Nacbank: Situacyja na rynku najaŭnaj valuty moža narmalizavacca ciaham tydnia
Nacyjanalny bank čakaje, što situacyja na rynku najaŭnaj valuty ŭ Biełarusi narmalizujecca na praciahu hetaha tydnia, zajaviŭ načalnik upraŭleńnia infarmacyi Nacbanka Anatol Drazdoŭ.
Nacyjanalny bank čakaje, što situacyja na rynku najaŭnaj valuty ŭ Biełarusi narmalizujecca na praciahu hetaha tydnia, zajaviŭ načalnik upraŭleńnia infarmacyi Nacbanka Anatol Drazdoŭ.
Jon źviarnuŭ uvahu na toje, što čutki pra čarhovuju devalvacyju biełaruskaha rubla aktyŭna musiravalisia i napiaredadni majskich śviataŭ, i ciapier, pierad 1 červienia.
«Niekatory ažyjataž pačnie zacichać pa naturalnych pryčynach — nastupiła 1 červienia i nijakaj devalvacyi nie adbyłosia, kurs u bankach nie źmianiŭsia, — zaznačyŭ Drazdoŭ. — My raźličvajem, što na hetym tydni situacyja vyraŭnujecca, bo čutki čarhovy raz nie paćvierdzilisia».
Pradstaŭnik Nacbanka zaznačyŭ, što ŭsiu druhuju pałovu sakavika, krasavik i pačatak maja ludzi valutu pradavali. Jon paviedamiŭ, što valuty ŭ bankach było dastatkova, ale z druhoj pałovy maja na chvali čutak pra niby čarhuju devalvacyju biełaruskaha rubla staŭ adznačacca rezki pavyšany popyt na jaje.
«Heta značyć znoŭ źjaviłasia tendencyja čystaha popytu na valutu z boku nasielnictva, choć i ŭ značna mienšych maštabach, čym heta było ŭ studzieni 2009 hoda. Charakterna taksama, što ŭ apošnija dni maja skuplalisia ŭ asnoŭnym mienavita dołary ZŠA. Jeŭra i rasijskija rubli ŭ prodažy byli», — zaznačyŭ pradstaŭnik hałoŭnaha banka krainy.
U Nacbanku kanstatujuć, što banki znoŭ nie hatovyja da rezkaha rostu popytu na zamiežnuju valutu, u tym liku tamu, što takija situacyi dosyć składana sprahnazavać. «Treba ŭličvać, što dla zavozu valuty bankam taksama nieabchodnyja resursy i peŭny čas», — skazaŭ Drazdoŭ.
Šerah ajčynnych i mižnarodnych ekanamistaŭ apošnija miesiacy zajaŭlajuć ab pahrozie novaj devalvacyi biełaruskaha rubla z-za vialikaha admoŭnaha salda źniešniaha handlu (pavodle danych Biełstata, za čatyry miesiacy 2009 hoda admoŭnaje salda handlu tavarami skłała 2 młrd. 621,7 młn. dołaraŭ).
Ekśpierty misii Mižnarodnaha valutnaha fondu, jakija pracavali ŭ Minsku z 29 krasavika pa 13 maja, zajavili pra ŭzmacnieńnie ŭpłyvu suśvietnaha kryzisu na Biełaruś.Misija pavinna padrychtavać spravazdaču, na padstavie jakoj budzie vyrašacca pytańnie ab vydzialeńni krainie druhoj častki stabilizacyjnaha kredytu.
Pry hetym šerah ŚMI paviedamlali, što novaja devalvacyja rubla (na 5—10%), abo pašyreńnie miežaŭ kalidora valutnaha košyku (da 10%) niby źjaŭlajecca adnym z patrabavańniaŭ MVF dla vydzialeńnia joj druhoha tranšu kredytu. Adnak hetaja infarmacyja aficyjna nie paćvierdžana.