«Heta nie dežaviu». Biełaruskija vybary-2020 vačyma polskaha analityka
Zbor podpisaŭ za Valera Capkału, Miensk, 26 traŭnia 2020.
Razmova z Hannaj-Maryjaj Dyner, analitykam Polskaha instytutu mižnarodnych spraŭ u Varšavie na Radyjo Svaboda.
— Pačaŭsia zbor podpisaŭ dla rehistracyi kandydataŭ na prezydenckich vybarach u Biełarusi. Na vašu dumku, kolki z hetych 15 čałaviek, jakija zarehistravali inicyjatyŭnyja hrupy — a ciapier, paśla zajavy Aleha Hajdukieviča pra vychad z kampanii, užo 14 čałaviek — majuć realnyja šancy sabrać patrebnyja 100 tysiač podpisaŭ?
— Davoli ciažkaje pytańnie. Zrazumieła, źbiare hetyja podpisy inicyjatyŭnaja hrupa dziejnaha prezydenta Alaksandra Łukašenki. Mnie zdajecca, što vialikija šancy sabrać 100 tysiač podpisaŭ maje taksama Viktar Babaryka, tym bolš što jaho inicyjatyŭnaja hrupa nie našmat mienšaja za hrupu Alaksandra Łukašenki.
Što tyčycca astatnich kandydataŭ, sytuacyja davoli składanaja. Dumaju, što ŭ Valera Capkały i Śviatłany Cichanoŭskaj taksama realnyja šancy sabrać pa 100 tysiač podpisaŭ. Pytańnie, adnak, u tym, ci Śviatłana Cichanoŭskaja, navat kali źbiare podpisy, budzie zarehistravanaja CVK.
Niekatoryja ź lideraŭ apazycyi adkryta pryznajucca, što nia majuć šancaŭ sabrać patrebnuju kolkaść podpisaŭ, ale chočuć pakarystacca hetaj vybarčaj nahodaj dla palityčnaj ahitacyi padčas zboru podpisaŭ.
Padsumoŭvajučy, dumaju, što podpisy ŭ CVK zdaduć, chutčej, čałaviek 5—6, a nie 14.
— Kali pahladzieć nazad, na prezydenckija vybary ŭ 2001-m, 2006-m, 2010-m, 2015 hadach, to što možna skazać ahulna pra ciapierašniuju vybarčuju kampaniju? Heta dežaviu ci, mahčyma, sioleta jość niešta, čaho nie było nikoli raniej?
— Heta nie dežaviu. Treba pomnić, što ŭsie tyja kampanii, jakija vy zhadali, mocna adroźnivalisia adna ad adnoj. Najbolš sumnyja vyniki mieła prezydenckaja kampanija 2010 hodu, kali kandydaty ad apazycyi zapłacili źniavoleńniem za svoj udzieł u vybarach, a Eŭropa ŭviała sankcyi suprać biełaruskich uładaŭ. Kampanija 2015 hodu taksama była davoli asablivaja — jana była našmat spakajniejšaja, čym taja ŭ 2010-m, i prajšła amal nieprykmietna. Hladzieli na jaje tolki tyja, jakija najmacniej cikavilisia Biełaruśsiu, nu i Eŭraźviaz, dla jakoha jana pasłužyła padstavaj, kab admianić bolšaść sankcyj suprać Miensku.
Sioletniaja kampanija davoli cikavaja, pierš za ŭsio ŭdziełam spadaroŭ Capkały i Babaryki. Asabliva spadar Babaryka, ja dumaju, moža nadać hetaj kampanii cikavuju formu, tamu što jon havoryć pra istotnyja rečy, jakija sapraŭdy chvalujuć šmat kaho ź biełarusaŭ. Cikavy kalaryt kampanija moža atrymać taksama ad sužencaŭ Siarhieja i Śviatłany Cichanoŭskich.
Nu i hetaja prezydenckaja kampanija prachodzić u cikavym palityčnym kantekście. Navat u 2015 hodzie, nia kažučy ŭžo pra raniejšyja kampanii, biełaruska-rasiejskija adnosiny nie byli takija drennyja i napružanyja, jak ciapier.
Usio heta stvaraje niemały vyklik dla biełaruskich uładaŭ. Isnuje, jak zaŭsiody, spakusa, kab ź niazručnymi kandydatami abyścisia pa-staromu, ale z druhoha boku, na takija dziejańni moža vostra zreahavać Eŭraźviaz. Dumaju, što ŭ vypadku hrubych parušeńniaŭ vybarčaha zakanadaŭstva stasunki z Eŭraźviazam znoŭ vyrazna pahoršylisia b, a heta nia toje, što treba aficyjnamu Miensku ciapier, u sytuacyi drennych adnosin z Rasiejaj.
— Jakim čynam karanavirusnaja pandemija moža paŭpłyvać na chod prezydenckich vybaraŭ u Biełarusi? Ci vyhadna Łukašenku, što Eŭropa i śviet majuć sioleta stolki surjoznych prablemaŭ doma, što im ciapier nie da Biełarusi?
— Pa-mojmu, da peŭnaj stupieni heta jamu vyhadna. Ale reakcyja Eŭraźviazu chacia b na sytuacyju sa spadarom Cichanoŭskim pakazvaje, što Eŭraźviazu nie abyjakava, što ciapier adbyvajecca ŭ Biełarusi. Nu i ZŠA taksama źviartajuć uvahu na toje, što dziejecca ŭ Biełarusi, i heta vidavočna chacia b u spravie dyversyfikacyi dastavak nafty ŭ Biełaruś, u jakoj ZŠA vystupili jak davoli istotny hulec.
Pandemija, zrazumieła, paŭpłyvaje na prezydenckija vybary ŭ Biełarusi. Ułady, nia vyklučana, mohuć vykarystać hetuju sytuacyju dla abmiežavańnia mahčymaściaŭ pravodzić kampaniju dla svaich apanentaŭ, choć aficyjna ŭ Biełarusi nijakaha karantynu niama.
I jašče adna sprava: ekanamičnyja nastupstvy pandemii. Jašče da pandemii čuvać byli hałasy, što hety hod dla Biełarusi budzie ekanamična vielmi ciažkim, chacia b tolki z pryčyny hazava-naftavaj sprečki z Rasiejaj. Užo tady havaryłasia, što VUP Biełarusi, chutčej za ŭsio, nia vyraście, a naadvarot, u Biełarusi moža być ekanamičny spad. Jašče da pandemii ludzi nieprychilnym vokam hladzieli na palityku ŭładaŭ.
Ciapier hety pohlad staŭ jašče bolš nieprychilny, bo šmat chto maje pretenzii da ŭładaŭ, što jany nia rupiacca jak naležyć pra achovu zdaroŭja nasielnictva, što kožny nasamreč kłapocicca pra heta sam pa sabie. Da taho, jak mnie zdajecca, ludzi nia nadta dobra acanili niekatoryja vykazvańni Alaksandra Łukašenki pra karanavirus, jakija raźlacielisia ŭ sacsietkach jak memy.
Nu i šmat krytyki vyklikaje toje, što pradprymalniki nia majuć nijakaj padtrymki ad uradu ŭ sytuacyi, u jakoj jany ciarpiać ekanamičnyja straty. A z druhoha boku, dziaržaŭnaja kazna pustaja, i niama čym ich padtrymać, navat kali b urad sapraŭdy chacieŭ akazać takuju padtrymku.
Usio heta, jak mnie zdajecca, niekarysna ŭpłyvaje na rejtynh Alaksandra Łukašenki. Chacia papraŭdzie, paśla taho, jak spyniŭ dziejnaść NISEPI, my nia majem dobrych krynic infarmacyi pra papularnaść Łukašenki. Ja liču, što jon źjaŭlajecca absalutnym favarytam na vybarach, ale zastajecca pytańnie: kali b vybary prachodzili z demakratyčnymi standartami, to ci nie było b chacia b druhoha raŭndu?
I zastajecca zaŭsiodnaje pytańnie administracyjnaha resursu. Ci dalej jon budzie pracavać na karyść Alaksandra Łukašenki, ci, moža, znojducca peŭnyja niezaležnyja astraŭki, dzie vybarčyja kamisii buduć ličyć hałasy sumlenna?
— Vyhladaje na toje, što taja demakratyčnaja apazycyja ŭ Biełarusi, pra jakuju stolki havaryli ŭ minułych dvuch dziesiacihodździach, kančatkova sychodzić z palityčnaj sceny. Miarkujučy pa pačatkovych reakcyjach u vybarčaj kampanii, možna skazać, što nichto nie ŭskładaje vialikich spadziavańniaŭ na ŭdzieł u vybarach, naprykład, Juryja Hubareviča, Volhi Kavalkovaj ci Hanny Kanapackaj. Ciapier havorać naahuł pra Babaryku, Capkału i Cichanoŭskaha. Čamu, pa-vašamu?
— Hledziačy zboku, mnie zdajecca, što biełarusam užo krychu nadakučyła hetaja «tradycyjnaja apazycyja». Heta ŭvieś čas tyja samyja tvary ŭdzielnikaŭ palityčnaha pracesu, jakija byli na słychu hadami i jakim nasamreč ničoha nie ŭdałosia dasiahnuć. A voś u vypadku Babaryki, Capkały i Cichanoŭskaha spracoŭvaje efekt navizny i śviežaści — źjaviłasia peŭnaja nadzieja, što moža być inačaj.
Dla mianie vielmi cikava nazirać, ź jakoj dobra pradumanaj vybarčaj prahramaj vystupaje Babaryka, jaki ŭ biełaruskaj palitycy — postać zusim novaja. Tak, jon byŭ čynoŭnikam, jon byŭ kiraŭnikom važnaha banku, ale palitykam jak takim nikoli nia byŭ. Ja dumaju, što hetaja sytuacyja pracuje na jaho karyść — zvyčajnyja biełarusy bačać, što jość novy čałaviek sa svaimi idejami i svajoj vizijaj, i jon nie baicca ich ažyćciaŭlać.
— Zadam ciapier pytańnie va ŭmoŭnym ładzie. My nia viedajem, kamu ŭdasca sabrać 100 tysiač podpisaŭ. Tym bolš nia viedajem, kamu vydaduć paśviedčańnie kandydata, pakolki zbor podpisaŭ i rehistracyja ŭ Biełarusi — dziejańni nie abaviazkova ŭzajemaźviazanyja. Ale dapuścim, što zarehistravali kandydatami ŭsich 14 čałaviek. Chto, na vašu dumku, budzie samym mocnym apanentam Alaksandra Łukašenki na hetych vybarach?
— Ja dumaju, što, biezumoŭna, važnym hulcom budzie Viktar Babaryka, hledziačy na sposab, u jaki jon viadzie svaju vybarčuju kampaniju. Hetaksama ličać maje siabry ŭ Biełarusi, jakija ź vialikim zacikaŭleńniem sočać za dziejańniami hetaha čałavieka.
Dumaju taksama, što cikavaj postaćciu na vybarach moža być Śviatłana Cichanoŭskaja, tolki sprava tut u tym, što hałoŭnym u jaje kampanii źjaŭlajecca jaje muž, a nie jana. Bo ludzi viedajuć pierš za ŭsio Siarhieja Cichanoŭskaha, viedajuć jak charyzmatyčnuju asobu, jak papularnaha błohiera. Ci spracuje jaho papularnaść na karyść vybarčaj padtrymki žonki — heta pytańnie.
Dyk voś hetyja dźvie asoby bačacca mnie jak najmacniejšyja apanenty Alaksandra Łukašenki. Miarkuju, što Babaryka maje adnu istotnuju pieravahu nad inšymi — jon nie vystupaje z rezkaj krytykaj uładaŭ. Jon heta robić u davoli miakkaj formie, havoračy chutčej za ŭsio pra toje, što źmieny patrebny z uvahi na ciapierašniuju sytuacyju. Mnie spadabałasia jaho metafara, kali jon skazaŭ, što navat samaja čystaja vada ŭ šklancy, kali staić doŭha, robicca niačystaj. Ja dumaju, što takoj pamiarkoŭnaściu jon moža schilić da siabie šmat kaho ź biełarusaŭ. I moža schilić da jaho toje, što jon nie čałaviek «niadkul», a taki, jaki zmoža sabrać adpaviednych ekspertaŭ, kab dać rady surjoznym prablemam, jakija stajać pierad Biełaruśsiu.
— Na zakančeńnie ja chaču zapytać vas pra ciapierašni stan polska-biełaruskich adnosin. Jak vam hetyja adnosiny bačacca z Varšavy? Jakoje aznačeńnie najlepš da ich pasuje: karektnyja, dobryja, drennyja, zamarožanyja? Ci mo jašče niejkija?
— Dumaju, što najlepšaje aznačeńnie dla ich — karektnyja. Na siarednim, tak by mović, techničnym uzroŭni jany zusim dobryja. Idzie abmien vizytami na hetym uzroŭni. Letaś była vialikaja dynamika parlamenckich kantaktaŭ. Sioleta ŭ Varšavu mieŭsia pryjechać ministar zamiežnych spraŭ Biełarusi Ŭładzimier Makiej, praz pandemiju nie pryjechaŭ, ale adbyŭsia taki «virtualny vizyt». Takich virtualnych dvuchbakovych razmovaŭ vielmi šmat. Vidać supracoŭnictva Polščy ź Biełaruśsiu ŭ spravie nafty, taksama ŭ pytańniach biaśpieki.
Jość taksama i abmiežavańni ŭ kantaktach, źviazanyja pierš za ŭsio z pazycyjaj Rasiei. Mnie voś cikava, ci pryjechaŭ by Alaksandar Łukašenka ŭ Varšavu letaś, na 80-ju hadavinu pačatku Druhoj usiaśvietnaj vajny, kali b pazycyja Maskvy była nie takoj, jakoj jana ciapier jość.
Dla vielmi dobrych adnosin pamiž Polščaj i Biełaruśsiu nie chapaje sustreč na najvyšejšym uzroŭni, aficyjnych vizytaŭ premjer-ministraŭ ci prezydentaŭ. Ale ciapierašnija adnosiny, jak ja skazała, karektnyja: toje, što pavinna pracavać, — pracuje, niama vialikich prablemaŭ. Jość pytańni, jakija ŭsio jašče patrabujuć vyrašeńnia z hledzišča Polščy: prykładam, sprava Sajuzu palakaŭ u Biełarusi i polskaj mienšaści, sprava małoha pamiežnaha ruchu. Ale heta, na ščaście, nie takija siužety, jakija vyklikajuć vialikaje abvastreńnie dvuchbakovych dačynieńniaŭ.