Šuš, Boršč i Lebiedź
Biełaruskija palityki pryznalisia, jak ich nazyvali ŭ dziacinstvie i jak zavuć ciapier.
Biełaruskija palityki pryznalisia, jak ich nazyvali ŭ dziacinstvie i jak zavuć ciapier.
Siarhiej Hajdukievič, lider ŁDP: «U dziacinstvie ŭ mianie była mianuška Skurataŭ — ja moh za siabie pastajać, abaranić admysłova honar i hodnaść. Pra jašče adnu nie raspaviadu — niajomka. U armii byŭ Pinačetam. Byli i inšyja mianuški, ale jany zvyčajnyja, a tamu pra ich kazać niecikava».
Ciapier, u partyi, u vočy Siarhiej Hajdukieviča nazyvajuć Šefam, za śpinoj — inakš. Naprykład, Hajdukom.
***
Anatol Labiedźka, staršynia AHP: «U dziacinstvie Piele nazyvali — niabłaha hulaŭ i vielmi lubiŭ futboł. U mianie z-za hetaha navat kanflikty byli z nastaŭnikami. Niejkich brydkich mianušak nie było. U instytucie skaročana niekatoryja nazyvali Lebiedziem».
«Krajem vucha» Labiedźka, jak i Hajdukievič, čuŭ, što adnapartyjcy nazyvajuć jaho Šefam. Jak za śpinoj, nie viedaje. «My» ž čuli ŭ palityčnych i žurnalisckich kołach roznyja vytvornyja ad proźvišča varyjanty. Ale to nie zaŭsiodnyja mianuški.
***
Siarhiej Kalakin, lider PKB: «Niejak nie zhadvajecca niešta takoje, kab prylapiłasia. My nazyvali adzin adnaho imionami». Lider apazicyjnych kamunistaŭ kaža, što adnapartyjcy źviartajucca da jaho Siarhiej Ivanavič albo pa proźviščy: «A jak za kadram — nie viedaju».
A za kadram, nakolki «My» abaznanyja, u asnoŭnym toje samaje — proźvišča dy imia i imia pa baćku. Malakin, Lalakin — heta tak, zredku, žurnalisty zabaŭlajucca.
***
Pavał Sieviaryniec, sustaršynia «Biełaruskaj Chryścijanskaj demakratyi»: «U škole zvali Kaśpieram. Byŭ taki hieroj multfilmaŭ, jaki ŭsim dapamahaŭ. A da mianie taksama časta źviartalisia ŭ škole — dapamahčy razabracca ŭ niečym, dać śpisać i h.d. Voś tamu tak i prazvali. Va univiersitecie časam nazyvali Sievieram. A padčas zasnavańnia «Maładoha frontu» — u 1997-98 hadach — nie ŭsie, ale niekatoryja nazyvali Paša Žyvie Biełaruś».
Zaraz, jak kažuć paplečniki Paŭła pa partyi, u jaho niama mianušak. Chacia siarod žurnalistaŭ jaho čaściakom nazyvajuć Sievieram. Apošnim časam palityka taksama nazyvajuć Machatma. Peŭna tamu, što Sieviaryniec nie byŭ zaŭvažany ŭ niejkich brudnych intryhach dy hulniach ci prosta z-za jaho vysokamaralnaj reputacyi. Nahadajem, što tytuł «Machatma» (vialikaja duša) u 1915 hodzie paet Rabindranat Tahor prymianiŭ da indyjskaha palityka Machandasa Handzi, jaki damohsia niezaležnaści Indyi ad Brytanii.
***
Lavon Barščeŭski, staršynia Partyi BNF: «U škole, ale niadoŭha, dzieści da 5-ha kłasu, zvali Barščom. Padčas studentctva mianušak, zdajecca, nie było. Chacia rasiejskamoŭnyja studenty vykarystoŭvali imia Lavon mienavita jak mianušku. Jany čuli, što mianie tak zavuć maje braty dy blizkija siabry. Jany ž (rasiejskamoŭnyja) nie ŭsprymali Lavona jak imia».
Zaraz u palityčnym dy žurnalisckim asiarodku Lavona Barščeŭskaha raz-poraz, byvaje, nazyvajuć jahonaj dziciačaj mianuškaj, utvoranaj, zrazumieła, ad proźvišča, — Boršč.
***
Stanisłaŭ Šuškievič, były staršynia Viarchoŭnaha Savietu Respubliki Biełaruś: «Mianie ŭ dziacinstvie zvali Šuša. Darečy, tak potym zvali ŭ škole i dačku, i ŭnučku. Zaraz siabry dy znajomyja, byvaje, nazyvajuć čamuści Biełaviežskim Zubram. Ad Maskvy — da Varšavy».
U palityčnych kołach Stanisłava Šuškieviča lubiać dahetul zvać krychu skaročanaj dziciačaj mianuškaj — Šuš.