie aznačać pryznańnie jaho ŭłady, a biełaruskija miedyja pratranślujuć hetuju ideju na ŭsiu krainu. Inšyja mierkavali, što inicyjatyva Uschodniaha Partniorstva pryniesła b palohku ŭ pieršuju čarhu biełaruskim ludziam, pakolki dla ich była b zabiaśpiečanaja mahčymaść atrymlivać vizy ŭ krainy JEZ pa mienšych koštach, a taksama spyniła b izalacyju krainy. I parłamientary, u svaju čarhu, nie adzinyja ŭ vizii Biełarusi. Dyskusii pra budučyniu našaj krainy va Uschodnim Partniorstvie praciahvajucca. Adnak parłamientar Ja. Pratasievič upeŭnieny, što nastaŭ čas źmianić palityku ihnaravańnia Biełarusi na prahmatyčny dyjałoh.
Jeŭrapiejskija palityki pahadzilisia, što prablemy Biełarusi nie stajać na paviestcy dnia, adnak isnuje vialikaja zacikaŭlenaść u suviaziach ź biełarusami, z adnaho boku, i novym etapie ŭzajemadziejańnia ź biełaruskim kiraŭnictvam – z druhoha. Usich surazmoŭcaŭ‑parłamientaraŭ studenty zaprašali naviedać ich alma mater u Vilni, kab paznajomicca ź EHU bližej. Prezident Ch.‑H. Pioterynh užo byŭ hościem univiersiteta ŭ krasaviku minułaha hoda padčas svajho aficyjnaha vizitu ŭ Litvu.